Môj profil 
Predplatné
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vraj chystá do Moskvy. Jej návštevu tam práve veľmi nečakali. Veď ona sama hovorila, že príde až potom, keď sa dosiahne pokrok v normalizácii situácie na Ukrajine a v Sýrii.
V Berlíne sa hovorí, že formálne Merkelová ide kvôli príprave júlového summitu G20 v Hamburgu. Ale nejako sa tomu nechce veriť.
Spiegel píše, že “v skutočnosti je táto návšteva pokusom predísť najhoršiemu”. Pokúsim sa vyjadriť túto myšlienku menej hmlisto a konkrétnejšie: Merkelová sa bojí, že sa stane treťou zbytočnou v rozhovore dvoch hlavných mužov Ruska a Ameriky.
Spiegel ďalej uvádza, že v Berlíne sa obávajú predovšetkým toho, že sa Trump dohodne s Putinom o Ukrajine “za chrbtom” Merkelovej, čo bude silný úder pre imidž pani kancelárky.
11. apríla sa v talianskej Lucce minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson zaujímal u svojich európskych podriadených kolegov o otázku, prečo by amerických daňových poplatníkov mal zaujímať konflikt na Ukrajine. Teda načo by bolo Trumpovi i toto Obamovo dedičstvo, tak zničené za posledné tri roky separatistickým konfliktom?
Pre Nemecko je Ukrajina problém. A len preto, že oni sami rozfúkali z iskry plameň a potom si navliekli chomút prostredníka. Ukázalo sa, že táto úloha pristane Berlínu ako krave sedlo: Porošenko otvorene pľuje na všetky prehovárania Merkelovej aj Hollanda. Zo strany vyzerá ich zúfalé úsilie ako pokusy dedka s babičkou priviesť k rozumu svojho nepodareného vnuka.
Preto zrejme Merkelová príde už nie ako vodca európskej “spoločnosti” znepokojenej politikou Ruska, ale na výzvedy. A či sa pre ňu nájde miestečko v budúcej rusko-americkej šachovej partii, nazvanej geopolitika.
Mimochodom, tu je potrebné pripomenúť aj nechápavú a smutnú tvár Tillersona na tlačovej konferencii s Lavrovom. Minister bol úplne v rozpakoch.
Nielen že Washington doteraz nevypracoval jasný zahranično-politický kurz, ešte aj Trump “otriasa” americkým obyvateľstvom svojou nepredvídateľnosťou. Ivanka a Jared mu v tomto neovládateľnom chaose vyhlásení a akcií pomáhajú a Tillerson musí na to všetko odpovedať.
On sám si vybral túto rolu. No teraz sa ho pýtajú na Ukrajinu. Aká Ukrajina? Prečo? Čo to má spoločné s globálnou politikou? Veď sú to drobné problémy podriadených – nech si to vypijú sami.
Mimochodom, týchto amerických pracovníkov už začínajú začínajú napomínať aj v Bezpečnostnej rade OSN za nemiestnu aktivitu. Zástupca nášho stáleho predstaviteľa Vladimír Safronkov dokonca skríkol na Brita Rycrofta: “Už sa neopovažuj urážať Rusko!” …
Ako u Puškina: “Si zbytočne úprimný/Ona sa preriekla …” Ale veľký básnik písal o láske. A aká láska môže byť pri Rusku a Británii? Ale na druhej strane, ako má “ťažká váha” Safronkov reagovať na stále pískanie zástupcu menšín Rycrofta? Brit je menšina v každom prípade.
V Bezpečnostnej rade hlasy Ruska a Číny znamenajú oveľa viac než hlasy USA, Francúzska a Británie. Sú to jednoduché počty: 1 + 1 je viac ako 1 – 2. Pretože pre Washington sú Paríž a Londýn len štatisti. Nič nepridávajú, okrem akéhosi hlučného pozadia.
Na rozdiel od zahranično-politickej aliancie Rusko-Čína, kde každý z jej účastníkov zvyšuje silu ostatných.
No a čo sa týka “milovaných”, tak rusko-anglická “láska” trvá už od doby Ivana Hrozného. Mimochodom, my sme od nich nikdy lásku nechceli. Samozrejme existuje ešte iný druh vzájomných vzťahov: láska za peniaze. Ale v Rusku sa vždy rozumne domnievali, že platiť za takú drobnosť je smiešne a hlúpe. A preto niet nádeje, že sa niečo zmení.
Päť storočí je toho dôkazom. Okrem toho Briti sami hovoria, že nemajú spojenca, ale iba záujmy. Tak nech aj naďalej sedia so svojimi “záujmami” na svojom ostrove. Ešte je dobre, že sa ten ostrov nenazýva Alcatraz.
Očakáva sa, že Merkelová príde do Ruska 2. mája. My máme vždy z návštev radosť. A je symbolické, že príde pred najväčším ruským sviatkom…
Vladimir Byčkov
.jpg)
