Martin Halás: Zásadná reforma štátnej a verejnej správy dokáže ušetriť až 1 miliardu eur ročne – nepotrebujeme trafiky pre politikov

„Naša štátna a verejná správa dlhodobo predstavuje neefektívny systém, ktorý finančne a administratívne zaťažuje verejný a štátny rozpočet a pritom neplní očakávania a potreby ľudí. Nadbytoční úradníci na nadbytočných ministerstvách v Bratislave, zbytočné plytvanie financiami na podriadených rozpočtových a príspevkových organizáciách či prebytočné administratívne štruktúry, najmä úradníci v Bratislave, nás stoja minimálne jednu miliardu EUR ročne. Tieto finančné prostriedky by mali byť využité na skutočne dôležité veci, ako je konsolidácia, ale do budúcnosti aj kvalitnejšie zdravotníctvo, vzdelanie, veda a výskum, sociálne služby, školstvo, podpora miestnych samospráv či konkurencieschopnosti Slovenska. Je preto čas na zásadnú reformu štátnej a verejnej správy, ktorá dokáže ušetriť minimálne 1 miliardu EUR ročne. Úspory sa pritom nesmú a nemôžu prejaviť na zvýšených výdavkoch na externé služby vrátane dohôd o práci vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré musia byť monitorované. Verejný sektor zamestnáva takmer pol milióna ľudí, väčšina z nich však nie sú úradníci ale učitelia, policajti, vojaci, sudcovia či hasiči. Mnoho verejných zamestnancov ani nepracuje pre štát ale pre obec, mestskú firmu či štátny podnik,“ uviedol Martin Halás.

Prečo Slovensko potrebuje zásadnú reformu štátnej správy?

Štátna správa aktuálne zamestnáva približne 469 000 osôb, čo predstavuje 87 zamestnancov na 1 000 obyvateľov. Tento počet je mierne nad priemerom Európskej únie, avšak ročné náklady na mzdy dosahujú 8 miliárd EUR, čo predstavuje až 7 % HDP Slovenska. Od roku 2015 pritom počet zamestnancov vo verejnej správe narástol o 36 000, čo poukazuje na neustále zvyšovanie administratívneho aparátu bez zlepšenia efektivity (zdroj Eurostat). Tento vývoj a enormná finančná záťaž sú v súčasnej situácii konsolidácie verejných financií neudržateľné a vyžadujú si naozaj zásadné zásahy na všetkých úrovniach.

„Žiadna vláda nespravila realizovateľný hĺbkový procesný a finančný audit, ktorý by zadefinoval a následne aj zrealizoval úspory na strane verejnej a štátnej správy. Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe Ministerstva financií SR z marca 2020 identifikovala možné každoročné úsporné opatrenia za 765 mil. EUR, pričom ÚHP uviedol, že „časť z úspor je dosiahnuteľná pomerne rýchlo“.* Ďalšiu podstatnú analýzu spracovala RÚZ, ktorá v minulosti, už v roku 2010, identifikovala až možné 30 % finančné úspory v rámci rozpočtových a príspevkových organizácií za viac ako 300 mil. EUR. Môžeme preto tvrdiť, že štátna a verejná správa tak pravdepodobne dlhodobo, desiatky rokov nefunguje efektívne. Je to systém, ktorý namiesto efektívnych služieb ľuďom produkuje „nové administratívne miesta pre úradníkov v Bratislave“, duálne činnosti, byrokratické bariéry a tým aj nehospodárne plytvanie verejnými financiami. Ministerstvá a podriadené organizácie by mali prestať byť politickými trafikami. Nadbytoční úradníci, najmä na ministerstvách v Bratislave by mali čím skôr skončiť,“ dodáva Martin Halás.

ÚHP MF SR: Revízia výdavkov odhalila obrovský priestor na úspory

Útvar hodnoty za peniaze MF SR vo svojej analýze identifikoval možnosti úspory vo výške 765 miliónov EUR ročne. Tieto úspory by vznikli kombináciou znižovania neefektívnosti, dôsledného využívania už deklarovaných úsporných opatrení a systematického vykonávania auditov. Podľa revízie výdavkov by zásadnú časť úspor mohlo priniesť:

1. Zníženie počtu zamestnancov v ústrednej štátnej správe o 10 %, čo predstavuje potenciálnu redukciu do približne 50 tisíc zamestnancov – najmä úradníkov na ministerstvách v Bratislave;

2. Optimalizačné audity, ktoré ukazujú potenciál na ešte väčšie úspory – v niektorých inštitúciách sa ukázala možnosť znížiť počty zamestnancov až o 20 % – rovnako ide zväčša o pracovné miesta v Bratislave alebo v Bratislavskom kraji.

Tieto opatrenia z revízie z roku 2020 by podľa samotného Ministerstva financií Slovenskej republiky nielen znížili náklady na štátnu správu, ale zároveň vytvorili priestor na lepšie odmeňovanie zamestnancov v kľúčových profesiách a presmerovanie zdrojov na hodnotné investície.

Podľa analýzy RÚZ sú rozpočtové a príspevkové organizácie dlhodobo zanedbanou témou 

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) už v roku 2010 upozornila na príliš vysoké výdavky verejných zdrojov v oblasti rozpočtových a príspevkových organizácií. Tieto organizácie, ktorých počet presahoval v tom čase 810, každoročne „minuli“ v tom čase viac ako 1 miliardu EUR z verejných financií. Podľa analýzy RÚZ by efektívnejšie riadenie a zlučovanie týchto organizácií mohlo priniesť úspory vo výške až jednej tretiny výdavkov, čo v roku 2010 predstavovalo 300 miliónov EUR ročne. Ak zohľadníme infláciu a aktuálnu hodnotu výdavkov, v súčasnosti by tieto úspory mohli dosahovať približne 400 miliónov EUR ročne. Je otázkou na predstaviteľov RÚZ, či napriek týmto zisteniam od roku 2010 niekto na tento problém, na ktorý RUZ upozorňoval vlády SR a príslušné Ministerstvo financií SR niekto reagoval. „Rozpočtové a príspevkové organizácie zostávajú možnou čiernou dierou verejných financií a ak sa potvrdia závery analýzy RÚZ z roku 2010, Slovensko každoročne plytvá stovkami miliónov eur na inštitúcie a pracovné miesta, ktoré často vykonávajú činnosti bez reálneho prínosu pre ľudí alebo firmy na Slovensku. Ďalšie trafiky pre politikov“, hovorí Martin Halás.

Redukcia ministerstiev: Efektívny štát nepotrebuje 15 rezortov, stačí možno aj polovica

Slovensko v súčasnosti funguje už až s 15 ministerstvami, čo je viac ako v mnohých krajinách s podobnou veľkosťou obyvateľstva. Niektoré tieto ministerstvá sú vnímané medzi pospolitým ľudom iba ako „politické trafiky“, niektoré sú naopak vnímané ako nevyhnutné pre dobré fungovanie štátu. Pre porovnanie, Fínsko s 5,6 milióna obyvateľov má 12 ministerstiev, Estónsko s 1,37 milióna obyvateľov má 11, Švajčiarsko funguje efektívne so 7 ministerstvami. Slovenská štruktúra ministerstiev je neprimerane rozsiahla a spôsobuje extrémne vysoké administratívne náklady, pomalé rozhodovanie a prekrývanie kompetencií medzi rezortmi s obrovským počtom pracovných miest priamo na ministerstvách a v príspevkových a rozpočtových organizáciách. Tieto pracovné miesta na ministerstvách sú vo veľkej miere v Bratislave alebo Bratislavskom samosprávnom kraji, kde je dlhodobo najnižšia nezamestnanosť a najvyšší počet pracovných ponúk na trhu práce, čo by bolo jednoznačnou výhodou pri redukcii počtu ministerstiev a ich zamestnancov.

Ako by sme mali zlúčiť ministerstvá na Slovensku a zrušiť miesta pre nadbytočných „úradníkov v Bratislave“?

Slovensko má aktuálne 15 ministerstiev, čo je viac ako v mnohých krajinách s podobným počtom obyvateľov. Táto fragmentácia môže oslabovať zodpovednosť jednotlivých rezortov a vytvárať priestor pre neefektívne hospodárenie s verejnými zdrojmi. Zároveň v medzinárodnom porovnaní Slovensko počtom zamestnancov vo verejnej správe nevyčnieva. Počet verejných zamestnancov na 1 000 obyvateľov je mierne pod priemerom Európskej únie. Podľa štatistík sú v rámci demografickej štruktúry zamestnancov verejnej správy. Vo veku 59 rokov sú momentálne približne 3 % zamestnancov verejnej správy. Vo veku tesne po 25. roku približne 1 %. To naznačuje starnutie pracovnej sily vo verejnej správe, čo môže mať vplyv na budúcu efektivitu a potrebu náhrady odchádzajúcich zamestnancov. Aj tieto fakty poukazujú na potrebu optimalizácie a zefektívnenia verejnej správy na Slovensku s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb občanom.

Porovnanie počtu ministerstiev s inými krajinami EÚ a Švajčiarskom

V minulosti sa na Slovensku diskutovalo o zlučovaní niektorých rezortov s cieľom zvýšiť efektivitu a znížiť náklady. Napríklad v roku 2002 došlo k zníženiu počtu členov vlády z 20 na 16, k zrušeniu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Naopak, v roku 2010 sa uvažovalo o zlúčení Ministerstva životného prostredia s Ministerstvom pôdohospodárstva a o integrácii rezortov kultúry a školstva. Tieto návrhy však vyvolali diskusie o možných rizikách, ako je oslabenie ochrany životného prostredia či zanedbanie kultúry a vzdelávania. Efektivita štátnej správy nezávisí pritom len od počtu ministerstiev, ale aj od jasného vymedzenia ich kompetencií, efektívnej organizácie a schopnosti reagovať na potreby občanov.

