Mainstreamová novinárka: Ľudia nemôžu rozhodovať v referende o vystúpení z EÚ. Mnohí sú blbci, ignoranti s fašistickými sklonmi a mozgové trosky

Praha 10. februára 2018 (HSP/Foto:Petra Procházková Facebook)

Známa česká novinárka Petra Procházková si myslí, že ľudia by nemali mať možnosť hlasovať v referende o vystúpení z EU či o iných „odborných“ veciach. Mnohí z nich sú totiž podľa nej neinteligentní, hlupáci, ignoranti s fašistickými sklonmi a manipulovateľné mozgové trosky. Pri referende o vstupe Českej republiky do Európskej únie jej však tí „blbci“ zázračne nevadili.

Petra Procházková je významná česká novinárka. Preslávila sa hlavne svojím spravodajstvom z vojnových konfliktov, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu v oblasti Kaukazu. Je známa svojou silnou rusofóbiou. Jej prvé reportáže pochádzali z Abcházska. Niekoľko rokov sa zaujímala o problematiku Čečenska. V decembri 1994 bola očitým svedkom bombardovania mesta Groznyj. Bola aj spravodajkyňou a korešpondentkou v Afganistane.

Napriek tomu , že sa považuje za liberálku a vyznáva údajne prozápadné hodnoty, referendum – teda priama demokracia jej príliš nevonia. Vo svojom komentári začala hneď z ostra :

„Takže, končím s korektnou toleranciou hlupákov a blbcov. Že sa nesmie o ľuďoch menej inteligentných až debilných hovoriť, že takí sú? Tak to nie. Nechcem, aby o mne rozhodovali nevzdelanci a tupci, ignoranti s fašistickými sklonmi a manipulovateľné mozgové trosky,“ nápisala v úvode komentára na sociálnej sieti Facebook.

Procházková tvrdí, že sa snaží získavať informácie o všetkom, čo ju môže  ovplyvniť a čo ju ovplyvňuje : „Čítam správy v češtine, ruštine aj angličtine, snažím sa počúvať perzskú televíziu. Do detí vtĺkam, aby si každú správu overovali z niekoľkých zdrojov. Aby nečítali pochybné médiá. Cestujeme, počúvame a premýšľame, študujeme, besedujeme a diskutujeme,“ píše novinárka.

Mnoho ľudí to ale nerobí a práve toho sa obáva: „V referende má mať môj hlas rovnakú hodnotu ako niekoho, kto trávi všetok svoj voľný čas sledovaním Barrandova, alebo pri pive“ a dodáva, „pokojne nech si také bidlo rozhoduje v miestnom referende o tom, či chce radšej cyklotrasu alebo novú strechu na obecnom úrade. Ale o vystúpení z EÚ nie!“

Podľa Procházkovej by o zložitých a odborných veciach nemali rozhodovať ľudia, ktorých to vlastne ani nezaujíma a dokážu len opakovať „tupé lacné heslá o tom, ako nám EÚ zakazuje to či ono.“

Je však zaujímavé, že keď sa v Českej republike konalo refrendum o vstupe do Európskej únie, vtedy táto novinárka nenamietala a vôbec jej nevadili „blbci“, ktorí v ňom hlasovali. Vtedy boli totiž ľudia dostatočne mediálne masírovaní na to, aby hlasovali kladne. Dnes, po mnohých rokoch, keď sa ukazuje, že Európska únia nie je to, čo si ľudia želali na začiatku, ale smeruje k federácii a k zničeniu národných štátov sa už „presstitúti“ obávajú, že by prípadné referendum nedopadlo podľa ich predstáv, a preto im nezostáva nič iné len urážať ľudí a snažiť sa, aby takéto referendum za žiadnych okolností nebolo uskutočnené.

Samuel Gdovin