Môj profil 
Predplatné
Ale postupne, tápajúc, sme ju začali odkrývať. Spočiatku len intuitívne. Cítili sme ju, ale nevedeli sme ju pomenovať. Postupne boli jej znaky stále viac zrejmé, viditeľné a definovateľné.
Dnes je táto zmena úplne jasne viditeľná a konečne aj pomenovaná najvyššími autoritami svetovej politiky. Keď si ju všetci uvedomíme, nebude nám môcť ďalej unikať a neviditeľná si robiť svoje a pretvárať potajomky náš svet.
Pokúsim sa ju teraz opísať a myslím si, že na konci článku si všetci poviete, že ste to aj vy cítili a teraz vám pred očami vyvstal úplne konkrétny a jasný obraz.
Doteraz sme boli zvyknutí deliť stany na ľavicové a pravicové, na liberálne a konzervatívne. Medzi týmito štyrmi protiľahlými bodmi sa pohybovalo naše vnímanie a hodnotenie politiky. Ale už dlhšie musel každý z nás cítiť, že toto hodnotenie prestáva fungovať. Že strany, ktoré by sa podľa zaužívaných pravidiel mali profilovať určitým spôsobom, sa tak vôbec neprofilujú, práve naopak, pôsobia úplne opačne, pretláčajú úplne opačné hodnoty, ako by mali.
Niečo bolo zlé.
Len sme nevedeli pomenovať, čo to je a hlavne prečo.
Mnohé „konzervatívne“ strany prichádzali s liberálnymi návrhmi a hájili ich pod šialenými zdôvodneniami. Pravicové strany zas navrhovali sociálne opatrenia často vo väčšom rozsahu, ako samotné ľavicové strany. Všetko bolo pomiešané. Ako keby už na ničom nezáležalo.
Do iného svetla sa však všetky tieto počiny dostanú, ak si uvedomíme, že veci prestali fungovať a dostávali sa z nášho pohľadu do chaosu, lebo pravidlá boli zmenené. Áno, pravidlá boli zmenené, preformátované bez toho, aby sme si to všimli. A samozrejme, ak sa zmenia pravidlá, celý systém sa začne správať inak, inak fungovať.
V čo teda spočíva táto neviditeľná zmena, prečo tradičné delenie a fungovanie politiky a celého nášho sveta už nefunguje?
Lebo je tu nové delenie. Toto nové delenie vyprodukovali nové záujmy.
Zatiaľ čo dosiaľ riešila politika, ako má fungovať štát a aké pravidlá v ňom budú platiť, dnes rieši politika úplne odlišnú otázku a to: či má existovať štát.
Politika sa rozdelila na globalistov a národovcov. Dnes je toto zásadná línia politiky. Hovoril o tom aj prezident USA Donald Trump vo svojom prejave na valnom zasadaní OSN.
Prezident Trump uviedol: „Je to rozpor medzi tými, ktorých hlad po kontrole druhých vedie k tomu, že si namýšľajú, že sú predurčení aby vládli druhým a tými ľuďmi a národmi, ktorí chcú rozhodovať o sebe sami.
Jeho prejav však zostal nepovšimnutý médiami. Médiami, ktoré sú dnes hlavným nástrojom pretvárania národných štátov na územné celky tak, ako si to predstavujú globalisti.
Tak, ako to pomenoval Trump, globalistov vedie hlad po kontrole druhých. Hlad po kontrole všetkých. Ich nezaujímajú národné štáty a neustále problémy s ich kontrolou podľa toho, ako sa v nich práve zmení moc.
Chcú národné štáty zlikvidovať, postupne rozpustiť. Najlepšie vo väčších útvaroch, kde sa z nich stanú iba administratívne celky. Dnes ešte si národné štáty volia svoje vlády ale väčšie útvary riadia úradníci, ktorých si vyberajú globalisti. Proces dostania národných štátov pod kontrolu napríklad v Európe veľmi zdarne prebieha. Národné štáty disponujú stále menšími kompetenciami, zatiaľ čo nevolení úradníci stále väčšími.
Ale Európska únia je iba príklad. Tento boj prebieha všade po svete a má také formy, aké je možné v daných oblastiach etablovať. Prebieha aj v USA a Trump vo svojom prejave hovorí o svojom boji s globalistami o Spojené štáty.
Aby globalisti dosiahli svoje ciele a deštruovali národné štáty, musia vykoreniť ich potrebu. Musia vykoreniť vzťah k národu, čo sa premieta do ich boja proti rodine. Kto nemá žiaden vzťah k svojej rodine, nemá analogicky už vôbec žiaden vzťah k svojmu národu – štátu.
