Hlavné správy: Bývalý minister obrany Jaroslav Naď sa smeje tvrdeniam, že vraj s migrantmi môžu byť nejaké problémy – oni predsa nepáchajú trestnú činnosť, lebo utekajú pred vojnou. Hovorí, že utečenci tu síce sú, prechádzajú cez Slovensko, ale odídu preč. Jednoducho v lete chodia, v zime menej, to je normálne, na to si musíme zvyknúť, ešte niekoľko rokov tu budú chodiť a potom to prestane. Čo by ste mu na to odpovedali?
Michelko: Očakávať od Naďa čo len trochu príčetnú odpoveď je znakom „kognitívnej“, teda rozumovej nedostatočnosti 🙂 . Prezidentkina, resp. Ódorova vláda zlyháva na plnej čiare. No a úplné zlyhanie predviedol policajný prezident Hamran. Ukázal sa ako totálne neschopný prisluhovač tých najskompromitovanejších politických síl. Jeho bludy o tom, koľko by potreboval policajtov, aby dokázal ustrážiť hranice, sú naozaj na smiech.
Veľmi dobre si pamätáme, že na Matovičove „atómofky“ sa vždy ľudia našli. Manévre uzavretia všetkých ciest na hraniciach okresov si vyžiadali podstatne viac ľudských zdrojov ako stráženie hranice. Nakoniec, už v minulom roku nám zavreli hranice Česko a Rakúsko, tiež práve kvôli kolosálnej neschopnosti vtedajšieho straníckeho kolegu Naďa, ministra Mikulca.
Migračná kríza je dokonalým príkladom fatálneho zlyhania európskej imigračnej politiky. Nefunguje Dublin II, nedodržiavajú sa readmisné dohody a len esencia arogancie, neschopnosti a hulvátstva – Jaroslav Naď – spolu so svojou obskúrnou straničkou Demokrati hovorí, že všetko je v poriadku. Verím, že 30. septembra vydajú voliči tejto garnitúre jasné vysvedčenie.
Hlavné správy: V jednom z videí na vašej stránke veci-verejne.sk hovoríte o tom, že voľby budú neférové, že verejný diskurz bude silným spôsobom ovplyvňovaný, ale nebudú zmanipulované. Hovorí sa, že kto klame, ten aj
kradne a niekedy sa k tomu dodáva, že kto kradne, ten aj vraždí. Prečo ste presvedčený, že voľby nebudú zmanipulované?
Michelko: Základnou charakteristikou súčasnej garnitúry je okrem ich kolosálnej neschopnosti aj zbabelosť. A na masívne zmanipulovanie volieb potrebujete mať guráž. Na sfalšovanie volieb totiž treba „znásilniť“ viacero zložiek štátnej správy: Štatistický úrad SR, okresné a krajské volebné komisie a centrálnu volebnú komisiu. A na niečo také treba poriadnu odvahu, ktorú títo zbabelci nikdy nemali. O zbabelosti Matoviča a spol. sme sa mohli jasne presvedčiť, keď zjavne protiústavné obmedzenia ľudských práv nechal na subalterného úradníka Mikasa. Treba si uvedomiť, že voľby na Slovensku sú stále analógové, teda nemáme žiadne hlasovacie stroje ani hlasovanie cez internet, hlasuje sa volebnými lístkami, ktoré sa ručne zratúvajú. Opozícia urobila všetky opatrenia, aby ustrážila samotný proces spočítavania hlasov. Budú obsadené všetky volebné komisie a bude paralelné sčítanie hlasov. SNS má dokonca pre svojich členov volebných komisií aplikáciu, ktorá sa dá stiahnuť do mobilu a po odfotení volebného protokolu sa hlasy odošlú do centrály, kde ich náš software automaticky zráta. Takže kontrola pri zratúvaní výsledkov volieb je zabezpečená viacerými spôsobmi.
