Slovensko sa vracia na chvost Európy. Na lepšie miesto by potrebovalo miliardy eur

Upozornil na to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth, ktorý porovnal vývoj slovenských verejných financií s ostatnými krajinami EÚ. Podľa neho samotná výška deficitu nevypovedá o stave hospodárenia štátu dostatočne, pretože ju výrazne ovplyvňuje aj ekonomická situácia. Počas kríz deficity prirodzene rastú, zatiaľ čo v priaznivejších časoch sa znižujú aj bez zásadných zásahov vlády.

Ako príklad uviedol rok 2019, keď Slovensko dosiahlo deficit 1,2 percenta HDP. Na prvý pohľad išlo o priaznivý výsledok, v európskom porovnaní však krajina skončila až na 21. mieste. V tom čase totiž viaceré štáty EÚ hospodárili s prebytkom. Situáciu navyše zhoršil rozpočet na rok 2020, ktorý podľa Tótha počítal s výdavkami spojenými s volebným obdobím a nekrytými plnými trinástymi dôchodkami. Odhadovaný deficit, s ktorým Slovensko vstupovalo do pandémie, sa tak zvýšil na 2,3 percenta HDP. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi by to znamenalo až 24. miesto.

Po vypuknutí pandémie sa deficit zvýšil na 5,3 percenta HDP. Napriek tomu sa Slovensko v roku 2020 umiestnilo na deviatom mieste v rebríčku krajín s najnižším deficitom. Podľa Tótha tento príklad ukazuje, prečo je dôležité sledovať nielen absolútne čísla, ale aj výsledky ostatných štátov. Jednotlivé roky môžu ovplyvniť aj jednorazové udalosti či načasovanie výdavkov na vojenskú techniku. Výsledky preto podľa predsedu RRZ treba hodnotiť za dlhšie obdobie, ideálne za celé volebné obdobie, aby bolo možné lepšie posúdiť smerovanie rozpočtovej politiky.

Najnovšie porovnanie už zahŕňa skutočné výsledky za roky 2024 a 2025, prognózu Európskej komisie aj vládny návrh rozpočtu na rok 2027. Výsledok pre Slovensko nie je priaznivý. V roku 2024 skončilo na 24. mieste, vlani na 22. mieste, v tomto roku by mohlo obsadiť 20. priečku a v budúcom roku opäť 22. miesto. Priemerné umiestnenie za celé obdobie rokov 2024 až 2027 tak dosahuje 22. miesto z 27 krajín. Slovensko sa tým vracia bližšie ku koncu európskeho rebríčka. Ak sa prognózy Európskej komisie naplnia, v roku 2027 budú mať vyšší deficit už len Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Pred Slovenskom sa tak ocitne 21 členských štátov.

Tóth upozorňuje, že kým mnohé krajiny po skončení pandémie postupne znižujú svoje deficity, Slovensko sa naďalej pohybuje blízko úrovne piatich percent HDP. Samotný počet prijatých konsolidačných balíčkov preto podľa neho nie je rozhodujúci. Podstatné je, aký výsledok po ich zavedení zostáva a ako sa vyvíja v porovnaní s ostatnými krajinami, pričom treba zohľadniť aj vonkajšie ekonomické podmienky.

Vývoj za posledné roky zároveň ukazuje, že Slovensko už v minulosti dokázalo dosahovať lepšie výsledky. V období rokov 2012 až 2015 obsadilo v priemere 18. miesto, v rokoch 2016 až 2019 kleslo na 22. priečku. Počas nasledujúceho obdobia rokov 2020 až 2023 sa však posunulo na priemerné 15. miesto, teda tesne za mediánovú krajinu EÚ, ktorá sa nachádza na 14. priečke.

Návrat k takémuto výsledku by si podľa Tótha vyžadoval výrazne nižší deficit, než aký plánuje vláda. Slovensko by v roku 2027 muselo predbehnúť sedem krajín: Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Bulharsko, Rakúsko, Nemecko a Slovinsko. Deficit by sa preto musel pohybovať približne medzi 2,9 a 3,5 percenta HDP, čo zodpovedá úrovni medzi Talianskom a Slovinskom. Podľa odhadu predsedu RRZ by to znamenalo schodok približne tri až 3,4 percenta HDP namiesto rozpočtovaných 4,94 percenta. Rozdiel predstavuje až 2,6 miliardy eur.

Tóth zároveň pripomína, že deficit na úrovni približne troch percent HDP v roku 2027 bol cieľom, ktorý si vláda stanovila na začiatku svojho volebného obdobia. Jeho dosiahnutie by podľa neho pomohlo zachovať zlepšenie, ktoré Slovensko zaznamenalo v rokoch 2020 až 2023. Zhoršujúce sa postavenie v európskom porovnaní pritom nemusí zostať iba štatistickým problémom. Podľa Tótha môže mať dôsledky v podobe zhoršenia úverového ratingu a vyšších nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Upozorňuje tiež, že Slovensko má v súčasnosti najnižší rating za posledných 20 rokov.

„Do stredu tabuľky sa nedostaneme zotrvačnosťou, ani frflaním na protivietor, ale lepšou hrou,“ uviedol Tóth. Riešením sú podľa neho premyslené opatrenia a reformy, ktoré modernizujú krajinu a skutočne ozdravia verejné financie. Predseda RRZ zároveň pripomína význam článku 55a Ústavy SR, ktorý sa týka ochrany dlhodobého zdravia verejných financií. Udržateľné hospodárenie štátu podľa neho nie je iba otázkou umiestnenia v európskej tabuľke, ale aj schopnosti zabezpečovať základné ústavné práva občanov bez toho, aby sa finančná stabilita krajiny dostávala pod čoraz väčší tlak.