Bratislava 1. júla 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rozprava k novele zákona o vysielaní a retransmisii

V slovenských rádiách sa hrá menej než desať percent domácej produkcie. Ročne pritom vyjde na CD nosičoch okolo 1300 nových slovenských diel. Povedal to dnes minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) v rozprave k novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá zavádza kvóty pre domácu tvorbu v rádiách.

„Kde máme hrať slovenskú hudbu, ak nie v našich rádiách? Nevidím nič zlé na tom, že našim hudobníkom budú chodiť tantiémy. Rádiá podporujú zahraničné vydavateľstvá a je mi ľúto, že viac slovenskej hudby v našom éteri musíme pretlačiť do zákona,“ povedal.

Poslanec Viliam Novotný (nezaradený) kvóty kritizuje. Je to podľa neho nezmyselné. „Podľa výpočtov vychádza, že v súkromnom rádiu bude každá tretia pesnička slovenská a vo verejnoprávnom vysielaní by šlo o každú druhú. Naplniť éter kvalitnou hudbou, ktorá bude konkurovať anglosaskej, je nemožné, kvóty sú neprimerane vysoké,“ uviedol. Na porovnanie poukázal na 40-percentné kvóty pre domácu produkciu vo Francúzsku. Asi 500 miliónov francúzsky hovoriacich ľudí nevyprodukuje podľa jeho slov toľko hudby, aby mohla ísť jedna ku jednej k tej anglosaskej. „Nemusím sa už ďalej hrať s číslami, aby každému došlo, že v éteri sa budú musieť hrať stále dookola staré slovenské pesničky, ktoré som za socializmu počúval ešte ako mladý. Kvalita vysielania bude klesať,“ podotkol. Za kvótami vidí snahu zakryť kauzy „typu Váhostav a schránkové firmy či zabezpečiť tantiémy pre zabudnutých umelcov“.

Maďarič Novotnému oponoval. „Novela predsa hovorí o tom, že z kvót majú jednu pätinu tvoriť nové pesničky, o akej starej hudbe zo socializmu to hovoríte?“ Novotného reči o Váhostave pohoršili Dušana Bublavého (Smer-SD). „Spájať tento návrh s korupciou je scestné,“ myslí si. Ján Senko (Smer-SD) si myslí, že poslucháči slovenskú hudbu chcú. Poukázal na „prieskum jednej agentúry“, ktorá ukázala, že ľudia vyšší podiel slovenskej hudby v rádiách neodmietajú. „Zákon prispeje k rozvoju domácej tvorby,“ povedal.

Martin Poliačik (SaS) dodal, že hoci slovenskú tvorbu podporuje a sám ju často počúva, kvóty neschvaľuje. „Zamedzí sa nimi totiž priestor kvalitnej zahraničnej tvorbe v éteri,“ dodal.
Súkromné rádiá budú musieť podľa návrhu od apríla budúceho roka vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú hudbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Do stanoveného podielu sa započítajú iba tie, ktoré odznejú od 06.00 do 24.00 h.

Lipšic: Určovanie kvót na hudbu obmedzuje slobodu

Určovanie kvót na slovenskú hudbu v rádiách obmedzuje slobodu a nie je to najlepšie riešenie. V rozprave k vládnemu návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii to dnes uviedol poslanec Daniel Lipšic (nezaradený), ktorý kvóty odmieta.

„Ja nechcem nikomu vnucovať môj vkus. Mne je jedno, či je dielo ruské, americké či slovenské. Pozerať sa na dielo podľa národnosti autora je totiž prejav uzavretej mysle,“ myslí si. Podľa jeho slov je zákonom určený rozsah slovenskej hudby v éteri akoby snahou ľuďom diktovať vkus. „Zdá sa mi domýšľavé v dnešnej dobe internetu prísť s návrhom, ktorý na licencovaných frekvenciách kvótuje pomery hudby. Efekt tohto zákona na slovenskú produkciu bude skôr marginálny,“ odhadol Lipšic.

Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) Lipšicovi odkázal, že na to, aby sa mohol rozhodnúť, akú rôznu hudbu má rád, musí mu ju niekto ponúknuť. „Na to, aby ste mohli povedať o čomsi, že to máte, alebo nemáte rád, musíte dostať ponuku. Ak ju nedostanete, prichádzate o isté žánre. Zákon nehovorí o Eláne, ale všeobecne o slovenskej tvorbe so všetkými žánrami,“ vysvetlil.
Oľga Nachtmannová (Smer-SD) je presvedčená, že zákon nikomu nediktuje, čo má byť hrané a ktorá hudba je dobrá. „Ide len o určité percento slovenských piesní. Nemali by mať mladí talentovaní autori možnosť prezentovať sa?“ pýtala sa.

Iný názor ako Lipšic má aj Jozef Viskupič (OĽaNO). „Televízie sú kvótované už dávno a mám pocit, že z hľadiska ochrany európskej tvorby je to jediné možné riešenie, ako sa ubrániť pretlaku tvorby spoza oceánu,“ povedal.

Peter Osuský (SaS) však tvrdí, že ak sa daňoví poplatníci skladajú na niektoré médiá, možno pripustiť, že politici určia kvóty. „Ale je protiústavné niečo diktovať prevádzkovateľovi, ktorý nedostáva z verejných peňazí ani korunu. Predali sme mu frekvenciu, aby platil dane a prevádzkoval ju. To je akoby si niekto otvoril obchod s cigarami a my mu určíme, aký podiel cigár má byť slovenských,“ povedal.

Podľa návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry majú súkromné rádiá od apríla 2016 vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Teda tie, ktoré sú vysielané do piatich rokov od svojho prvého uvedenia na verejnosti.

Hlina: Kvóty pre slovenskú hudbu sú pre M. Maďariča slabým hrdinstvom

Snaha zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách je slabé hrdinstvo ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD), myslí si poslanec NR SR Alojz Hlina (KDH).

Minister sa podľa jeho slov nezapíše do pamäti ako človek presadzujúci kvóty, ale ako ten, čo ostrejšie nevystupoval proti výstavbe garáží na hradnom vŕšku, na ktorom sa nachádzajú rímske pamiatky. Povedal to dnes v rozprave o zákone k vysielaniu a retransmisii Hlina.

„Novela je ľúbivá a ja osobne si nedovolím byť úplne proti nej. Zo strany vlády je to kalkul čisto pred voľbami,“ povedal Hlina. Poslanec si myslí, že aj keby dal Maďarič postaviť sochu Hviezdoslava do každej dediny, jeho imidžu spojeného s garážami by to už nepomohlo.

„Vaše vystúpenie bolo nekorektné a hulvátske. Ste táraj, krikľúň a politická prostitútka, ktorá z čistého kalkulu začínala pri mládeži HZDS, votrela sa do OĽaNO, potom si založila vlastnú stranu a nakoniec sa tlačí niekde ku KDH,“ povedal minister kultúry Marek Maďarič. Hlinovo vystúpenie označil za emotívne a „nie k veci“. „Ak máte podozrenie, že boli zničené pamiatky, tak podajte trestné oznámenie. Ja taký pocit nemám,“ odkázal minister.

Vystúpenie Hlinu sčasti kritizoval aj Jozef Viskupič (OĽaNO). „Počas vystúpenia si k zákonu povedal len to, že sa voči nemu nedá úplne namietať, nič iné,“ podotkol. Súhlasil však, že zo zákona sa urobila predvolebná téma.