Samozrejme, druhá vec je, že voľby budú neférové. Mediálny priestor v komerčných, korporátnych a verejnoprávnych médiách je riadne vychýlený. Máme tu krajne aktivistických novinárov, ktorých osobným cieľom je potopiť opozičných politikov. Osobitne to dáva najavo predovšetkým dúhové duo Iljev – Dírer, ktorí sú však natoľko tendenční, že sú až smiešni. Máme tu aj „spanilé jazdy“ Denníka N, ktoré na čele s Tódovou, Leškom, Šimečkom starším, ale aj Radičovou chodia po Slovensku a robia kortešačky pre politické sily, ktoré fatálne zlyhali, predovšetkým však propagujú mladého Šimečku a Progresívne Slovensko. To je realita dnešných volieb – absolútne neprípustný žurnalistický aktivizmus v praxi.
Vieme o tom a vieme s tým žiť. Slovenskí voliči už zažili všeličo, a preto verím, že ani hysterická antiopozičná kampaň už nezaberie. Argument „lebo Fico“ už zďaleka nefunguje tak ako pred troma rokmi, preto mám nádej, že zmena bude predsa len k lepšiemu.
Hlavné správy: Policajný inkvizítor Hamran a jeho pastierka usporiadali pri príležitosti 340. výročia bitky pri Viedni mesiac pred voľbami migrantskú pohromu v slovenských dedinách a mestečkách. O čom to svedčí? A čo to urobí na konci dňa s ich (čiže Šimečkovými) preferenciami?
Michelko: Hamran sa definitívne odpísal a jeho neschopnosť je taká transparentná, že o nej nemôže nikto pochybovať. On je schopný všetkého, ale len ak ide o hrubé krivenia zákona a prenasledovanie opozície. Vo veciach, ktoré by však polícia mala skutočne robiť, úplne zlyháva.
Ale vráťme sa k progresívcom. Zdá sa, že ich preferenciami najviac zamávajú eskapády, aké predvádzajú v Bratislave, ktorú už ovládajú. To, čo urobila riaditeľka Divadla P. O. Hviezdoslava, bolo naozaj za hranou aj pre umiernenejších voličov Progresívneho Slovenska. Dať národnému bardovi Hviezdoslavovi dúhovú šatku, to je provokácia, ktorá je už cez čiaru. A reklamný plagát na ďalšiu sezónu divadla – s dúhovou a ukrajinskou vlajkou, hlavou Hviezdoslava na tanieri a preškrtnutým dvojkrížom – dáva jasné varovanie, čo by táto progresívna partička urobila so Slovenskom, ak by ho ovládala tak, ako už ovláda Bratislavu.
Čerešničkou na torte je to, čo urobili s Vajanského nábrežím. Už aj tak extrémne vyťaženú dopravnú tepnu hlavného mesta zúžili o cyklopruh, ktorý vedie odnikiaľ nikam, ale ako vedľajší nezamýšľaný dôsledok brutálne skomplikoval už i tak komplikovanú dopravnú situáciu. Vďaka hlúposti svojho bratislavského výsadku tak progresívci niečo stratia, problém je v tom, že to nepôjde k opozícii, ba dokonca ani medzi nevoličov, ale bude z toho profitovať najskôr Saska, ktorá si tak možno zachráni parlamentný status.
Hlavné správy: Politici vládnucej junty robia čoraz divokejšie psie kusy. Jaroslav Naď straší ľudí, že ak vyhrá Fico, tak bude koniec cestovaniu do cudziny, Miroslav Žiak slávnostne vytiahol obrázok údajného ruského pasu Ľuboša Blahu, ktorý bol už vopred úplne zjavným podvrhom… Nie je to spôsobené tým, že už vedia, že tie voľby prehrajú? Čítate to takto aj vy?
Michelko: Áno, viacerých chytá panika. Osobitne také premotivované politické parazity ako sú Naď či Šeliga z Demokratov, alebo zúfalca Žiaka zo Sasky, ktorý je však na nezvoliteľnom mieste, a keďže nedokáže zaujať ničím pozitívnym, tak sa chcel presláviť hoaxom na úkor Blahu. Silácke reči malého napoleona Naďa sú samozrejme každému na smiech a esencia konjunkturalizmu, neschopnosti a prehnaných ambícií Šeligu vedie ku kŕčovitému jednaniu, keď deklarujú, že pôjdu až do víťazného konca, ale ak pripustíme, že disponujú čo len mikroskopickým zvyškom súdnosti, musia sami vedieť, že je to záverečná konečná.
