Návrh zavádza technicky vymáhateľnú vekovú hranicu 15 rokov pre prístup k rizikovým digitálnym službám, moderné overovanie veku cez európsku peňaženku digitálnej identity (EUDI), posilňuje rodičovskú kontrolu, zvyšuje zodpovednosť platforiem a prvýkrát upravuje aj právo maloletých na vymazanie digitálnej stopy.

Regulácia sa podľa ministerstva nemá viazať na konkrétne aplikácie či sociálne siete, ale na riziká, ktoré jednotlivé služby pre deti predstavujú. Návrh sa má týkať aj online hier, návykových či hazardných mechanizmov, služieb založených na umelej inteligencii, ochrany súkromia maloletých vrátane práva na vymazanie digitálnej stopy, ako aj detských influencerov.

Zákon reaguje aj na fenomény, ktoré doteraz neboli legislatívne pokryté, a to návykové mechanizmy v online hrách, komerčné využívanie údajov maloletých, AI služby či detských influencerov v digitálnej ekonomike.

Návrhu predchádzali desiatky rokovaní s pediatrami, psychológmi, právnikmi, Policajným zborom, Slovenskou advokátskou komorou, rezortmi školstva a práce, odborníkmi na digitálnu bezpečnosť aj zástupcami platforiem.

„Naša práca spočívala hlavne v tom, aby sme z praxe vedeli, ako to presne vyzerá a ako to naše deti vnímajú. Preto sme boli na školách v Bratislave, ale aj na východnom Slovensku, v Košiciach a Prešove. Išlo najmä o stredné školy, konkrétne o žiakov prvého ročníka, pretože sa to dotýka hlavne detí vo veku 14, 15 a 16 rokov. Sami sa vyjadrili, že je rozdiel medzi dieťaťom, ktoré je už prvákom na strednej škole, a dieťaťom, ktoré je ôsmakom alebo deviatakom na základnej škole. Povedali, že predtým digitálne technológie používali oveľa viac, pretože si neuvedomovali riziká ani ich dosah na zdravie,“ uviedla vedúca oddelenia ochrany maloletých v digitálnom priestore MIRRI SR Soňa Hanzlovičová.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že zákon nerieši kyberšikanu, tá si podľa MIRRI vyžaduje samostatnú legislatívnu úpravu. Rovnako ide o samostatný zákon, ktorý umožní pružne reagovať na rýchly technologický vývoj bez potreby otvárať rozsiahle právne predpisy.

„Ako pedagóg a riaditeľ školy vnímam tento návrh ako dôležitý krok. Digitálny svet zasahuje čoraz mladšie ročníky, preto je dôležité, aby s tým išli ruka v ruke aj jasné pravidlá a etické zásady v legislatíve. Túto iniciatívu ako škola vítame,“ skonštatoval riaditeľ Základnej školy vo Varhaňovciach Rastislav Bruzda.

Návrh ide podľa MIRRI podstatne ďalej než regulácia mobilov v školách, ktorá rieši len časť problému počas vyučovania. Nové pravidlá sa vzťahujú na celý digitálny priestor, v ktorom sa deti pohybujú – doma, v škole aj kdekoľvek inde.

Poslankyňa Národnej rady SR a bývalá ministerka investícií Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) návrh MIRRI na zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov kritizuje ako nepripravený, chaotický a bez jasného odborného, technického a legislatívneho ukotvenia. Za problém označuje aj to, že v tej istej téme podľa nej existujú dva návrhy zákona z dvoch ministerstiev jednej vlády, ktoré sa nevedia dohodnúť. Upozorňuje tiež na nezodpovedané otázky pri overovaní veku cez európsku peňaženku digitálnej identity, ochrane citlivých údajov detí, kontrole platforiem, vymáhateľnosti sankcií a riziku, že deti sa po zákaze presunú na menšie či menej regulované platformy. Remišová zároveň zdôraznila, že ochrana detí online je správny cieľ, ale zákon musí byť pripravený odborne, technicky premyslene a ústavne čisto.

Opozičné hnutie PS kritizuje, že dvaja ministri tej istej vlády prichádzajú s dvoma rôznymi návrhmi na reguláciu sociálnych sietí pre deti, pričom ministerstvo školstva pod vedením ministra Tomáša Druckera (Hlas-SD) hovorí o hranici 16 rokov a minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) o zákaze do 15 rokov. Podľa PS nejde o zrozumiteľné a predvídateľné pravidlá, ale o chaos v legislatíve a preteky ministrov, ktoré môžu skomplikovať prijatie potrebnej ochrany maloletých. Poslanci zároveň upozorňujú, že Slovensko by malo namiesto dvoch rozdielnych návrhov smerovať k jednému spoločnému a harmonizovanému prístupu.

„Legislatívu sme už predstavili a je v legislatívnom procese. Pripravovalo ju ministerstvo školstva v spolupráci s viacerými rezortmi – ministerstvom vnútra, zdravotníctva, sociálnych vecí aj ministerstvom spravodlivosti. Nejde iba o obmedzenie sociálnych sietí, ale o komplexnú legislatívu, ktorá predstavuje integrovaný systém podpory a zachytávania násilia v online priestore. Nestačí len niečo zakázať, treba zabezpečiť aj to, ako pracovať s deťmi, ktoré sú v online priestore často ohrozené. Netreba sa predbiehať ani robiť politický marketing. Sme pripravení diskutovať aj s ministrom Migaľom a s každým, kto má úprimný záujem o podporu a ochranu detí, nie o tlačové konferencie o tom, kto je prvý, druhý alebo tretí. Sme pripravení spojiť sily na národnej aj európskej úrovni,“ uviedol Drucker.