Matečná: Na novele zákona o pozemkových úpravách pracovalo mnoho profesionálov

Bratislava 21. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Na novele zákona o pozemkových úpravách pracovalo veľmi veľa profesionálov. Aj preto ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (SNS) mrzí, že parlament v utorok neprelomil veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Poznamenala, že ak bude mať SNS v budúcnosti možnosť, opätovne predloží tento zákon do Národnej rady (NR) SR. Neschválenie tejto právnej úpravy podľa nej môže spôsobiť predĺženie niektorých procesov

“Tie dôvody, pre ktoré prezidentka vetovala tento zákon, nie sú také, pre ktoré ich vetovať mala,” skonštatovala Matečná v utorok na tlačovej konferencii po hlasovaní v parlamente. Dodala, že to je aj názor odborných inštitúcií.

Tým, že sa neprijala novela zákona, sa podľa jej slov možno predĺžia niektoré procesy. “Zákon sme robili preto, aby sme niektoré procedurálne procesy skrátili. To znamená materiál, ktorý sme dali na vládu, že pozemkové úpravy budú trvať pri tomto tempe a pri týchto procesoch 30 rokov, tak predpokladám, že budú trvať dlhšie, pretože sme nestanovili tento zákon,” dodala.

Novela bola podľa nej vyvážená. Argumenty opozičných poslancov o nadraďovaní užívateľského práva nad vlastníckym boli podľa nej nepravdivé. “Už raz Ústavný súd rozhodol o tom, že vlastník v celom tom procese pozemkových úprav sa môže a má domôcť týchto svojich vlastníckych práv. Vôbec sme to právo neobmedzili,” zdôraznila.

Priblížila, že neschválenie sa dotkne nielen vlastníkov, ale aj užívateľov, miest a obcí a tiež samotného štátu. Novelou podľa Matečnej chceli zároveň vyrovnať pozemky pod stavbami a cestami, ktoré patria pod obce či vyššie územné celky. Proces vykonávania pozemkových úprav sa podľa nej rieši cez štátny rozpočet, ale aj cez Program rozvoja vidieka.

Podľa poslanca SNS Juraja Soboňu sa do tohto zákona vniesla politika. Po procese ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) malo podľa jeho slov nastať očakávané zlučovanie pozemkov, komasácie. “Čo by určite uľahčilo obciam rozvoj, uľahčilo by to malým farmárom rozvoj,” podotkol. Zároveň však poznamenal, že nejde o tragédiu a pôjde sa v “starom režime”.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho dodal, že komplexné pozemkové úpravy nie sú pre poľnohospodárov a potravinárov len o komasácii, sceľovaní pôdy, ale aj o životnom prostredí. Teda o tom, ako krajina bude v budúcnosti vyzerať.

Aj predseda NR SR a SNS Andrej Danko skonštatoval, že ho mrzí, že návrh zákona neprešiel. “Je mi ľúto, že nebolo dostatočné množstvo hlasov na to, aby sme to veto prelomili,” uviedol. Súčasne ozrejmil, že pre technickú chybu systém vykázal, že za návrh nehlasoval. “Ja mám novú náhradnú kartu, takže sa ospravedlňujem, aj som to dal do záznamu,” vysvetlil s tým, že ani tak by nebol dostatok hlasov na prelomenie veta prezidentky.

Parlament v utorok neprelomil veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej pri novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá mala prispieť k odstráneniu rozdrobenosti vlastníctva pozemkov. Novelu, ktorú predložilo do parlamentu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, tak plénum opätovne neschválilo. Za prijatie novely bolo 71 poslancov zo 131 prítomných, proti bolo 59 a nezdržal sa nikto. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov.