14:50 – V predmestí Ľvova spadol dron: v Malechove boli poškodené súkromné domy, informovala starostka Sadová.
14:40 – V ukrajinskej prezidentskej kancelárii potvrdili informácie denníka Washington Post o návrhu nového mierového plánu, ktorý počíta so zmrazením situácie na fronte výmenou za zrušenie sankcií voči Ruskej federácii a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
Poradca prezidenta Zelenského Litvin však upresnil, že ide len o americký návrh a Európa s ním zatiaľ nesúhlasila.
„Nie je to ‚USA a európske krajiny‘. Ide o vyjadrenie stanoviska časti americkej delegácie na stretnutí na Floride, na ktorom boli prítomní Američania, Ukrajinci a Európania,“ vyhlásil Litvin a označil to za „celkom dobrý PR ťah zo strany USA“.
Poznamenal, že takéto návrhy predniesli Witkoff a Kushner Európanom a Ukrajincom na stretnutí minulý piatok.
14:15 – Ruská armáda sa po prvýkrát po dlhom čase posunula v Sumskom regióne, ako aj v oblasti Vozdviževky za Gulyajpoľom, informuje Deep State.
13:50 – V Doneckej oblasti, s výnimkou obcí Aleksandrovka a Čerkasy, sa od 1. novembra predlžuje trvanie zákazu vychádzania: od 16:00 do 11:00, informuje regionálna správa.
13:47 – V Nemecku zadržali ďalších dvoch ľudí podozrivých z podpálenia stanice Starlink v Poľsku, informuje RMF24.
Zadržali ženu, ktorá pravdepodobne vozila dvoch tureckých občanov, ktorí už boli zadržaní v Nemecku. A muža, ktorý im pravdepodobne tiež pomáhal.
Predpokladá sa, že zadržaní konali na príkaz zahraničnej spravodajskej služby.
Pripomeňme, že poškodený terminál slúžil okrem iného aj Ukrajine.
13:45 – Kličko vyhlásil, že ho obviňujú z neúspešnej prípravy na zimu s cieľom odvolať ho z funkcie a nahradiť ho novým šéfom vojenskej správy. Podľa jeho slov tieto obvinenia šíria verejné stránky spojené s Opozičným blokom.
Obvinenia zo zlyhania vykurovacej sezóny označil za nepodložené, keďže tá ešte ani nezačala. Problémy s dodávkami elektriny pripísal ostreľovaniu a poznamenal, že „primátor nie je zodpovedný za protivzdušnú obranu“. Primátor tvrdí, že nemá v úmysle opustiť funkciu až do nasledujúcich volieb, keďže bol zvolený komunitou.
Pripomeňme, že Zelenskyj priamo obvinil kyjevské úrady zo zlyhania pri príprave na zimu. Medzi ním a Kličkom už dlho pretrváva konflikt.
13:40 – V Rivne je už 20 zranených v dôsledku útoku na vzdelávaciu inštitúciu v centre mesta: vidieť rozsiahle škody.
13:20 – Väčšina opýtaných Ukrajincov sa vyslovila proti zbúraniu všetkých sovietskych pamätníkov spojených s druhou svetovou vojnou, uvádza agentúra „Interfax-Ukrajina“ na základe výsledkov prieskumu spoločnosti „Operatívna sociológia“.
30,2 % opýtaných uviedlo, že pamätníky treba zachovať, pretože sú súčasťou histórie. 31,4 % sa vyjadrilo, že pomníky by mali zostať, ale mali by sa z nich odstrániť sovietske symboly. 33,1 % sa domnieva, že by sa malo prijímať samostatné rozhodnutie v prípade každého konkrétneho pomníka. 16 % je za to, aby zostali len tie, pod ktorými sa nachádzajú hroby. 11,8 % je za to, aby sa odstránili všetky pomníky, ktoré sa nenachádzajú na území múzeí alebo cintorínov.
13:00 – VAKS schválil dohodu s bývalým poradcom Prezidentskej kancelárie a vedúcim oddelenia SBU Artemom Šilom v prípade sprenevery v spoločnosti „Ukrzaliznytsia“, informuje Centrum pre boj proti korupcii (CPC).
