Matečná: Západné firmy začínajú meniť zloženie výrobkov určených pre Slovensko

Bratislava 13. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Henrich Mišovič)

Samotné otvorenie a komunikácia témy dvojakej kvality tých istých potravín na trhu vo východnej a západnej Európe spôsobilo, že niektoré západné firmy už začali meniť zloženie potravinových a drogistických výrobkov dovážaných na Slovensko. „Máme už prvé príklady toho, že firmy si svoju zodpovednosť uvedomujú,“ v diskusii na Tablet.tv to potvrdila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nom. SNS)

„Ak totiž Európska komisia (EK) prijme rozhodnutie, firmám, ktoré ho nebudú rešpektovať, budú hroziť už aj príslušné sankcie. Takže sme už teraz motivovali firmy k tomu, že ak ide o rovnaký obal, aj obsah by mal by rovnaký. Alebo, ak je iný obsah, mal by byť iný aj obal,“ povedala Matečná s tým, že v konečnom dôsledku o tom, za čo chce dať peniaze, rozhodne spotrebiteľ.

Slovensko však bude podľa nej na riešenie tejto témy na európskej úrovni naďalej tlačiť, aktuálne aj prostredníctvom spotrebiteľského summitu, ktorý sa má konať v októbri v Bratislave. „Spotrebiteľský summit je veľká vec. Už len to, ak by sa nám sem podarilo dostať pána Junckera, alebo pani komisárku Jourovú, ktorá má na starosti spotrebiteľa, je niečo, čo je pre Slovensko zviditeľnenie, ale aj možnosť prezentovať naše výsledky. S krajinami V4 zdieľame množstvo informácií o tom, aké rozdielne tovary sa v týchto členských krajinách našli. Je dôvod, aby sa tým zaoberala komisia,“ povedala Matečná.

Dodala, že témou dvojakej kvality potravín sa chcela zaoberať už od nástupu do funkcie. „Spotrebitelia hovorili o tom, že ten istý tovar z Rakúska, v takom istom obale, chutí niekedy inak, alebo má iné zloženie ako na Slovensku. Na úrovni ministerstva sa nám to podarilo aj dokázať. Až u 50 % potravín, ktoré sme skúmali, sme našli rozdiely. Potraviny na západ od našich hraníc sú kvalitnejšie. Majú menej umelých farbív, menší obsah pridaných syntetických aditív, dokonca vrecúška čaju tam majú vyššiu gramáž,“ poznamenala.

„Česká republika skúmala aj ceny a dá sa povedať, že sú porovnateľné. V niektorých prípadoch boli dokonca aj ceny na západ od nás nižšie,“ dodala ministerka.

Problém sa podľa nej dá riešiť tak na národnej úrovni, ako aj v spolupráci krajín V4, a napokon, veľmi efektívne by sa dal ovplyvniť európskou legislatívou. „O dvojakej kvalite potravín rozprávam na každej Rade Európskej únie od februára minulého roka, kedy sme mali prvé testovania v našich certifikovaných laboratóriách. Európska komisia by si to mala všimnúť a pripraviť proti tomu legislatívu,“ povedala Matečná.

„Zo začiatku sa k tomu komisia nechcela veľmi vyjadrovať. Ale vďaka tomu, že sme pánovi premiérovi Ficovi pripravili výborné podklady a s touto témou vyšiel na rokovaní s Jean-Claude Junckerom, sa táto téma dostala na stôl Európskej komisie,“ poznamenala. „Dôležité je, aby sme v Európe zjednotili metodiky hodnotenia a výberu týchto potravín a nastolili rovnaké pravidlá. V Európe je jednotný trh a na tomto trhu chceme mať rovnaké zloženie potravín predávaných pod rovnakou značkou,“ uzavrela.

