Liečba dekubitov je pri včasnej intervencii až desaťkrát lacnejšia, ukázala anaýza IZA

Na Slovensku žije s dekubitmi približne 11- až 12-tisíc pacientov a každoročne sa objaví šesť až sedemtisíc nových prípadov. Existujú pritom výrazné regionálne rozdiely, čiastočne súvisiace so spôsobom vykazovania týchto ochorení. Celoslovenský priemer vekovo štandardizovanej incidencie za roky 2023 a 2024 je 183 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, prevalencia dosahuje 292 prípadov na 100-tisíc obyvateľov.

Riaditeľka odboru zdravotných analýz pri Ministerstve zdravotníctva Veronika Rybanská upozornila, že 86 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uvádza dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej než jedného percenta hospitalizácií pacientov nad 50 rokov, čo naznačuje možné podhodnotenie skutočného výskytu. V Európskej únii sa prevalencia dekubitov v nemocniciach pohybuje medzi 4,6 až 27,2 percentami pacientov, so strednou hodnotou 10,8 percenta. Svetová zdravotnícka organizácia a OECD pritom odhadujú, že približne 35 percent týchto prípadov zostáva nezaznamenaných kvôli nejednotnému vykazovaniu.

Ekonomiku liečby výrazne ovplyvňuje štádium dekubitu. Rozvinutý dekubit vyžaduje dlhodobú liečbu, chirurgické zákroky, opakované hospitalizácie, a navyše náročnú domácu či ústavnú starostlivosť. Namiesto súčasného systému, kde sa ošetrovacie materiály hradia až pri vzniku otvorených rán, odborníci volajú po dostupnejšej preventívnej starostlivosti hradenou zo zdravotného poistenia.

Dáta tiež ukazujú výrazný presun starostlivosti z nemocničného do domáceho prostredia. Počet návštev poskytovaných agentúram domácej ošetrovateľskej služby (ADOS) vzrástol z 372-tisíc v roku 2015 na 585-tisíc v roku 2024. Takéto návštevy sú kľúčové pre monitorovanie stavu dekubitov a edukáciu rodinných opatrovateľov.

Podľa Rybanskej sa zároveň mení aj prístup k liečbe – čoraz väčší význam získavajú zdravotnícke pomôcky zamerané na zmiernenie tlaku na rany, ako sú antidekubitné matrace a podložky, pričom farmakologická liečba má sekundárnu rolu.

Marek Čambal, predseda Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán, zdôrazňuje potrebu systému, ktorý zabráni komplikáciám – dôležité je včas identifikovať rizikových pacientov, správne liečiť vzniknuté dekubity a zabezpečiť kontinuitu starostlivosti medzi nemocnicou, domácim ošetrením, sociálnymi zariadeniami a rodinou. Beáta Grešš Halász z tej istej spoločnosti pripomína, že komplexná starostlivosť môže zabrániť vzniku preležanín až v 90 percentách prípadov. Kľúčové sú polohovanie, antidekubitné pomôcky, zvýšená hygiena, výživa a hydratácia. Avšak existujú aj nepreventabilné dekubity spôsobené vnútornými faktormi.

Medzi odporúčaniami pre zlepšenie prevencie sú dôsledné vykazovanie prípadov dekubitov, zavedenie systematických skríningov, multidisciplinárny prístup, pravidelné polohovanie pacientov, kontrola stavu kože, výživa, hydratácia a používanie antidekubitných pomôcok.

Pacienti a ich rodiny by mali pravidelne kontrolovať rizikové oblasti na koži, dodržiavať pokyny zdravotníckych pracovníkov a neváhať včas vyhľadať odbornú pomoc pri prvých príznakoch dekubitov.