Malé, čiastkové, ale nečakané a dôležité víťazstvo v europarlamente: Aj vďaka Slovákom neprešiel pokus o otvorenie dverí masovej migrácii

Bratislava/Brusel 28. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Eldar Emric)

S ďalšími informáciami sa ešte vraciame k historickému hlasovaniu o rezolúcii „k záchranným a pátracím operáciám v Stredozemnom mori“, ktorá v skutočnosti mala byť o otvorení dverí ďalšiemu prívalu migrantov, a ktorá prekvapujúco o dva hlasy neprešla

O tomto zákernom slniečkarskom návrhu sme písali TU. O čo v ňom vlastne išlo? Ako vždy v podobných návrhoch, kde je snaha nenápadne do hlasovania vpašovať nejaké toxické (to slovo je teraz v móde) ustanovenia, text rezolúcie č. B9-0154/2019 bol obsiahly a smrteľne nudný, avšak takmer na samom konci bolo niekoľko bodov, v ktorých bolo ukryté jadro pudla, alebo skôr nenápadný klinec na zábradlí.

Išlo o tieto body:

12. (Európsky parlament) vyzýva členské štáty, aby urýchlene evakuovali zariadenia určené na zaistenie v Líbyi a presunuli migrantov, a to aj do EÚ;

13. opakuje, že bezpečné a legálne cesty sú najlepším spôsobom, ako zabrániť stratám na životoch, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne podporovali evakuačné operácie UNHRC z Líbye, a aby zintenzívnili opatrenia na presídlenie a zaviedli humanitárne koridory do Európskej únie;

14. vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pracovať na novom, udržateľnejšom, spoľahlivom a trvalom prístupe k pátraniu a záchrane, ktorý nahradí existujúce ad hoc riešenia, aby vypracovala osobitný operačný akčný plán na posúdenie potrieb a kapacít SAR a poskytla materiálnu a finančnú podporu členským štátom s cieľom zvýšiť ich schopnosť zachraňovať životy na mori a koordinovať pátracie a záchranné operácie;

15. vyzýva Radu, aby urýchlene predložila pozíciu k spravodlivému a udržateľnému distribučnému mechanizmu pre tých ľudí, ktorí boli zachránení na mori alebo prišli nezávisle do EÚ, a aby začala rokovania s Parlamentom ako spoluzákonodarcom; víta výsledok ministerského stretnutia na Malte o rozvoji predvídateľnejšieho a efektívnejšieho dočasného mechanizmu solidarity;

16. vyzýva Komisiu, aby do svojho plánovaného obnovenia reformy azylových pravidiel zahrnula udržateľný a spravodlivý mechanizmus premiestnenia osôb prichádzajúcich po mori.

Ako hlasovali o tejto rezolúcii slovenskí poslanci? Za rezolúciu hlasoval iba  poslanec Hajšel (Smer-SD), ktorý tvrdí, že to bola chyba hlasovacieho zariadenia, a že v skutočnosti sa zdržal – čo už ale na fakte, že jeho hlas bol „za“, nič nezmenilo. Proti rezolúcii hlasovali Radačovský, Uhrík, Bilčík, Pollák, Wiezik a Štefanec. Zdržali sa Nicholsonová, Jurzyca a Číž. Nehlasovali Beňová, Hojsík a Šimečka. Celkový výsledok hlasovania bol 288 za a 290 proti, čiže návrh nebol schválený.

Keby Slováci nezvolili v eurovoľbách dvoch poslancov za ĽSNS, ale namiesto nich dvoch migrofilných vítačov, výsledok hlasovania by bol opačný: europarlament by schválil ďalšie presídľovanie migrantov z Afriky do EÚ, vytváranie nových legálnych imigračných koridorov do Európy a zavedenie nového trvalého systému prerozdeľovania imigrantov medzi štátmi EÚ, čo v praxi znamená zavedenie nových imigračných kvót. Tento výsledok je nad slnko jasnejším, priam učebnicovo názorným príkladom, prečo je dôležité chodiť aj k voľbám do europarlamentu a voliť strany obhajujúce slovenské záujmy.

Čo sa bude diať v tejto veci ďalej? Je to definitívne víťazstvo? Na to sme sa spýtali slovenského europoslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko Milana Uhríka.

Hlavné správy: Bude sa o tejto rezolúcii ešte hlasovať? Alebo je táto hrozba už definitívne zažehnaná?

Uhrík: Áno, nateraz je zažehnaná. Samozrejme, že to nie je posledný pokus, skôr či neskôr prídu s niečím iným. Ja si osobne myslím, že toto bola v podstate historická náhoda, že sa to takto podarilo. Oni si asi zle spočítali hlasy, veľa poslancov chýbalo, nečakali, že im to takto tesne neprejde. To bolo po hlasovaní vidno aj na reakcii Lópeza Aguilara, predsedu výboru LIBE, ktorého som aj ja členom a v ktorom sa to prerokovávalo, že bol z toho úplne zronený. Samozrejme, on je socialista, slniečkar a nechápal ako je možné, že to neprešlo. Ale konkrétne o tomto uznesení sa už nebude hlasovať, to je definitívne minulosťou.

Hlavné správy: Ako hlasovali slovenskí poslanci? Poslanec Hajšel tvrdí, že sa chcel zdržať, ale v zápisnici je vedený, že hlasoval za…

Uhrík: Oni si zrejme až potom uvedomili, čo sa vlastne stalo a ako hlasovali, a niektorí preto využili inštitút „oprava hlasovania“, ktorý však už na výsledku hlasovania nič nemení. To je klasický alibizmus, ako keď napríklad Danko „zabudol“ zahlasovať za obmedzenie potratov.

Hlavné správy: Viacerí slovenskí poslanci v zápisnici figurujú ako neprítomní: Beňová, Šimečka…

Uhrík: Beňová odcestovala domov už deň predtým. A Šimečka, ten sa tam v tom čase vyskytoval, ale možno sa len pri hlasovaní tváril ako neprítomný. Tu totiž treba spomenúť dôležitú vec: v europarlamente sa hlasuje trochu inak ako v slovenskom parlamente – počítajú sa len hlasy za a hlasy proti. Tí, ktorí sa zdržali alebo nehlasovali, sa do kvóra nerátajú. Teda nefunguje to ako u nás, že koalícia sa zdrží, a tým pádom hlasovanie zablokuje. V europarlamente je to iba o tom, či je viac hlasov za alebo proti.

Hlavné správy: Je stanovený aj minimálny počet poslancov, ktorí sa musia zúčastniť hlasovania, aby bolo platné?

Uhrík: Áno, ale to je také nízke číslo, že v praxi nikdy nenastane situácia, že by hlasovanie bolo z tohto dôvodu neplatné.

Ivan Lehotský