Ministerstvo spravodlivosti priznalo samo, že pri umiestnení generála do cely osamote porušilo zákon. Keby nebolo tohto porušenia zákona, Lučanský mohol žiť

Po sledovaní tlačových konferencií súčasnej ministerky spravodlivosti sa už vo viacerých článkoch zaoberal niektorými okolnosťami smrti generála Lučanského a postavil si otáznik, prečo bol v cele osamote.

Súdna psychológia má už dávno zistené, že samoväzbu väčšina ľudí znáša ťažko, niektorí viac, iní menej. Pri osamelom pobyte v cele môžu prísť človekovi na um rôzne myšlienky. Pre porovnanie, samoväzbu ako disciplinárny trest možno uložiť najviac na 10 dní. pondelok 4. januára ministerstvo spravodlivosti uverejnilo dokumenty a fakty o väzbe generála. Chcelo tak zmyť zo seba každé podozrenie, že nesie vinu na smrti generála. Pokiaľ ide o uvalenie samoväzby, dosiahlo opak, myslí si Čarnogurský.

„Písal som, že výkon väzby upravuje zákon číslo 221/2006 Zbierky zákonov o výkone väzby. Podľa § 7 odsek 3 obvineného možno umiestniť do cely samostatne (poznámka: čiže do samoväzby), ak o to požiada obvinený, ak o to požiada prokurátor alebo vyšetrovateľ a môže tak rozhodnúť riaditeľ väznice alebo ním určený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže z dôvodu ochrany bezpečnosti obvineného, iných osôb alebo z iného závažného dôvodu. Ministerstvo teraz oznámilo, že generál bol v samoväzbe, pretože bol v tzv. kolúznej väzbe a „Je praxou, že ak to podmienky ústavu umožňujú a ide o obvineného, ktorý je vo väzbe z dôvodu kolúznej väzby, umiestňujú sa samostatne. Tak to bolo aj v tomto prípade.“

.

V § 7 odsek 6 zákona sa ešte uvádza, že pri umiestnení do cely samostatne preveruje riaditeľ ústavu raz za mesiac, či dôvody na také umiestnenie trvajú; o preverení trvania dôvodov sa vyhotoví záznam. Keď sa o mesačnom preverovaní píše záznam, musí byť aj pôvodné rozhodnutie riaditeľa alebo príslušníka ZVJS písomné.“

Podľa Čarnogurského zo zverejnenia ministerstva vyplýva, že o samostatné umiestnenie v cele nepožiadal generál Lučanský a zrejme ani prokurátor alebo vyšetrovateľ. Ak by požiadali, ich písomná žiadosť by sa musela nachádzať vo väzenskej dokumentácii o obvinenom. Čiže rozhodol o nej riaditeľ väznice a asi len ústne, pretože písomné rozhodnutie by tiež muselo byť v dokumentácii. O dôvode rozhodnutia nevieme nič. Ani riaditeľ väznice nemôže umiestniť obvineného do samoväzby len tak, pretože „je taká prax“.

Zákon dáva riaditeľovi väznice široké možnosti formuláciou „…alebo z iného závažného dôvodu …“, ale ten iný závažný dôvod musí napísať a dôvod musí reálne existovať. Mimochodom, zákony o väzenstve vypracúva ministerstvo spravodlivosti, čiže aj podmienky umiestnenia do samoväzby vypracovalo ministerstvo spravodlivosti. V zákone sa vôbec nepíše, že po uvalení kolúznej väzby automaticky nastupuje samoväzba. Nie je to ani potrebné. Väznica vie o každom väzňovi, z akého prostredia prichádza, hovorí Čarnogurský.

„Do cely s generálom by iste umiestnila obvineného, ktorý neprichádza do styku s ľuďmi z generálovho prostredia, čiže s potenciálnymi svedkami. Dokonca teoreticky pripusťme, že by generál chcel odkázať prostredníctvom spoluväzňa a jeho návštevníka niečo niekomu von. Opakujem, aj teoreticky je to ťažko predstaviteľné, ale návštevy sa môžu monitorovať a keby taký odkaz zachytil monitoring, bol by to dôkaz proti generálovi. Návštevníci môžu spolu hovoriť len ústne, nemôžu si nič odovzdávať.“

„Keď už sme pri tom, väzni vypracovali za stáročia svoje techniky odovzdávania odkazov. Jedna z nich vyžaduje odmontovať na umývadle sifón, vypustiť z neho vodu a naspäť primontovať. Potom funguje ako telefón. Ak sa odmontuje záchodová misa na cele („Je praxou“, že sa odbije od upevnenia), dá sa telefonovať ďalej do väznice. Raz som takou technikou dával právnu radu na susednú celu.“

.

„Keď ministerstvo hovorí, že umiestňovanie do samoväzby „je takou praxou“, asi tak robia všetky väznice na Slovensku, čiže porušujú zákon. Ako, že na to neprišlo doteraz ministerstvo veď mu väznice podliehajú a vykonáva v nich periodické kontroly? Ani prokurátor na to neprišiel, ktorý tiež vykonáva dozor nad väznicami. Kde sú písomné záznamy o mesačných kontrolách trvania dôvodov samoväzby?“

Záverom Čarnogurský konštatuje, že ministerstvo samo oznámilo, že pri umiestnení generála samého do cely porušilo zákon. Keby nebolo tohto porušenia zákona, generál mohol žiť.

Peter Suchý