Preto ten drakonicky útok na tie najzákladnejšie piliere spoločnosti. Už ani nie na civilizáciu, ale úplne na to najzákladnejšie čo tvorí spoločnosť a ľudské bytie.
Preto ten útok na sexualitu, teda na elementárnu vnútornú integritu každého človeka. Preto ten útok na rodinu, preto ten útok na všeľudské hodnoty.
Všetko zrelativizovať, vytvoriť chaos a napätie každého s každým. V jednom sa zhodnete, ale už v druhom aby ste sa nezhodli. Aby ste nijako nevedeli držať spolu, aby ste nemali nič, čo by vás držalo pokope, spájalo, nič o čo by ste sa mohli oprieť.
Tam, kde sú momentálne národne orientovaní vodcovia ako Trump v USA alebo Putin v Rusku, bránia existenciu svojich štátov. A globalisti nevedia dôjsť a fyzicky ich vyhodiť z Bieleho domu alebo Kremľa. Môžu však zničiť hodnoty a spôsob uvažovania, ktorý tam týchto ľudí drží a ďalší takíto ľudia sa na vrchné stoličky už nedostanú.
Aj slovenská politika je dnes takto rozdelená, aj keď si myslím, že si to väčšina aktérov ani neuvedomuje. Taký Hlina neopúšťa hodnoty, ktoré by ako predseda konzervatívnej strany mal hájiť preto, že chce pomôcť globálnym procesom. On jednoducho baží po moci a keďže sa mu zdá, že k tejto sa vie dostať ľahšie s liberálmi, ide tam. Intuitívne cíti, že liberálnejšia rétorika mu otvorí cestu do mianstreamových médií atď. A že tým napomáha likvidácii svojho národa, je iba vedľajší produkt.
Aj slovenská politická scéna, myslím si však, že iba úplne intuitívne, podľa osobných preferencií lídrov, bez uvedomenia si problému, sa rozdelila na tých, ktorým na národnom štáte, na Slovensku a jeho existencii záleží a tých, ktorí si jeho existenciu neželajú, alebo im na nej nezáleží alebo jednoducho momentálne sa im zdá, že svojej záujmy takto dosiahnu ľahšie.
Základná paradigma politiky sa zmenila, už nie napravo alebo naľavo, už nie liberál alebo konzervatívec, ale byť ako národ alebo nebyť, to je to, o čo sa tu zvádza zatiaľ tak zle pozorovateľný zápas.
Dnes nie je na ekošialenstve zaujímavé to, či bude uhlíková stopa za lietadlom alebo komínom taká alebo hentaká, ale či sa táto otázka bude riešiť na globálnej úrovni. Lebo ak sa bude riešiť na globálnej úrovni, budú potrebné globálne opatrenia. Globálne opatrenia môže zavádzať iba orgán, ktorý má takéto globálne kompetencie (aj Európska únia vznikla z jednoduchej dohody dvoch štátov o uhlí a oceli).
Takisto to, či je niekto za homo alebo nie je, nevypovedá o tom, či majú mať nejakí členovia spoločnosti isté nadpráva alebo nemajú, ale o tom, či chcem rozvracať vzťahy, ktoré našu spoločnosť držia pokope a chcem jej zánik a transformáciu na inú spoločnosť s inými pravidlami a vzťahmi, alebo som proti týmto nadprávam, lebo chcem zachovať národ, chcem zachovať súčasnú štruktúru spoločnosti, chcem zachovať status quo.
Takto je to aj s ostatnými, dnes problémovými otázkami.
Preto je dnes potrebné úplne zmeniť pohľad na politiku a jej aktérov a hlavne na to, čo presadzujú. Dnes sa bude musieť každý rozhodnúť, či chce aby slovenský národ, Slovensko ako štát ďalej fungovalo alebo nie a podľa toho voliť.
Nesmieme sa nechať vtiahnuť do riešenia rôznych pseudoproblémov a zástupných tém. Nesmieme sa nechať nimi pomýliť.
Každý z nás si musí odpovedať na jednu zásadnú otázku skôr, ako hodí lístok do urny. Dávam tento hlas človeku, ktorý bude brániť našu existenciu v tomto transformujúcom sa svete, alebo ju dávam do rúk niekomu, kto nás odovzdá na milosť a nemilosť iným.
Toto je najdôležitejšia otázka nadchádzajúcich volieb. Rozhodnutie o nej v dlhodobom horizonte zásadným spôsobom ovplyvní osud slovenského národa. Náš osud.
Karol Kalapik