Čakajú na zázrak, ktorý nepríde a veria, že strašením zmobilizujú voličov vo svoj prospech. Ale to destilované zúfalstvo, ktoré prezentujú na čele so skrachovaným predajcom vodky Hegerom, nemôže presvedčiť nikoho. Stávajú sa už len smiešnymi a povedať, že mohli odísť so cťou je prehnané, lebo nemohli. Ale povedzme že miera ich strápnenia nemusela byť taká kolosálna, ako nakoniec bude.
Hlavné správy: O sedem mesiacov sa pravdepodobne stane prezidentom Slovenskej republiky kvisling Ivan Korčok. Globalisti to tak chcú. No on by sa prezidentom nemusel stať, ale to by sa musel národ zjednotiť na nejakom inom kandidátovi. Vidíte nejakú reálnu šancu?
Michelko: Najväčším problémom slovenskej politiky sú hypertrofované egá, čo sa napríklad prejavilo na zjavnej neschopnosti dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi na prezidenta či inú významnú funkciu. Už veľakrát sa ukázala neschopnosť politikov obetovať svoje osobné ambície v prospech spoločného cieľa.
Napriek tomu som presvedčený o tom, že Korčok je poraziteľný kandidát a veľmi bude záležať na dobrej predvolebnej stratégii a na tom, aby sa traja či štyria národne, vlastenecky a sociálne orientovaní kandidáti navzájom „nevystrieľali“ a do druhého kola sa dostal kandidát, ktorý možno Korčoka porazí, hoci to bude také to tradičné slovenské „menšie zlo“.
Aj preto, hneď po tom, ako sa zostaví nová (verím, že sociálne, vlastenecky a národne orientovaná) koalícia, by si mali lídri týchto strán sadnúť a pokúsiť sa o dohodu na podpore jedného kandidáta, ktorý má šancu uspieť. V tejto chvíli samozrejme nebudem hovoriť o tom, kto by to mohol byť, ale ja sám nejakú predstavu mám…
Hlavné správy: Globalistický mediálny a politický mainstream ľudí straší, že po voľbách sa zemská doska Slovensko odtrhne a presunie sa niekam, možno na Čukotku, a tam sa so strašným rachotom pripojí k Rusku. A na mieste, kde bolo predtým Slovensko, ostane len nekonečne hlboká diera, kde z bezodnej hĺbky budú šľahať plamene a bude sa ozývať rev čertov z toho najhlbšieho fašistického a totalitného pekla. Dvadsaťjedna natobiľakov dokonca utekalo do Bruselu pred týmto armagedonom varovať hradných pánov. Je ešte niečo, čo by bolo treba k tomuto nesporne pravdivému obrazu dodať?
Michelko: Ta dvadsaťjednotka novodobých Biľakov je len obrazom ich úbohosti a totálneho osobného zlyhania. Kde zlyhávajú argumenty, tam sa pokúšajú inkorporovať strach. A paradoxné je, že vo svojom aktivizme si ani neuvedomili, že vlastne neveria, že by mohli nevyhnutný vývoj našej spoločnosti zvrátiť vlastnými silami. Zápis z toho protokolu zo „služobky“ sa naozaj dá prirovnať k pozývaciemu listu, ale naši novodobí súdruhovia si neuvedomili, že od roku 1968 sa všeličo zmenilo.
Predstava, že Brusel pošle tanky, aby zachránil svoju piatu kolónu, je naozaj krajne infantilná. Dnes sa na ovládanie územia a politiky používajú subtílnejšie metódy. Svedčí to však o jednom: táto garnitúra a na ňu napojené mimovládky si uvedomili, že u slovenských voličov prehrali. Len si ešte neuvedomili, že pomoc zo zahraničia, v ktorú dúfajú, nebude taká rýchla a účinná, aby dokázala ich fatálne zlyhanie vyžehliť.
Zároveň je to aj výzva pre voličov, že môžu mať aj inú ako kolaborantskú vládu. Stačí len jediné: využiť svoje volebné právo a poslať figúrky ovládané mimovládkami na okraj spoločnosti, kde už nebudú môcť účinnejšie škodiť.
Hlavné správy: Nie je to vraj policajný puč, ono to vraj iba takto vyzerá, keď sa rozviažu ruky spravodlivosti. Občania aj zahraničie sú však zdesení z toho, čo sa deje v rezorte justície, a boja sa, že je ľahké požiar založiť, ale oveľa ťažšie je ho zahasiť. Ako dlho bude trvať, kým sa zase dostane právny štát do normálnych koľají?
Michelko: Návrat právneho štátu nastane, keď Lipšic, Hamran, Čurillovci, Záleská, Kliment či Mazák odídu z pozícií, na ktorých sa nikdy nemali ocitnúť. Za ostatné tri roky sme boli svedkami nepredstaviteľných ohavností. Tragédia generála Lučanského, spôsobenie smrti nevinného advokáta Krivočenka, ktorému bola odopretá zdravotná starostlivosť, extrémne pokrivená justícia, ktorá nepredstaviteľným spôsobom zneužívala inštitút kolúznej väzby na lámanie nominantov bývalej koalície, plus absolútne neprijateľné zneužívanie kajúcnikov – všetko skrz naskrz skompromitovaných zločincov, ktorým bolo všetko odpustené, len keď vypovedali v súlade s politickými cieľmi vtedajšej koalície.
Čo sa týka vyvodenia zodpovednosti, nová garnitúra sa určite nezníži na úroveň tej predchádzajúcej, ale je jasné, že samotní slušní policajti budú veľmi radi, ak zo svojho stredu vypudia také čierne ovce ako sú Čurillovci, keď bude vyvodená možno aj trestnoprávna zodpovednosť voči Hamranovi, možno aj Mikulcovi a mnohým ďalším, ktorí dlhé roky bezprecedentne krivili a ohýbali právo a iniciatívne robili špinavú prácu pre tie najskompromitovanejšie politické sily.
Verím, že sa skôr či neskôr odhalí aj priama ingerencia, či zasahovanie politických špičiek, osobitne Matoviča, do živých káuz a títo politici budú niesť nielen politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Hlavné správy: Ako sa dá binárne rozmýšľajúcim občanom vysvetliť, že Orbán je náš najbližší spojenec, ktorého musíme všemožne podporovať, pokiaľ ide o boj proti globálnym neokoloniálnym snahám o ešte tuhšie zotročenie strednej Európy, a súčasne je smrteľným nepriateľom slovenského národa, pokiaľ ide o plazivý iredentizmus na juhu Slovenska, a tieto dve skutočnosti musia byť rovnocenne brané do úvahy pri realizácii našej zahraničnej politiky? Ako vysvetliť ľuďom, ktorí uvažujú iba v kategóriách plus a mínus, že niektoré veci nie sú iba čierne alebo iba biele? Dá sa to vôbec?
Michelko: Máte pravdu, každý príčetný človek by nemal vnímať politiku binárne v zmysle dobrý – zlý. Realita je podstatne komplikovanejšia. Orbán si zaslúži obdiv v tom, ako vie vzdorovať bruselskému establišmentu, teda bruselským elitám, treba ho vnímať ako strážcu zdravého rozumu, ako politika, ktorý sa nebojí presadzovať národnoštátne záujmy. Predovšetkým je to však politik, ktorý vždy vidí prioritne záujem svojej politickej strany a svojho národa.
