Na obranu Tolstého, Puškina a rozumných Ukrajincov (Najväčší nepriatelia pravdy nie sú lži, ale predsudky)

Keď som bol v Jasnej poľane v súvislosti s písaním románu o Štefánikovi (Makovický mu sprostredkoval stretnutie s Tolstým), sprievodkyňa ma upozornila, že sa nesmie fotografovať. Ospravedlnil som sa a uviedol, že píšem román, v ktorom bude aj epizóda s Tolstým. Spýtala sa odkiaľ som. Keď som povedal, že zo Slovenska, usmiala sa: „Vy môžete fotiť čo chcete. Váš Dušan Makovický bol aj náš.“

Jasná Poľana je nielen pre Rusov, ale pre každého kultúrneho človeka posvätným miestom. Tu tvoril, žil, pracoval a je pochovaný pre mňa najväčší spisovateľ v histórii svetovej literatúry. Jeho prostý hrob má úžasnú výpovednú silu. Žiadne meno, žiadny monumentálny pomník, len duch a dielo, ktoré nám zanechal. Keď nemecké jednotky na jeseň v roku 1941 šesť týždňov okupovali oblasť včítane areálu Tolstého panstva a domu, dôstojníci wehrmachtu vydali vojakom rozkaz, aby túto svätyňu ochraňovali a nepoškodili. Veľkosť nepriateľa nepoznáte podľa toho, akú nenávisť prechováva voči protivníkovi, ale akú mu prejavuje úctu. Ukazuje sa, že nevzdelaná časť ukrajinského národa je malá a úbohá. Prepásli šancu. Tým hlupákom nedošlo, že mohli získať sympatie sveta aj Rusov, keby sa zachovali ako svojho času nemeckí dôstojníci? Rozumiem nenávisti voči ruským raketám, rozumel by som procesu derusifikácie, nerozumiem však procesu dekulturalizácie. Poznám zopár ukrajinských spisovateľov, vyšla mi na Ukrajine kniha Zóna nadšenia. Sú to kultúrni a vzdelaní ľudia. Nemôžem uveriť, že súhlasia s odstraňovaním pamätníkov svetovým osobnostiam, ktoré sú zhodou okolností ruského pôvodu.

Chcem veriť, že nie je ďaleko čas, keď Ukrajinci a Rusi začnú uvádzať do života myšlienku Marka Aurélia: „Najlepšou pomstou je nebyť ako ten, kto ti ublížil.“ Tolstoj, Ševčenko, Puškin, Skorovoda, Dostojevskij, Prokofiev či Bulgakov za to nemôžu!

Jozef Banáš