Orbán bol úspešný autokrat, teraz výrazne prehral. Ako to naozaj zmení maďarskú politiku?

Šéf strany Tisza a budúci premiér Péter Magyar je síce viac deklaratívne “pro-EÚ” ako Orbán, ale v niektorých veciach nepôjde proti doterajšimu trendu.

Je a bude proti urýchľovaniu procesu vstupu Ukrajiny do EÚ. Nebude síce tak hlasno ako Orbán blokovať niektoré kroky ohľadom Ukrajiny, ale nebude ani bezproblémovým podporovateľom. V podstate bude robiť to, čo robí Robert Fico.

Tiež sa trochu zmierni, ale zase radikálne nezmení vzťah k maličkému štátiku. Orbán bol jedným z hlavných spojencov Bibiho v regióne strednej a východnej Európy. Ale Magyar proti tejto klike nepôjde. Opäť, zaradí sa k tým politikom v Rumunsku a, ehm, v jednej ďalšej krajine, ktorí pracujú skôr s tichou podporou.

Jednoducho, ak odhliadneme od aktivistických článkov, tak môžeme otvorene povedať, že hlavnou úlohou nového lídra bolo a je napraviť vzťahy s EÚ tak, aby sa rozmrazilo 18 mld., stopnutých zo strany Bruselu pre maďarské prehrešky, ktoré by mnohí v Maďarsku radi videli vyplatené.

Jedna vec, ktorú si neviem dovoliť odhadnúť, je to, v akej miere sa novému premiérovi podarí udržať pomerne dobré susedské vzťahy so Slovenskom a relatívne ok vzťahy s Rumunskom.

Orbán síce intenzívne hral na nacionalistickú strunu, ale na druhej strane si uvedomoval, že je oveľa jednoduchšie zvaliť všetko na Brusel ako sa ťahať za prsty so susedmi, s ktorých vládami, naopak, celkom pragmaticky bojoval za nezmenšené toky eurofondov. Až kým mu teda neklepli po prstoch.

Jednoducho, Magyar je taká verzia Orbán light, inak to ani nemôže byť. A je celkom dobrý predpoklad, že Tisza postupne pohltí niektoré štruktúry Fideszu, ak nie celý. Ak teda pomerne neskúsený Magyar vydrží pevne držať opraty pri nábehu k moci.

Ale má za sebou pevnú podporu pár mocných ľudí, takže sa mu zrejme dariť bude.

Orbán vytvoril za dlhé roky pomerne rozsiahle pavučiny ovládania štátu. Jeho verní poskupovali média a vložilo sa to do, formálne, nadácie, ktorá tieto akože súkromné médiá potom ovládala.

Nalial slušné peniaze do verejnoprávnych médií.

Dbal na rozvoj obcí, a tie obce aj naozaj vyzerajú celkom dobre  – pekné chodníky, zeleň, upravené ulice (súkromné dvory sú už iná kapitola, ale to nič s politikou nemá).

K tomu pridal kopu dosť otravného populizmu a demagógie. Prvé roky eurofondov drzo ani len nenechal na niektoré projekty pripnúť povinné tabuľky, že niečo financovala EÚ, a tváril sa, že to on šikovne našiel peniaze na školy a infraštruktúru (neskôr sa to dodržiavať začalo).

Úporne zavádzal všetky tie vratky za plyn domácnostiam a podobne, aby ho ľudia brali ako štedrého a dobrého vladára.

Nakoniec mu to nepomohlo, lebo jednak toho jeho okolie rozkradlo už príliš veľa a jednak ľuďom dosť stagnovala životná úroveň.

Napríklad veľa ich chodí pracovať do Rakúska a vidia, že tam. platy predsa len časom rastú, doma to nejako všetko stojí, s ekonomikou aj rozvojom.

Do toho nie príliš vydarené poddávanie sa Číňanom a ich peniazom (vrátane, mimochodom projektu baterkárne, kde došlo k priotráveniu niekoľkých pracovníkov a k tutlaniu).

A únava materiálu, už jednoducho pôsobil ako prestarnutý pánko.

Aha, a, samozrejme, v ničom mu nepomohlo hlasné spojenectvo s Trumpom. Donald mu, naopak, zrejme zasadil smrtiacu ranu v tom, že vyslal JD Vancea, aby Orbána podporil. Práve v čase bombardovania Iránu. (Aby som bol k Donaldovi spravodlivý, podľa mojich infomácií si deklaráciu trumpovskej podpory aktívne žiadali práve Orbánovi ľudia. Tak im treba.)

Aký to bude mať dopad na slovenskú politiku? V niečom aj pomerne výrazný. Premiér Fico to bude mať odteraz predsa len v Bruseli o niečo zložitejšie. (Aj keď kartami ešte môžu zamiešať budúcoročné prezidentské a zrejme aj parlamentné voľby vo Francúzsku, ale to bude až o rok, v apríli.)

A tvrdé vykopnutie Orbána z úradu vlády v Budapešti posmelí aj slovenskú opozíciu a vôbec celý opozičný ekosystém, ktorý je už teraz riadne naštartovaný.

Podobne ako je, naopak, demoralizovaná alter konšpi sociálno konzervatívna scéne, ktorá si Orbána stavala na piedastál s trochu podobnou naivitou, ako to bolo nedávno napríklad s Trumpom.

Ale slovenská politika smerovala a smeruje k značnému zemetraseniu tak či tak, aj bez volieb v Maďarsku.

Tie tomu dali len akúsi extra príchuť. Zbohom Orbán a tejto témy už dosť. Smerujeme k slovenským parlamentným voľbám 2027 a to bude už čoskoro tá hlavná téma domácej politiky.

Prečítajte si tiež:

• „Ruszki, haza!” Tisa sa vyliala, nič už nebude, ako predtým
• Premiér reaguje na výsledok maďarských volieb. Posiela odkaz Magyarovi a Orbánovi