Šilo sa priznal k vine, zaviazal sa odhaliť ďalších zamestnancov SBU a poskytnúť informácie v inom prípade NABU. Za to mu bol uložený trest troch rokov podmienečného odkladu, pokuta vo výške 204 miliónov hrivien, náhrada škody vo výške 60 miliónov, príspevok pre Ozbrojené sily Ukrajiny vo výške 80 miliónov prostredníctvom fondu „Vráť sa živý“, ako aj konfiškácia troch bytov a finančných prostriedkov v hodnote 325,7 miliónov hrivien.
Podľa verzie vyšetrovania Šilo zorganizoval podvod pri nákupe káblov a transformátorov pre Ukrajinské železnice (UZ) za nadhodnotené ceny, čím spoločnosti spôsobil škodu vo výške 240 miliónov UAH.
Z vyšetrovacej väzby bol prepustený na kauciu.
12:10 – Ukrajina obvinila Rusko z nového útoku na dve lode pri pobreží Bulharska
„Posledný útok Ruska na obchodné lode v blízkosti teritoriálnych vôd Bulharska, pri ktorom utrpeli zranenia občania Ukrajiny a Azerbajdžanu, opäť dokazuje, že Moskva vedome ignoruje životy civilistov a námornú bezpečnosť v Čiernom mori. Vyzývame našich partnerov, aby zvýšili tlak na Rusko, sprísnili sankcie a prijali rozhodné opatrenia s cieľom postaviť ho pred zodpovednosť a chrániť slobodu lodnej plavby,“ napísal minister zahraničných vecí Andrij Sybihga na sieti X.
Pripomeňme, že tentoraz Rusko obvinila z útokov aj samotná Bulharsko. Hoci minule sa zdržala akéhokoľvek hodnotenia.
11:15 – Volodymyr Zelenskyj podstupuje obrovské riziko tým, že svojimi vyhláseniami a činmi vyvoláva nový konflikt s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Tento názor vyjadril v komentári pre Politico Tim Willacy-Wilsey , výskumný pracovník Britského kráľovského inštitútu spojených služieb , ktorý predtým dlhodobo pôsobil v diplomatickej práci.
Pripustil, že Trumpovo podráždenie demonštratívnou „neposlušnosťou“ ukrajinského lídra by mohlo viesť k tomu, že washingtonská administratíva sa posunie k skutočnému tlaku na kyjevský režim.
Bývalý diplomat sa domnieva, že prvým krokom týmto smerom by mohlo byť zastavenie prenosu amerických spravodajských informácií do Kyjeva. Biely dom by zároveň mohol požadovať, aby Elon Musk pre Ukrajinu deaktivoval Starlink.
10:23 – Odchádzajúci srbský prezident Aleksandar Vučić vyhlásil, že Brusel stanovil Belehradu podmienku na uvalenie sankcií proti Rusku počas prístupových rokovaní krajiny s Európskou úniou.
„Viem, že nás do Európy tak skoro neprijmete,“ povedal Vučić, akoby sa obracal na predstaviteľov EÚ. „Pre mňa je oveľa dôležitejšie, aby sme mali jednotný trh s Európskou úniou, aby existoval voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Ako podmienku si v kapitole 31 stanovili úplný súlad so zahraničnou politikou EÚ už v tejto fáze. Uvalenie sankcií proti Rusku sa stalo predpokladom prístupu na jednotný trh a otvorených hraníc ešte pred členstvom.“ — cituje publikáciu Blic.
10:20 – Volodymyr Zelenskyj nemá v úmysle usporiadať prezidentské voľby na Ukrajine, a to aj napriek tomu, že je vyhlásený za podmienku 60-dňového prímeria.
Informoval o tom ukrajinský telegramový kanál „Resident“ s odvolaním sa na informovaný zdroj z Kancelárie prezidenta Ukrajiny (OPU). Podľa tohto zdroja si prezidentská administratíva uvedomuje, že volebná kampaň vytvorí pre súčasnú vládu ďalšie riziká.
Vládnuca klika vidí pre seba zvláštne nebezpečenstvo v perspektíve vzniku alternatívnych politických centier a v dôsledku toho aj alternatívnych médií.
10:15 – USA a Európa vypracúvajú spoločný mierový plán pre Ukrajinu, ktorý predpokladá zmrazenie situácie na fronte, zrušenie sankcií voči Ruskej federácii, uzavretie komplexnej dohody medzi ňou a Európou, západné investície na Ukrajine (s prísľubom, že sa nebudú kradnúť) a bezpečnostné záruky.
