Marine Le Penová vs. Alice Weidelová: Ako chcú dve silné líderky reformovať Európu?

Predsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová predstavila v stredu na tlačovej konferencii v Európskom parlamente svoj „New Deal for Europe“ (Nový plán pre Európu), týždeň po tom, čo francúzska Marine Le Penová prezentovala svoju vlastnú víziu v luxusnom hoteli The Hotel v Bruseli.

Obe líderky majú silnú volebnú pozíciu. Po zásadnom víťazstve v regionálnych voľbách v Sasku-Anhaltsku minulý september je Weidelovej strana AfD na najlepšej ceste k tomu, aby po prvýkrát v histórii viedla túto nemeckú spolkovú krajinu, a v súčasnosti vedie v prieskumoch na celoštátnej úrovni. „Naším cieľom je prevziať vládnu zodpovednosť po najbližších spolkových voľbách,“ uviedla Weidelová v Štrasburgu.

Vo Francúzsku nedávny prieskum Ifop pripisuje Marine Le Penovej (Národné združenie, RN) v prvom kole francúzskych prezidentských volieb v roku 2027 34 % až 38 % hlasov, a to napriek nedávnej vlne protestov po celej krajine.

Obe političky a ich strany sú proti pokračovaniu financovania Ukrajiny, kritizujú regulačné zaťaženie zo strany EÚ, odmietajú hlbšiu integráciu a chcú obmedziť právomoci inštitúcií EÚ.

Rozchádzajú sa však v otázkach fiškálnej politiky, energetiky a toho, do akej miery by sa ich krajiny mali odkláňať od spoločných pravidiel. AfD ide ešte ďalej a navrhuje výnimky, ktoré by Nemecku umožnili obísť určité politiky EÚ.

Denník Euronews analyzoval plány RN a AfD pre Európu a poukazuje na kľúčové rozdiely a podobnosti medzi dvoma najsilnejšími pravicovými stranami kontinentu.

Žiadne ďalšie peniaze pre Ukrajinu

Obe političky sa zhodujú na ukončení finančnej podpory Ukrajiny tak zo strany EÚ ako aj národných vlád.

Le Penová na svojej tlačovej konferencii minulý týždeň argumentovala, že preťažené verejné financie Francúzska už nemôžu ďalej znášať pomoc Kyjevu, a vyzvala na zrušenie sankcií EÚ voči Rusku.

„Samozrejme sme sa dohodli na zachovaní celej rady mechanizmov na výcvik ich vojakov, na výcvik ich armády, na poskytovanie pomoci vrátane výstroja, ale Ukrajinu už nemôžeme ďalej financovať, takže toto financovanie sa zastaví,“ povedala.

Weidelová v stredu uviedla, že chce mierovú zmluvu, a vyzvala na „rozumný diplomatický prístup“, ktorý zohľadňuje „bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Ruska“.

V nedávnom rozhovore pre časopis The Economist tvrdila, že Ukrajina už vojnu prehrala, a zaviazala sa ukončiť nemeckú podporu Kyjevu.

Fiškálna politika: najvýraznejší rozdiel

Najvýraznejší rozdiel spočíva v ich prístupe k fiškálnej politike.

Le Penová chce zosúladiť dane z tabaku, alkoholu a veľkých spoločností na úrovni EÚ, aby sa zabránilo daňovému dumpingu v celej Európe. Navrhla tiež, aby Európska centrálna banka (ECB) revidovala svoj mandát tak, aby kládla väčší dôraz na hospodársky rast, namiesto toho, aby sa sústreďovala na cenovú stabilitu.

„ECB musí prehodnotiť svoj postup. Je nevyhnutné, aby zohľadňovala zamestnanosť, rast a inovácie, vzhľadom na to, že politiky menového uvoľňovania uplatňované v rokoch 2010 až 2022 neboli zamerané na budúce investície,“ uviedla minulý týždeň.

Strana AfD naopak odmieta akýkoľvek presun fiškálnej suverenity na nadnárodné inštitúcie a tvrdí, že ECB sa musí prísne obmedziť na svoj pôvodný mandát cenovej stability.

„Existuje zákaz, aby ECB, Európska centrálna banka, financovala štátny dlh. A čo robí ECB? Financuje štátny dlh,“ povedala Weidelová.

Obe strany sa však dôrazne stavajú proti spoločnému dlhu EÚ a chcú znížiť príspevky svojich krajín do rozpočtu EÚ. Le Penová si kladie za cieľ obmedziť čistý príspevok Francúzska na 5 miliárd eur ročne. Ani Weidelová, ani dokument AfD s názvom „New Deal for Europe“, ktorý v EP prezentovala, neuvádzajú konkrétnu sumu, namiesto toho zdôrazňujú potrebu „skončiť s úlohou Nemecka ako pokladníka“.

Energetika

V oblasti energetickej a klimatickej politiky obe strany kritizujú Zelenú dohodu EÚ (Green Deal) a podporujú jadrovú energetiku, líšia sa však v prístupoch.

Le Penová odmietla označenie svojej strany za „klimatických skeptikov“, podporila uhlíkovú hraničnú daň EÚ a navrhla viazať príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ na ich emisie uhlíka, čím by sa stimuloval prechod na čistú energiu.

„Čím viac sa krajina odchyľuje od cieľov (Parížskej dohody), tým viac by mala prispievať,“ uviedla.

Program AfD naopak zdôrazňuje úplnú slobodu pri výbere národného energetického mixu, čo znamená, že Nemecko musí mať voľnú ruku pri využívaní jadrovej energie, uhlia, plynu a obnoviteľných zdrojov energie podľa potrieb svojho hospodárstva.

„V súčasnosti sa úplne spoliehame na ideologickú energetickú transformáciu založenú na veternej a solárnej energii. Tento vývoj pozorujeme aj v celej Európe prostredníctvom implementácie Green Dealu, zákona o energetickej efektívnosti budov a predovšetkým zákazu spaľovacích motorov. Ide o flagrantné narušenie trhového hospodárstva,“ uviedla.

Le Penová má na muške Európsku komisiu; AfD sa snaží oslabiť aj Európsky parlament

Obe strany chcú, aby bola Európska komisia zbavená právomocí a zredukovaná na „sekretariát v službách krajín“, ako to vyjadrila Le Penová.

„Komisia chce byť štátom, my to nechceme,“ povedala a odmietla akékoľvek ambície výkonnej moci EÚ v oblasti bezpečnosti, diplomacie a spravodajských služieb. Chce tiež zrušiť Európsky výbor regiónov (European Committee of the Regions ) a Európsky hospodársky a sociálny výbor (European Economic and Social Committee), dva poradné orgány zastupujúce miestne samosprávy a sociálne záujmy.

Weidelová zaujíma podobné stanovisko. „Nechceme, aby Komisia, ktorá nie je volená, zasahovala do vášho súkromného života a do rozhodovacieho procesu (členských štátov) a narušovala ho,“ povedala.

Strana AfD ide ešte o krok ďalej, spochybňuje legitimitu Európskeho parlamentu a zasadzuje sa za Európu zameranú na suverénne národné štáty.

Jeden z najďalej siahajúcich návrhov v dokumente „New Deal for Europe“ uvádza: „Európsky parlament by už nemal byť volený priamo, ale mal by sa skladať z delegátov menovaných národnými parlamentmi.“

Rôzne stratégie zmien

Le Penová predpokladá premenu EÚ po voľbách v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Poľsku, kde sa očakáva, že pravicové strany zvíťazia alebo dosiahnu významné zisky.

Poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS) by sa mohla vrátiť k moci, zatiaľ čo španielska strana Vox by sa mohla stať súčasťou vlády po boku Ľudovej strany. Vo Francúzsku by sa Marine Le Penová mohla stať prvou pravicovou prezidentkou krajiny.

„Toto bude našim spoločným úsilím na najbližšie roky a desaťročia. …Nebude to spočívať len v napravení toho, čo sa za posledných 30 rokov na európskej scéne veľmi zle urobilo,“ povedala a tvrdila, že v novej „Európe národov“ nebudú inštitúcie EÚ vykonávať žiadnu autoritu nad členskými štátmi.

Strana AfD naopak považuje rok 2029 za kľúčový pre reformu EÚ, keď by európske voľby mohli priniesť „vlasteneckú pravicovú väčšinu v Európskom parlamente“.

Strana zároveň navrhuje rad radikálnych národných riešení pre prípad, že by jej plánovaná reforma EÚ zlyhala. Patrí medzi ne rozsiahle využívanie výnimiek pre Nemecko v oblastiach, ako je voľný pohyb osôb, obrana, dane, sociálna politika a migrácia.

„Ak je so schengenským systémom koniec a nefunguje, musíme zo Schengenu vystúpiť a chrániť naše hranice,“ uviedla Weidelová s poukazom na výzvy v oblasti voľného pohybu v súvislosti s udalosťami, ako bol napríklad masový prílev nelegálnych migrantov do Ceuty minulý júl.

Výnimka v oblasti migrácie by znamenala, že Nemecko „sa už nebude podieľať na žiadnych európskych mechanizmoch rozdeľovania (migrantov) ani na azylových kvótach“, čím by narušilo Migračný pakt Únie. Berlín má v súčasnosti najvyššiu solidárnu kvótu v EÚ a v roku 2026 má na starosti presídlenie 4 555 žiadateľov o azyl z členských štátov na vonkajších hraniciach.

„Dexit“ a „frexit“

Ak sa ukáže, že ďalekosiahle reformy štruktúry EÚ sú nedosiahnuteľné, plán AfD uvádza, že „nemecký národ by sa mal potom rozhodnúť sám“, čo je formulácia, ktorú by bolo možné interpretovať ako implicitný odkaz na referendum o členstve v EÚ ako na poslednú možnosť, hoci Weidelová túto možnosť vo svojom vystúpení nespomenula.

Le Penová, kedysi silná zástankyňa vystúpenia Francúzska z EÚ, sa od tejto myšlienky postupne dištancovala a počas svojej prezidentskej kampane v roku 2022 prešla k stratégii radikálnej reformy bloku zvnútra.

Dave Sinardet, belgický politológ špecializujúci sa na pravicové strany, považuje vystúpenie z EÚ za nereálny scenár.

„Väčšina pravicových strán v posledných rokoch zmenila svoj postoj k EÚ,“ povedal pre Euronews a dodal, že po „brexite“ žiadna politická sila vážne neuvažuje o vystúpení z Únie.

„V tomto smere sa AfD skutočne uberá tým istým smerom, ktorým sa už v minulosti uberala RN. Opúšťajú tieto myšlienky, tak ako Le Penová opustila od frexit-u,“ uviedol.

Prečítajte si tiež:

• Takmer polovica moslimov žijúcich vo Francúzsku zvažuje odchod, ak Le Penová vyhrá prezidentské voľby
• Desať na jedného: Zbabelý útok migrantov na študenta mal následky
• Politico: AfD pripravuje plán na „radikálnu demontáž“ inštitúcií EÚ