Mestské zastupiteľstvo v Rimavskej Sobote pozastavilo mestské noviny, primátor uznesenie nepodpísal

O prerušení vydávania Gemerských zvestí rozhodli rimavskosobotskí mestskí poslanci na januárovom zasadnutí MsZ v rámci prvej zmeny rozpočtu, keď znížili rozpočet novín o približne 50.000 eur. Viacerí poslanci argumentovali tým, že vedenie mesta mestské noviny pravidelne využíva na osobné útoky voči poslancom, noviny majú navyše dlhodobo porušovať vlastný štatút a vychádzajú ako dvojtýždenník.

„V štatúte je napísané, že to má byť mesačník, nemajú tam byť politické komentáre, sarkastické, cynické, osočujúce články. Má to byť spravodajstvo bez takéhoto obsahu,“ skonštatoval pre TASR poslanec MsZ Viliam Vaš. Poslanec a bývalý viceprimátor Attila Halász doplnil, že Gemerské zvesti sú dôležitým médiom najmä pre staršiu generáciu a maďarskú komunitu, no nemali by obsahovať osobné útoky. „Je potrebné, aby sa Gemerské zvesti vydávali, len je veľmi smutné, že si primátor urobil z týchto novín vlastné médium,“ skonštatoval pre TASR Halász.

Za neobjektívne považuje Gemerské zvesti aj mestský poslanec Roman Vaľo, podľa ktorého by mali byť mestské noviny informačným periodikom a nie „politicko-propagandistickým plátkom“. „V aktuálnom čísle je na prvej strane úvodník prednostu, ktorý je opäť neobjektívny, selektívny a manipulatívny. Na druhej strane je urážanie a zosmiešňovanie bývalého viceprimátora, na tretej kritika mojej osoby. Na ďalšej strane je článok, ktorý ani nie je podpísaný, kde je v strede vyobrazených deväť fotiek poslancov, ktorí hlasovali za zníženie financovania Gemerských zvestí,“ priblížil Vaľo.

Uznesenie o znížení financií vyhradených pre Gemerské zvesti, ktoré MsZ v januári odhlasovalo, primátor Rimavskej Soboty nepodpísal, výhrady poslancov o politických útokoch odmieta. „U mňa sa zastavuje staršia generácia, väčšinou maďarskej národnosti, ktorá jednoznačne chce, aby Gemerské zvesti boli vydávané. Oni nemajú internet, nemajú mobil, informácie dostávajú jedine cez mestské noviny,“ argumentoval pre TASR Šimko s tým, že do mestských novín môžu prispievať aj poslanci zastupiteľstva.

Poslanec Vaľo v reakcii na otvorenosť mestských novín skonštatoval, že na prispievanie do Gemerských zvestí zanevrel už pred niekoľkými rokmi. „Mnohokrát sme reagovali na slová primátora, kde nás očierňoval, no viackrát sa stalo, že reakcia nebola zverejnená alebo bola odložená o pár týždňov, a tým pádom už nemala relevanciu,“ vysvetlil poslanec MsZ. Veto primátora o pozastavení vydávania novín sa mestskí poslanci pokúsia prelomiť na nasledujúcom zasadnutí zastupiteľstva, podľa poslanca Vaša zvažujú i to, že sa so vzniknutou situáciou obrátia na prokuratúru.

Gemerské zvesti vo svojom štatúte uvádzajú, že sú informačným periodikom, ktorého jediným pilierom je nepolitické, objektívne a faktografické spravodajstvo z diania v meste a regióne. TASR oslovila so žiadosťou o reakciu aj mestské noviny, redakcia zatiaľ nereagovala. Ako problematické hodnotí Gemerské zvesti i organizácia TIS, ktorá sa dlhodobo zaoberá posudzovaním transparentnosti a objektivity mestských novín na Slovensku. Rimavskosobotské noviny skončili v rebríčku v rokoch 2021 a 2016 na poslednom mieste, v roku 2018 na predposlednom.

„Pozíciu dlhodobo najškodlivejších mestských novín získali najmä kvôli opakovanému napádaniu oponentov vedenia radnice bez náležitého priestoru na ich vyjadrenie, čo je najnegatívnejšia prax, aká sa v radničných periodikách vyskytuje,“ povedal pre TASR Ľuboš Kostelanský z TIS. Ako dodal, organizácia už má dokončené aj nové hodnotenie, ktorého výsledky predstaví o niekoľko dní. Reflektovať v ňom budú aj na vývoj v Rimavskej Sobote, kde vedenie mesta v novinách reagovalo na pozastavenie vydávania Gemerských zvestí útokom na poslancov.

„Z hľadiska rozsahu a intenzity útoku ide o jeden z najnegatívnejších momentov, aký sme za desaťročie, počas ktorého radničné noviny sledujeme, zaznamenali. Z nášho pohľadu ide o vážne profesionálne zlyhanie tvorcov novín. Redaktori majú v zmysle štatútu právo odmietnuť invektívny, osočujúci a urážajúci príspevok, čo sa v tomto prípade nestalo. Primátor a prednosta mali právo opozíciu kritizovať, zodpovedný redaktor však mal ich príspevky redigovať a zabezpečiť aj pohľad druhej strany, aby tému pokryl vyvážene,“ uviedol Kostelanský.

Mestské či obecné noviny by mali podľa TIS občanom poskytovať neskreslený a pravdivý obraz o dianí vrátane diskusie, polemiky i kritických názorov na najdôležitejšie témy. „Dôležité je to sledovať najmä v predvolebnom období, ktoré sa na Slovensku už začalo,“ poznamenal Kostelanský s tým, že v rámci Slovenska v mestských novinách vo všeobecnosti prevažuje najmä obsah, ktorý jednostranne propaguje činnosť samospráv vrátane úradujúcich primátorov a starostov.