Ministerka podľa vlastných slov na rokovaní v Estónsku navrhovala, aby sa za pochybenia, aké sa stali v kauze fipronil, v budúcnosti vyvodzovala aj trestná zodpovednosť. „Bola som na neformálnej rade v Estónsku, kde bola zaradená aj kauza fipronilu. Členské krajiny, kde tento problém vznikol, nedali včas oznámenie do varovného systému, a tým dovolili, že tieto vajíčka boli expedované do výrobní a na spracovanie do Nemecka a možno Rakúska a vznikol priestor na to, aby sa táto látka dostala do všetkých členských krajín,“ povedala. „Bolo to nezodpovedné a trestuhodné. Ja som vyjadrila veľké znepokojenie a hovorila som o tom, že by to mal byť trestný čin. Z toho, že sa päť – šesť mesiacov neinformuje o takejto látke, z toho treba vyvodiť zodpovednosť, podľa mňa aj trestnú,“ zdôraznila.
Fipronil je zakázaná látka, bola pridávaná do prípravku DEGA-16, ktorým sa ošetrovala hydina proti parazitom. Podľa ministerky ho použili na niektorých farmách v Belgicku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku, dokonca aj v Poľsku. „Na Slovensku sme konali hneď, ako škandál vypukol. Štátna veterinárna a potravinová správa, naši inšpektori, išli na všetky hydinové farmy, ktoré máme na Slovensku, prítomnosť fipronilu sme nepotvrdili,“ uviedla Matečná.
„Ale v Európe máme jednotný trh a vajcia, ktoré mohli byť znesené znáškou v Holandsku a Belgicku a spracovali sa v Nemecku, sa cez obchodnú firmu v Rakúsku dostali až na Slovensko,“ pripomenula. „Je pravda, že výrobky z vajec s fipronilom sme našli aj na Slovensku. Boli to napríklad melanže, ktoré sa predávajú v tetrapakových baleniach a používajú sa v reštauračných zariadeniach. Výrobky s obsahom fipronilu sa našli už v 26 krajinách Európskej únie,“ konštatovala.
Ministerstvo pôdohospodárstva aktuálne informovalo aj o výsledkoch eurofondovej výzvy zameranej na zvýšenie kapacít materských škôl. „Je to mimoriadne dobrá skúsenosť. Financovali sme to z integrovaného regionálneho operačného programu. Je to výzva na zlepšenie infraštruktúry, zlepšenie kapacít v materských školách. Nedostatok miest v materských školách je vysoký, okolo 12,5-tisíca,“ povedala s tým, že požiadavky formulovali Vyššie územné celky. „Zatiaľ sa nám podarilo naplniť počet 4700 detí. Ale výzva ešte nie je ukončená, v ďalšom kole z nej budeme môcť čerpať ešte 37 miliónov. Predpokladáme, že sa nám z týchto zdrojov celkovo podarí umiestniť do škôlok až 10.000 detí,“ povedala Matečná.
Dlhodobou prioritou ministerstva pôdohospodárstva je podľa nej boj proti nekalým obchodným praktikám. „Počas nášho predsedníctva sme mali ako hlavnú tému boj proti nekalým obchodným praktikám a postavenie poľnohospodára v dodávateľsko – potravinárskom reťazci. Podarilo sa nám to dostať do záverov Rady, ktoré sú záväzné pre Komisiu a Komisia na to musí vytvoriť legislatívu,“ poznamenala ministerka.
„Nekalá obchodná praktika je praktika, ktorou sa obchodník snaží využiť svoje postavenie na trhu voči slabším, voči spracovateľom a hlavne voči prvovýrobcom. Napríklad mlieko stálo minulý rok na trhu 19 – 20 centov. Dnes ho vykupujú za 25 – 27 centov. Za posledné dva mesiace išla cena mlieka hore o 1,34 centa. Ale obchodník predáva štvrťku masla skoro už o euro drahšiu. Kto na tom zarába,“ opýtala sa. „My chceme zabrániť tomu, aby najväčší podiel marže získali obchodníci, ale aby sa marža, ktorá vznikne v reťazci prvovýrobca – spracovateľ- obchodník, rovnomerne rozdelila. Na to môžeme použiť všetky možné legislatívne páky,“ tvrdí.
Monopolné postavenie veľkých obchodných reťazcov na trhu sa podľa Matečnej dá prirovnať možno až k sieťovým odvetviam. „Nehovorím, že by tu mala byť až taká striktná regulácia ako pri sieťových odvetviach, ale ich postavenie na trhu im dáva veľmi silnú pozíciu pri vyjednávaní s dodávateľmi a dávajú im veľmi tvrdé podmienky,“ vysvetlila. „Neplatia im faktúry, alebo ak nedovezú tovar v presne určený čas, tak im ho nezoberú, alebo pošlú faktúru bez zmlúv. Tieto nekalé praktiky zväzujú poľnohospodárom, dodávateľom aj spracovateľom ruky a často sú peniaze, ktoré dostanú za svoj tovar, nižšie ako náklady. To je neprípustné. Zoberte si, vyrobiť liter mlieka za 19 centov. Veď liter vody stojí viac,“ uviedla Matečná.

„Minulý polrok sme dali na Štatistický úrad vykazovanie štatistických agregovaných údajov, aby sme neovplyvňovali hospodársku súťaž. Tieto agregované údaje budú hovoriť o tom, aká je výška marží reťazcov. Lebo stále tvrdili, že ich nemajú také vysoké,“ konštatovala. „Na základe týchto agregovaných údajov budeme vedieť povedať, aká veľká je marža a koľko si z nej jednotlivé články reťazca berú. Ale už dlhodobo sa snažíme s reťazcami komunikovať, dá sa to. Pristúpili napríklad na to, že budeme mať regionálne regály a pulty so slovenskými potravinami,“ uzavrela.

V priebehu niekoľkých týždňov sa dá očakávať spustenie novej etapy vo vývoji Národného potravinového katalógu. „Ľudia si predstavujú Národný potravinový katalóg ako hrubú knižku, v ktorej môžu listovať. V skutočnosti ide o elektronický kontraktačný systém, kde si budú môcť hlavne tí, ktorí robia verejné stravovanie, objednať kvalitné a čerstvé potraviny,“ povedala Matečná.

Dodávateľ, ktorý tam bude, bude podľa nej musieť spĺňať tie najprísnejšie kritériá. „Nákup cez katalóg bude jednoduchší a za rozumnejšiu cenu. Do národného katalógu sa vedia dostať všetky európske firmy, ale kritériá nastavujeme tak, aby prioritou bola čerstvosť. Čerstvosť je niečo, čo nahráva lokálnym dodávateľom,“ uviedla ministerka. „A zároveň, ak dodávate z blízkeho okolia, znižujete ekologickú stopu. Ak niekto dodáva vajcia spracované v Nemecku cez rakúskeho obchodníka, ekologická stopa je vysoká. Je to možno mesiac, kým sa dostaneme do druhej fázy, keď to spustíme naostro,“ povedala Matečná.