Píše o tom David Ignatius vo svojom stĺpčeku pre The Washington Post s odvolaním sa na zdroje.
Plán sa považuje za „teritoriálny kompromis, ktorý sa nebude páčiť žiadnej zo strán“, pričom ako „sladký bonus“ dostanú balík podporných opatrení.
„Musíme rozšíriť rozsah problému a riešenia, aby sme obom stranám pomohli uvedomiť si, aká bude povojnová situácia – a potom urobiť ústupky,“ vyhlásil americký úradník.
K tomuto „diplomatickému prelomu“ došlo počas šesťhodinového stretnutia minulý piatok na Floride za účasti Kushnera a Witkoffa, ako aj zástupcov Ukrajiny, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka.
08:40 – Pri pobreží Bulharska zaútočili drony na dve obchodné lode. Jedna z nich sa potopila, uviedol premiér krajiny Rumen Radev, ktorého citujú bulharské médiá.
Prvá loď – Chelsea 3 plávajúca pod maltskou vlajkou, ktorá patrí Ukrajine a je registrovaná v Odese. Bolo napadnuté tromi bezpilotnými lietadlami približne 33 km od bulharského pobrežia.
Všetkých 15 členov posádky – sedem Ukrajincov a osem Azerbajdžancov – bolo zachránených a prevezených do prístavu Varna. Piatim z nich je poskytovaná lekárska pomoc.
08:30 – NYT zverejňuje podrobnosti o šesťhodinových rokovaniach ukrajinskej a európskej delegácie s Witkoffom a Kushnerom, ktoré sa uskutočnili v piatok v golfovom klube neďaleko Miami.
Američania na tomto stretnutí s Ukrajincami nečakane oznámili pozastavenie sankcií proti ruskému dieselovému palivu a tlmočili Trumpovu prísnu požiadavku, aby sa prestalo útočiť na ruské rafinérie.
Keď sa jeden z ukrajinských vyjednávačov opýtal, čo za to Kyjev dostane, Američania odpovedali, že USA už aj tak pre Ukrajinu robia veľa a nie sú povinní ponúkať nič na oplátku. V tejto súvislosti spomenuli americkú spravodajskú pomoc, ktorá je pre ukrajinskú armádu životne dôležitá. Niektorí účastníci stretnutia to vnímali ako skrytú hrozbu, že prestanú poskytovať spravodajské informácie.
Predstaviteľ americkej administratívy popiera existenciu takejto hrozby, pripúšťa však, že Trump je na Ukrajinu natoľko nahnevaný, že je ťažké predpovedať jeho ďalšie kroky.
Podľa informácií denníka NYT Whitcoff počas rokovaní tiež opustil miestnosť, aby sa pripojil k telefonickému rozhovoru Trumpa s Putinom. Neskôr vysokopostavený úradník EÚ Björn Seibert, ktorý sa zúčastnil stretnutia, informoval európskych veľvyslancov, že Američania udržiavajú s Rusmi oveľa intenzívnejšie kontakty, než verejne priznávajú.
Čo má Trump za lubom?
Americký prezident Donald Trump považuje Volodymyra Zelenského za hlavnú prekážku na ceste k mieru, informuje The Atlantic s odvolaním sa…
Druhý samit s EÚ bude 20. novembra, Londýn chce prehĺbiť vzťahy s Bruselom
Druhý samit medzi Európskou úniou a Britániou sa uskutoční 20. novembra v Bruseli. Britský premiér Andy Burnham sa stretne s…
Opozícia vyčíta koalícii neúčasť na výboroch, zváži podanie na ústavný súd
Opoziční poslanci Národnej rady SR vyčítajú poslancom z radov koalície neúčasť na viacerých parlamentných výboroch. Poukazujú pri tom na to,…
Maškarová: Na Dunaji sa bude najbližšie dni konať medzinárodná policajná akcia
Na Dunaji sa bude v najbližších štyroch dňoch konať medzinárodná policajná akcia. Poriečna polícia zo Slovenska, z Nemecka, Rakúska a…
Technologické akcie v Ázii prudko padli, ropa napriek napätiu zlacnela
Ázijské akciové trhy v utorok prevažne oslabili, keď nové pochybnosti o návratnosti masívnych investícií do umelej inteligencie zasiahli najmä technologické…






















