Po 1. januári 1993 sú to len tie roky, v ktorých ročný hrubý príjem žiadateľa o dôchodok bol najmenej 24,1 % z ročnej priemernej mzdy na Slovensku v danom roku. Napríklad v minulom roku by túto podmienku splnil ten, kto by celý rok v hrubom zarábal aspoň 244 eur mesačne. Ak sa zruší podmienka získania kvalifikovaného roku poistenia, nebude potrebné za minulý rok zarobiť v hrubom aspoň 244 eur mesačne. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú vo štvrtok v skrátenom legislatívnom konaní schválil parlament. Zrušenie podmienky kvalifikovaného roku dôchodkového poistenia má Sociálnej poisťovni umožniť skoršie a jednoduchšie priznanie minimálnej penzie, keďže poisťovňa nebude musieť testovať predošlý príjem penzistu.

Získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia pritom neznamená, že 30 rokov treba reálne odpracovať ako zamestnanec, či samostatne zárobkovo činná osoba. Rok dôchodkového poistenia môže osoba získať aj ako poistenec štátu, ak sa napríklad na rodičovskej dovolenke stará o dieťa do šiestich rokov veku, opatruje ťažko zdravotne postihnutú osobu, či vykonáva osobnú asistenciu. Pred 1. januárom 2004 mohla osoba získať rok dôchodkového poistenia napríklad aj počas vykonávania vojenskej služby, štúdia na strednej a vysokej škole, či dokonca aj počas obdobia, kedy bol človek nezamestnaný.

Pred 1. januárom 2001 sa ako obdobie dôchodkového poistenia uznávalo aj obdobie v evidencii nezamestnaných na úrade práce bez ohľadu na nárok na podporu v nezamestnanosti a jej výplatu, a od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 sa započítavalo len obdobie, kedy sa nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti.

Poslanec NR SR Jozef Mihál neuspel s pozmeňujúcim návrhom, aby sa podmienka kvalifikovaných rokov pri priznávaní minimálnych penzií zachovala aspoň od roku 2020. Podľa jeho návrhu by sa totiž nezohľadňoval predošlý príjem penzistu len do roku 2019. Jeho pozmeňujúci návrh však počítal s tým, že kvalifikovaným rokom by od roku 2020 bol ten rok, v ktorom osoba platila odvody aspoň zo 40 % z priemernej mzdy. Jeho návrh bol tak prísnejší ako súčasný stav, v ktorom stačí platiť odvody z 24,1 % priemernej mzdy na Slovensku.

Podľa Mihála by však túto podmienku spĺňali všetci poistenci štátu, ako napríklad ženy na materskej a rodičovskej dovolenke a aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré platia minimálne sociálne odvody. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter mal k tomu návrhu výhrady, keďže by sa tým podľa neho ublížilo napríklad matkám s malými deťmi, ktoré pracujú na polovičný úväzok.

Novelou zákona sa okrem toho od začiatku roka 2021 zavedie možnosť čerpať dlhodobé ošetrovné pre nemocensky poistené osoby, ktoré ošetrujú v domácom prostredí blízku osobu pre potrebu poskytovania domácej alebo paliatívnej starostlivosti. Tieto osoby budú mať nárok na ošetrovné v sume 55 percent z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby až počas 90 dní.

Dlhodobé ošetrovné má pokryť životné situácie osôb, ktoré sa starajú o chronicky chorého blízkeho po ukončení jeho hospitalizácie (najmenej 5 dní) a tento chronicky chorý pre závažnú poruchu zdravia potrebuje poskytovanie domácej starostlivosti (najmenej 30 dní) na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára. Druhou možnosťou je, že chorý príbuzný má potvrdené nevyliečiteľné ochorenie a bola mu indikovaná paliatívna starostlivosť.

Nárok na ošetrovné po novom vznikne aj tým nemocensky poisteným, ktorí poskytujú ošetrenie blízkej osobe v priamom rade alebo súrodencovi. V súčasnosti pritom Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné, ak nemocensky poistená osoba celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela, resp. manželky. “Odhaduje sa, že uvedená právna úprava bude predstavovať zvýšenie priemerného mesačného počtu vyplatených dávok ošetrovné o cca 700 dávok,” tvrdí rezort práce.

Treťou pozitívnou zmenou pri poskytovaní ošetrovného je predĺženie obdobia poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného, a to z 10 na 14 dní. Ministerstvo práce očakáva, že v rokoch 2021 až 2022 bude ošetrovné dostávať priemerne mesačne 14 tisíc až 15 tisíc osôb a prevažná väčšina z nich využije predĺženie podporného obdobia zo súčasných 10 dní na 14 dní. Všetky zmeny pri vyplácaní ošetrovného by mali v roku 2021 zvýšiť výdavky Sociálnej poisťovne o približne 11,8 milióna eur a v roku 2022 o približne 13,8 milióna eur.