Viac zachytených prípadov radikalizácie. Bude to úspech systému alebo dôkaz zhoršenia?

Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera pripravilo návrh integrovaného systému ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Počíta s priebežným hodnotením účinnosti opatrení aj s neskorším preskúmaním celej právnej úpravy.

Otázkou však zostáva, podľa čoho štát spozná, že jeho opatrenia skutočne pomáhajú. Počet zachytených prípadov a vykonaných opatrení vypovedá predovšetkým o činnosti systému. Sám osebe nepreukazuje znižovanie rizika násilia.

Práve preto by ministerstvo malo stanoviť pravidlá hodnotenia skôr, než sa začnú prvé výsledky označovať za úspech alebo neúspech.

Viac prípadov nemusí znamenať viac radikalizácie

Predstavme si, že nový systém zachytí v prvom roku 300 rizikových prípadov a v druhom roku 500. Čísla sú ilustračné.

Zhoršila sa situácia na Slovensku? Alebo školy, polícia, poradenské zariadenia a ďalšie inštitúcie začali lepšie spolupracovať a rozpoznávať rizikové správanie?

Obe vysvetlenia sú možné.

Platí to aj naopak. Ak počet zachytených prípadov klesne, môže to znamenať, že prevencia pomáha. Môže to však znamenať aj to, že systém časť prípadov nezachytil.

Počet evidovaných prípadov nie je automaticky mierou výskytu radikalizácie v spoločnosti.

Na posúdenie vývoja potrebujeme vedieť, čo sa vlastne počíta. Každé prijaté oznámenie? Až potvrdené riziko? Jednotliví ľudia alebo aj ich opakované posudzovanie? A zostali kritériá zachytávania počas sledovaného obdobia rovnaké?

Bez týchto informácií možno rovnaké čísla vykladať ako argument v prospech systému aj proti nemu.

Päť oblastí hodnotenia, ale nie päť dôkazov úspechu

Doložka vybraných vplyvov počíta s preskúmaním účelnosti právnej úpravy do troch rokov od nadobudnutia jej účinnosti. Uvádza fungovanie koordinácie, počet preventívnych a intervenčných opatrení, dostupnosť akreditovaných činností, vývoj prípadov radikalizácie a mobilizácie k násiliu a efektívnosť ochranných opatrení v online priestore.

Každá z týchto oblastí môže priniesť užitočné informácie. Nehovoria však o tom istom.

Fungovanie koordinácie ukáže, či dokážu inštitúcie spolupracovať. Dostupnosť akreditovaných činností napovie, či je odborná pomoc zabezpečená. Počet opatrení zasa ukáže rozsah vykonanej práce.

To všetko je potrebné vedieť. Ani stovky vykonaných opatrení však nedokazujú, že niekomu pomohli.

Návrh pritom obsahuje aj silnejší prvok: priebežné monitorovanie plánu ochrany a hodnotenie účinnosti opatrení u konkrétneho človeka.

Ak sa riziko hodnotí porovnateľným spôsobom pred opatrením a po ňom, možno zistiť, či sa stav človeka zlepšil, nezmenil alebo zhoršil. Ani takéto porovnanie však samo osebe nedokazuje, že zmenu spôsobilo prijaté opatrenie. Na človeka vplýva aj rodina, škola či jeho osobné okolnosti.

V predloženom hodnotiacom rámci zatiaľ nie sú konkrétne slovenské východiskové hodnoty ani číselné hranice úspechu. Nemusia byť priamo v zákone. Možno ich dopracovať pri príprave hodnotenia. Dôležité je, aby boli včas zdokumentované a aby sa kritériá úspechu neurčovali spätne podľa dosiahnutých výsledkov.

Čo ak systém pracuje, ale človeku nepomôže?

Predstavme si prípad, v ktorom odborníci pripravia plán ochrany, vykonajú opatrenia a priebežne sledujú jeho plnenie. Z administratívneho pohľadu systém pracoval. Čo však, ak sa riziko u mladého človeka neznížilo? Alebo sa jeho situácia dokonca zhoršila? Aj taký výsledok patrí do hodnotenia účinnosti.

Rovnako by malo byť zrejmé, koľko podnetov sa ukázalo ako neopodstatnených, koľko hodnotení bolo následne opravených a či niektoré opatrenia mali nežiaduce dôsledky.

Otázka obsahu hodnotenia sa objavila už počas medzirezortného pripomienkového konania.