Prehľad počtu ministerstiev a počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov Európskej únie a Švajčiarskom na základe dostupných údajov uvádzame (počet obyvateľov k 1.1.2024):

Porovnanie ministerstiev Slovenskej republiky a krajín EÚ s nižším počtom ministerstiev a Švajčiarskom

Návrh reorganizácie a optimalizácie

Revízia výdavkov ÚHP MF SR** identifikovala úsporné opatrenia vo výške 765 mil. eur a ďalšie realokačné opatrenia, pričom jedným z kľúčových krokov je zníženie počtu zamestnancov v ústrednej štátnej správe o 10 %. Na dosiahnutie tejto úspory sa odporúča uskutočniť optimalizačné audity ministerstiev a štátnych podnikov. Doterajšie audity na jednotlivých ministerstvách, na ktoré sa odvoláva ÚHP pritom ukázali, že v niektorých inštitúciách je možné znížiť výdavky na zamestnancov až o 20 %.

Podľa ÚHP je dôležité, aby tieto úspory na mzdách neviedli k zvýšeniu výdavkov na externé služby či dohodárov a tieto budú musieť byť monitorované.

Redukcia a reorganizácia ministerstiev

Redukcia VÚC na 3 kraje: Štát potrebuje efektívnejšie riadenie a silnejšie mestá a obce

Slovensko si nemôže dovoliť udržiavať administratívny model 8 VÚC, ktorý sa ukázal ako neefektívny a finančne náročný. Vyššie územné celky (VÚC), ktoré vznikli v roku 2001, nesplnili pôvodné očakávania – nepriniesli občanom lepšie služby, efektívnejšiu správu ani silnejšie regióny. Namiesto toho sa VÚC stali najmä svojim počtom a množstvom administratívy medzistupňom, ktorý významne predražuje riadenie krajiny a v značnej miere duplikuje kompetencie štátu a samospráv. Každoročne vynakladáme desiatky miliónov EUR na prevádzku – administráciu VÚC – financie, ktoré by mohli byť priamo presunuté na mestá a obce, ktoré majú reálny kontakt s občanmi a ich potrebami. Zatiaľ čo starostovia a primátori každodenne riešia praktické problémy, VÚC často fungujú najmä ako byrokratické štruktúry. Redukcia VÚC by priniesla významné úspory v štátnej správe a zároveň by štát mohol finančne posilniť financovanie miest a obcí.

„Nie je dôvod udržiavať túto najmä administratívne a tým aj finančne náročnú štruktúru, ktorá nie je adekvátne nastavená a generuje najmä ďalšie výdavky. Každé EUR, ktorým v súčasnosti financujeme osem VÚC, môže byť podľa môjho názoru lepšie využité v prospech miestnej samosprávy, ktorá dokáže riešiť potreby ľudí rýchlejšie a efektívnejšie. Primátori a starostovia poznajú reálne potreby občanov a dokážu ich riešiť efektívnejšie ako centrálne riadené VÚC v ôsmych krajoch. VÚC je z 8 potrebné znížiť na 3 (západ, stred a východ). Chápem, že pre niektorých zástupcov VÚC je lákavé vlastniť haciendu za niekoľko miliónov, ale to ľuďom nepomôže,” uzatvára Martin Halás.

Ľudia nepotrebujú trafiky pre politikov

Verejná a štátna správa v súčasnosti zjavne funguje ako neefektívny a prebyrokratizovaný systém, ktorý brzdí rozvoj Slovenska a plytvá zdrojmi občanov. Redukcia počtu ministerstiev, zníženie počtu pracovných miest úradníkov v Bratislave a efektívnejšie riadenie rozpočtových a príspevkových organizácií môžu priniesť reálne úspory vo výške až 1 miliardy EUR ročne.

Tieto zdroje by mohli šetriť výdavky štátneho rozpočtu ako štrukturálne, teda trvalé zníženie výdavkov a časť z nich by mohla byť presmerovaná na posilnenie miestnej samosprávy zrušením časti krajov, zlepšenie kvality zdravotníctva, vzdelávania, vedy, výskum a inovácií, podpory konkurencieschopnosti Slovenska či na podporu infraštruktúry a dôležitých investícií do rozvoja krajiny.

„Slovensko nemá na to, aby financovalo neefektívne ministerstvá, nadbytočných úradníkov v Bratislave a organizácie, ktoré neprinášajú reálny prínos pre ľudí či firmy. Reformy sú nevyhnutné, ak chceme konsolidovať a zároveň budovať efektívny a prosperujúci štát, ale najmä žiť ako ľudia vo vyspelých krajinách EÚ či Švajčiarsko“, uzavrel Martin Halás.

Martin Halás, Člen Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie