Bratislava 28. októbra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)
Mezenská nerozumie, prečo sa vláda snaží rozhodcovské konanie “rehabilitovať”, keď s ním majú ľudia zlé skúsenosti
Na októbrovej schôdzi bol v druhom čítaní prerokovaný Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa slov ministra Boreca bol otvorený preto, aby sa zamedzilo nárastu zlých skúseností spotrebiteľov s činnosťou rozhodcovských súdov.
Napriek predstieranej snahe vlády, ministra a vládnych poslancov, prijatý balík legislatívnych nástrojov a schválených opatrení iba nepatrne a zanedbateľne zamedzil nežiaducemu využívaniu nekalých praktík a podmienok pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vo vyššie spomenutých odvetviach. “Špekulanti budú aj naďalej stále viac unikať kontrole a dosahu štátu,” tvrdí poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Helena Mezenská. “Aj keď minister hovorí, že chce takýmto negatívnym javom zamedziť, mám dôvodnú obavu, že predloženým návrhom Zákona o rozhodcovskom konaní sa to nedosiahne. Vôbec nerozumiem tomu, prečo – ak rozhodcovské konania sa v slovenskej spotrebiteľskej praxi neosvedčili a sú s nimi tak zlé skúsenosti – prečo sa ich snažíme, navyše neúčinnými opatreniami, znova “zrehabilitovať”.
Uprednostňovanie práve tohto druhu mimosúdneho konania pred ďalšími rovnocennými možnosťami mimosúdneho riešenia dáva dôvodné podozrenie na prepojenie súčasnej moci a vládnych navrhovateľov s rozhodcovsko-exekútorskou a nebankovou obcou, ktorá sa na takýchto konaniach, či priamo, či nepriamo podieľa.
Slovensko neprebralo európsku smernicu, ktorá spotrebiteľa chráni účinnejšie
Sprísnenie kontroly registrácie, licencovania a regulácie rozhodcovských súdov a konaní sú iba slabou náplasťou voči tomu, že Slovensko neprebralo európsku smernicu, ktorá spotrebiteľa chráni účinnejšie. Smernica uložila členských štátom a teda aj Slovensku zabezpečiť nezáväznosť rozhodcovsko – spotrebiteľských zmlúv do momentu vzniku sporu medzi spotrebiteľom a poskytovateľom. “Správnym a účinným opatrením pred úžerou by bolo, že by sa rozhodcovské súdy a konania vôbec neoživovali. Alebo ak by sme ich mali pripustiť, tak za výlučnej podmienky, že vznik rozhodcovsko – spotrebiteľskej zmluvy by bol viazaný až na vznik sporu, nie na podpis zmluvy. Teda až vtedy, keď sa dá predpokladať vyššia bdelosť spotrebiteľa. Je prirodzené, že spotrebiteľ, ktorý zistí, že ho predajca oklamal a zneužil jeho dôveru, bude ďaleko obozretnejší. Obzvlášť v prípadoch, keď mu bude navrhovať – “nezávislý” spôsob rozhodcovského konania. Nerozumiem, prečo ministerstvo takéto zásadné, opatrenie určené smernicou EÚ nezapracovalo,” doplnila Mezenská.
Slabou náplasťou na medzery a “rany” finančného trhu, ochrany pred úžerou, je sprísnenie dohľadu nad rozhodcovskými subjektami. Určenie podmienky, že rozhodcovským subjektom môže byť len “záujmové združenie”, ktoré vzniklo združením dvoch právnických subjektov, ktoré nemôžu byť prepojené na dotknuté obchodné spoločnosti, má formálny a bezobsažný dosah. “Už teraz existujú účelovo vytvorené spotrebiteľské združenia, ktorých prepojenie na nebankové subjekty, či exekučné úrady je ťažké formálne dokázať,” hovorí Mezenská. “Slabou snahou o posilnenie ochrany je aj poskytnutá možnosť spotrebiteľov chrániť sa pred rozhodcovským rozhodnutím na civilnom súde do troch mesiacov. A z rovnakej kategórie je aj odkaz na možnosti podania žaloby na súd v prípade obrany pred exekučným rozhodnutím.”
Ak by sa prijal záväzok európskej smernice, nemusel by spotrebiteľ absolvovať náročné, čas a peniaze berúce procesy v snahe chrániť sa pred nekompetentným, neprofesionálnym či nespravodlivým rozhodnutím rozhodcovského subjektu.
mž
6.8°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
4.2°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