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže navrhlo, aby výročná správa národného koordinátora obsahovala vyhodnotenie účinnosti opatrení, počty evidovaných prípadov, údaje o vykonaných opatreniach aj identifikované systémové nedostatky. Požadovalo tiež jej zverejňovanie bez údajov umožňujúcich identifikovať konkrétnych ľudí.

Predkladateľ pripomienku čiastočne akceptoval a uviedol, že náležitosti výročnej správy a jej zverejňovanie sa doplnia v metodike.

Návrh teda pozná priebežné hodnotenie opatrení a obsah výročnej správy sa má ešte konkretizovať. Otvorenou otázkou zostáva, ako sa údaje o jednotlivých úspechoch, neúspechoch a nedostatkoch premietnu do celkového preskúmania účelnosti zákona.

Čo ak príde ďalší Staškov skôr než výsledky?

Preventívny systém potrebuje čas. Nielen na to, aby vznikol, ale aj na to, aby sa jeho výsledky dali rozumne vyhodnotiť.

Návrh predpokladá hlavnú účinnosť od januára 2027. Koordinačné štruktúry sa však majú vytvárať postupne. Žiadosti o akreditáciu odborných činností sa môžu začať podávať až od septembra 2027. Pevný termín dokončenia spoločnej metodiky hodnotenia rizika zákon nestanovuje.

Právny začiatok systému preto nemusí byť začiatkom jeho plnej prevádzky.

Prvé hodnotenie tak môže zachytiť nielen výsledky prevencie, ale aj dôsledky toho, že sa jej personálne a odborné kapacity budovali postupne.

Slovensko má skúsenosť s tragickými útokmi na školách v Spišskej Starej Vsi a Staškove. Samotný násilný incident ešte neznamená, že jeho príčinou bola radikalizácia, na ktorú je nový zákon zameraný. Po ďalšej podobnej udalosti však môžu opäť zaznieť otázky, či štát urobil dosť na predchádzanie násiliu.

Verejnosť bude oprávnene žiadať vysvetlenie. Prečo sa riziko nezachytilo? Kto mal konať? Pomohol nový systém? Môže prísť aj tlak na ďalšie opatrenia, nové právomoci alebo sprísnenie pravidiel. Lenže ďalší útok sám osebe nedokazuje zlyhanie celej koncepcie. A už vôbec nie vtedy, ak nepatrí do okruhu rizík, ktoré má systém zachytávať.

To neznamená, že štát má čakať so založenými rukami. Ak konkrétna udalosť odhalí bezpečnostné zlyhanie, treba ho napraviť bez čakania na trojročné hodnotenie. Problém môže vzniknúť, ak sa pod tlakom ďalších tragédií začne meniť samotný systém. Pribudnú povinnosti, rozšíria sa právomoci, zmenia sa odborné postupy aj pravidlá hodnotenia. Po troch rokoch potom vyvstane otázka: Hodnotíme účinnosť pôvodného systému alebo jeho opakovane menenú podobu?

Ak štát tieto zmeny nezaznamená a nezohľadní, sám si sťaží možnosť zistiť, ktoré opatrenia fungovali a ktoré nie.

Úspech sa nemeria počtom odvrátených tragédií

Od preventívneho systému nemožno požadovať presné číslo, koľkým násilným činom zabránil. Nevieme s istotou určiť, čo by sa stalo bez konkrétneho opatrenia.

Možno však požadovať porovnateľné a kontrolovateľné výsledky.

Štát by mal vedieť ukázať, ako sa vyvíjalo riziko u ľudí, ktorým poskytol pomoc, koľko prípadov sa nezlepšilo, ako sa menila dostupnosť odborných služieb a čo mohlo ovplyvniť rast či pokles počtu zachytených prípadov.

Ministerstvo musí tiež pri vyhodnocovaní rozlíšiť, ako dlho systém skutočne fungoval so všetkými potrebnými súčasťami. A ak sa počas hodnoteného obdobia podstatne zmení, musí uviesť, čo sa menilo a prečo.

Hlavné správy sa ministerstva školstva pýtali na plánované ukazovatele, východiskové hodnoty, rozlíšenie vývoja radikalizácie od zmien v zachytávaní prípadov aj na zohľadnenie postupného nábehu systému. Na odpovede čakáme.

Nový systém nepotrebuje iba schopnosť zachytiť riziko. Potrebuje aj schopnosť rozpoznať vlastný úspech, neúspech a hranice toho, čo dokáže preukázať.