V niektorých otázkach sa však slovenské a maďarské záujmy dostávajú do stretu. Orbán si samozrejme uvedomuje, že dnes je jeho postavenie v rámci EÚ oslabené a oveľa viac potrebuje spojencov než nepriateľov. Preto treba jeho výroky vnímať skôr tak, že sú určené pre domáce publikum, pre ktoré je dôležité, aby pahreba prípadných revizionistických snáh nikdy celkom nevychladla. Slovenská zahraničná politika tak musí byť stále v strehu, lebo história nás učí, že Maďarsko je vždy pripravené a už zopárkrát sa im revízia trianonských hraníc podarila, i keď len dočasne – prvá a druhá Viedenská arbitráž.
Od Orbána sa tak môžeme v mnohom inšpirovať, ale vždy treba mať na pamäti, že duch revizionizmu a iredentizmu v Maďarsku nikdy nevymizol a vo vhodných podmienkach môže vyrásť na niečo veľmi nepekné. Takže rezumé – Orbán je nesporne významný politik európskeho formátu, ale potenciálne môže byť aj nebezpečný. S tým vedomím ho treba vnímať a byť pripravený na všetky jeho možné metamorfózy.
Hlavné správy: Ak bude spanilá jazda spojenej kandidátky SNS v tohtoročných parlamentných voľbách úspešná, bude to najväčší politický úspech za mnoho rokov, aký sa vlastencom podarilo dosiahnuť. O to viac, že jeho autorom je Andrej Danko, od ktorého to naozaj málokto čakal. Práve úspech či neúspech SNS môže byť zlomovým momentom týchto volieb, ktorý rozhodne o tom, či budeme mať ďalšiu vládu národnej katastrofy, alebo vládu opatrnej sebazáchovy. Ako to vidíte vy?
Michelko: Vidím to celkom optimisticky. V priebehu ostatných dvoch mesiacov nebol ani jeden prieskum, ktorý by nedal SNS, resp. jej otvorenej kandidátke menej ako päť percent. A naopak, SNS sa nielen preferenčne stabilizovala, ale pomaly a isto rastie. Jej maximum zatiaľ bolo 7,3 percenta a všetci relevantní politickí hráči budúcej možnej koalície počítajú s SNS ako s potenciálnym partnerom.
Najdôležitejšie je, že aj značná časť voličov si uvedomuje, že bez SNS sa národne a sociálne orientovaná koalícia vyskladať nedá, preto sme svedkami až nevídanej racionalizácie voličov, kde aj mnohí pôvodní voliči Smeru sa v rodine rozdelia – časť volí Smer a časť SNS.
SNS navyše vďaka transfúzii, ktorú umožnila otvorená kandidátka, oslovila už nielen tradičných národniarskych voličov, ale aj nové segmenty, ktoré pôvodná SNS neoslovovala v takej miere, či už ide o ľudí z vidieka, ktorých oslovuje Rudolf Huliak, alebo silne hodnotovo konzervatívnych voličov, ktorých zase oslovuje Taraba a Kuffovci. Aj vďaka tomu sa SNS podarilo osloviť aj ten segment voličov, ktorého hlasy by inak vo voľbách prepadli.
Ak sa nič nepredvídateľné neudeje, SNS bude pravdepodobne súčasťou budúceho parlamentu. A ak to voliči umožnia, aj súčasťou budúcej koalície. Tím okolo SNS v kampani naozaj nezaháľal – prešli sme celé Slovensko, stretli sa s množstvom zaujímavých, frustrovaných i naštvaných ľudí a vypočuli si množstvo podnetov. Zároveň sme dali voličom atraktívnu ponuku, preto ich spätnú väzbu očakávam s nádejou. A rovnako verím, že ich dôveru nesklameme a pomôžeme na Slovensko priniesť pozitívnu zmenu.
Vnímam, že množstvo voličov plne chápe, že postavenie SNS v týchto voľbách bude kľúčové. Bez jej prítomnosti v parlamente by sa extrémne sťažilo až znemožnilo vytvorenie národne a sociálne orientovanej koalície. Preto som optimistický a verím, že triapolročná nočná mora, ktorú sme všetci prežívali, sa skončí nadránom 1. októbra.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
