Kard. Parolin kňazom v Guatemale: Buďte „bdelými strážcami“, svätosť vám dodáva dôveryhodnosť

V posledný deň svojej návštevy v Guatemale, pred odchodom do Mexika – kde sú naplánované stretnutia s vládnymi predstaviteľmi a omša v bazilike Panny Márie Guadalupskej – kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár, predsedal eucharistickej slávnosti v utorok 4. augusta v arcidiecéznej svätyni Večnej adorácie v Mixcu, pri príležitosti liturgického sviatku svätého Jána Mária Vianneyho, patróna kňazov. Práve s kňazmi sa kardinál stretol a svoju homíliu venoval dôležitosti identity a poslania kňazského úradu a výzve kňazom, aby znovu objavili ústrednú úlohu modlitby, Eucharistie a súcitu ako základov svojho povolania.

Kardinál v tejto súvislosti pripomenul nedávnu výzvu pápeža Leva XIV., aby sa kňazský život stal „eucharistickou cestou“, na ktorej sa každý deň obnovuje „áno“ Bohu a všeobecnému povolaniu k svätosti. Inšpirovaný knihou proroka Ezechiela predstavil Parolin postavu „strážcu“ ako výrečný obraz kňazskej služby. Strážca, vysvetlil, bdie nad ľudom, aby ho chránil, verne odovzdáva prijaté slovo a nehľadá osobné uznanie, ale spásu tých, ktorí sú mu zverení.

Pokušenie zredukovať službu na súbor činností

V tejto súvislosti kardinál varoval pred jedným z najčastejších pokušení v pastoračnom živote: zredukovať službu na sled stretnutí, projektov a činností, pričom sa zanedbáva vnútorná bdelosť a načúvanie Bohu. Vzhľadom na toto riziko je potrebné pestovať intenzívny modlitebný život. Príkladom je farár z Arsu, o ktorom Parolin pripomenul jedno z jeho učení: „Kňaz má na kolenách rovnakú hodnotu ako na kazateľnici, v spovednici a pri oltári.“ Skutočná pastoračná plodnosť, zdôraznil kardinál, pramení z hlbokej intimity s Pánom a nie iba z organizačnej efektívnosti.

Súcit, zdroj každej misie

Druhá téma, ktorú štátny sekretár rozoberal v homílii, je opäť inšpirovaná evanjeliom, konkrétne úryvkom, v ktorom Ježiš hľadí na zástup a cíti k nemu súcit. Tento postoj je zdrojom každej autentickej evanjelizačnej činnosti, povedal: „Nie sú to pastoračné kalkulácie ani stratégie, čo poháňajú Cirkev, ale Kristovo srdce.“ Kardinál požiadal kňazov, aby sa v prvom rade dali premeniť Božím milosrdenstvom, aby mohli vidieť iných Kristovými očami, najmä tých, ktorí trpia, sú zraniteľní alebo sa vzdialili od viery. V tejto súvislosti ich vyzval, aby nedopustili, aby pastoračná únava nahradila súcit rutinou.

Viac svätosti ako efektívnosti

Parolin opäť pripomenul príklad svätého Jána Mária Vianneya, ktorý v spovednici nachádzal najvyšší prejav svojej pastoračnej lásky, lebo chápal, že skutočným protagonistom pastorácie je vždy Božie milosrdenstvo. V dobe, keď sa od kňazov často očakáva, že budú manažéri, komunikátori alebo vodcovia, farár z Ars nám pripomína zásadnú pravdu: „Kňaz je predovšetkým Božím človekom a služobníkom zmierenia.“ Odtiaľ pramení odporúčanie kňazom, aby skôr skúmali zdroje svojho duchovného života ako pastoračné výsledky: „Svätý Boží ľud určite potrebuje kompetentných kňazov, ale predovšetkým potrebuje transparentných mužov, ktorých život nám umožňuje zahliadnuť Krista.“ Dôveryhodnosť kňazskej služby totiž závisí viac od svätosti ako od efektívnosti.

Obnovte svoje „áno“ Pánovi

Na záver kázne kardinál povzbudil kňazov, aby vnútorne obnovili svoju odpoveď na povolanie a nedovolili, aby únava zatienila radosť z toho, že boli povolaní do kňazskej služby. Hoci sa historické okolnosti od čias Vianneyho zmenili, piliere autentického kňazského života zostávajú plne platné: eucharistický život, intenzívny modlitebný život, láska k dušiam, ochota poskytovať sviatosť zmierenia a pokorné uvedomenie si, že všetko je dielom milosti. Kardinal zveril do príhovoru tohto francúzskeho svätca všetkých klerikov Guatemaly, aby Pán našiel všetkých kňazov ako „bdelých strážcov a pastierov podľa svojho srdca“.

Zdroj: Vatican News, talianska redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk