Máme neoficiálny teplotný rekord

Výstrahy tretieho stupňa platia pre celý Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj, ako aj väčšinu okresov Banskobystrického, Trenčianskeho a Košického kraja a okresy Humenné a Vranov nad Topľou. Teplota tam môže dosahovať nad 38 stupňov Celzia.

Druhostupňové výstrahy platia pre celý Žilinský kraj, väčšinu územia Prešovského kraja a pre okresy Banská Bystrica, Brezno, Považská Bystrica, Púchov, Gelnica a Spišská Nová Ves. Očakáva sa tam prekročenie 35 stupňov Celzia.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou. „Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie.”

Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku. Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Zvýšené riziko vzniku požiarov vyhlásili hasiči na väčšine Slovenska

Zvýšené riziko vzniku požiarov vyhlásili hasiči k strede na celom západnom a strednom Slovensku, s výnimkou okresu Námestovo. Zvýšené riziko platí aj pre viaceré okresy na východe Slovenska. Informuje o tom Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na webe Ministerstva vnútra SR.

Na východnom Slovensku platí riziko v okresoch Rožňava, Košice, Trebišov, Sabinov, Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné, Medzilaborce a Snina.

V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti. Zakazuje sa najmä používať otvorený plameň, vypaľovať trávu, porasty bylín, kríkov a stromov či zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu. Zakázané je zakladať oheň v lesoch a ich ochrannom pásme, spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve, ako aj odhadzovať ohorky cigariet.

Už druhý deň po sebe teploty vystúpili nad 40 °C, dnes sa tak udialo už predpoludním

Už druhý deň po sebe teploty vystúpili nad 40 °C. Dnes sa tak udialo už predpoludním. Portál iMeteo.sk pripomenul, že v utorok 4. augusta teploty prekročili 40 °C až po 13:00. Dnes však teploty rastú veľmi rýchlo a pravdepodobne prekonajú aj teplotný rekord. V utorok 4. augusta prekonalo svoj teplotný rekord hlavné mesto. Meteorológovia na stanici Bratislava – Koliba namerali rekordných 40,8 °C. Rovnaká teplotu namerali aj na stanici Kamenica nad Hronom, kde bol koncom júna nameraný aj slovenský teplotný rekord 41,3 °C. Dnes ešte pred 12:00 namerali v Kamenici nad Hronom 40,2 °C a teploty naďalej stúpajú. Všetko tak podľa meteorológov nasvedčuje tomu, že slovenský teplotný rekord bude prekonaný.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) naďalej upozorňuje aj na zdravotné riziká či zvýšenú pravdepodobnosť požiarov, ktoré so sebou nesú extrémne horúčavy. Dnes preto platí najvyšší stupeň výstrahy pred vysokými teplotami v celom Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Výstraha tretieho stupňa je platná aj pre Banskobystrický kraj, výnimkou sú len okresy Banská Bystrica a Brezno, kde platí druhý stupeň výstrahy. Najvyššiu výstrahu meteorológovia vydali aj pre takmer celý Trenčiansky kraj. Druhý stupeň sa týka len okresov Považská Bystrica a Púchov. Podobne je na tom aj Košický kraj, v ktorom druhý stupeň platí pre okresy Gelnica a Spišská Nová Ves. Na zvyšku územia Košického kraja je vydaný najvyšší stupeň výstrahy. Pre Prešovský a Žilinský kraj platí druhý stupeň výstrahy, okrem okresov Humenné a Vranov na Topľou, kde platí tretí stupeň. Výstrahy budú v platnosti až do 20:00.

V SR padol teplotný rekord, v Kamenici nad Hronom namerali 41,4 °C

Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v stredu zaznamenali nový absolútny rekord teploty vzduchu. V Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky dosiahla teplota v stredu popoludní 41,4 stupňa Celzia. Potvrdil to hovorca SHMÚ Ivan Garčár s tým, že údaje majú operatívny charakter a budú sa ešte verifikovať.

Predchádzajúca hodnota rekordu je tiež z tejto obce na juhu Slovenska z 30. júna 2026, mala hodnotu 41,3 stupňa Celzia.

V stredu teplota vzduchu prekročila hranicu 41 stupňov Celzia aj na ďalších meteorologických staniciach. V Mužli v okrese Nové Zámky meteorológovia zaznamenali 41,2 stupňa Celzia a v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš 41,1 stupňa Celzia.

SHMÚ na sociálnej sieti informovalo, že teplota vzduchu počas stredy dosiahla aspoň 40 stupňov Celzia spolu na 26 staniciach.

Tohtoročný júl priniesol na Dunaji v Bratislave historicky nízke prietoky

Tohtoročný júl priniesol na Dunaji v Bratislave historicky nízke prietoky. Tie sú na Dunaji typické pre jesenné a zimné obdobie, nie pre vrchol leta. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojom webe.

„Vo vodomernej stanici Bratislava – Dunaj sme zaznamenali najnižší priemerný mesačný prietok za mesiac júl v celej histórii pozorovaní, pričom priemerné denné prietoky opakovane dosahovali úroveň extrémneho hydrologického sucha,“ uviedol SHMÚ.

Vo vodomernej stanici Bratislava – Dunaj sú k dispozícii údaje od 1. novembra 1900, teda 125 rokov kontinuálnych meraní priemerných denných prietokov. Počas tohto obdobia zaznamenali hydrológovia priemerné denné prietoky nižšie, ako je hranica extrémneho hydrologického sucha v 552 prípadoch. „V celej histórii pozorovania priemerných denných prietokov vo vodomernej stanici Bratislava – Dunaj sa len v ôsmich prípadoch z 552 stalo, že priemerné denné prietoky klesli na hranicu extrémneho hydrologického sucha v letnom období, konkrétne v mesiaci júl 2026,“ priblížili odborníci.

Tvrdia, že nízke prietoky sa v tejto vodomernej stanici najčastejšie vyskytovali v decembri, januári a februári. Pokles priemerných mesačných prietokov pozorujú odborníci od konca roka 2025. Priemerný mesačný prietok v júli 2026 dosiahol 35,6 percenta dlhodobého priemerného mesačného prietoku za referenčné obdobie rokov 1961 až 2000. „Táto hodnota je najnižšia priemerná mesačná hodnota v mesiaci júl za celé pozorované obdobie, čím sa stáva historicky najsuchším júlom zaznamenaným vo vodomernej stanici Bratislava – Dunaj k 1. augustu 2026,“ dodal ústav.

Na Dunaji pozoruje SHMÚ postupný pokles priemerných denných prietokov od 4. júla. Hranicu hydrologického sucha prekročili 11. júla. Vplyvom zrážok od 16. do 20. júla hladina a priemerné denné prietoky na Dunaji stúpli, avšak od 21. júla opäť začali postupne klesať vplyvom nedostatku zrážok a vlny horúčav, opísal. Hydrológovia pokračujú, že prietoky 24. júla prvýkrát v histórii pozorovania klesli na hranicu extrémneho hydrologického sucha v júli a počas nasledujúcich ôsmich dní do konca mesiaca sa držali na úrovni nižšej ako 364-dňový prietok, ktorý predstavuje hranicu extrémneho hydrologického sucha.

Najnižšie priemerné mesačné prietoky Dunaja v júli zaznamenali na bratislavskej vodomernej stanici v rokoch 2003, 2023, 2022, 2018 a 1976. „Na základe operatívnych údajov priemerných denných a mesačných prietokov však bolo zaznamenané historické priemerné mesačné minimum v mesiaci júl 2026 a takisto bolo dosiahnuté aj historické priemerné denné minimum dňa 27. júla 2026. Dosiahnutý prietok zo dňa 27. júla bol o 44 percent vyšší ako historické priemerné denné minimum z roku 1909,“ dodal SHMÚ.