Môj profil 
Predplatné
Predvolebné prieskumy tentoraz nezlyhali a správne odhadli, že do druhého kola francúzskych prezidentských volieb postúpi Emmanuel Macron, líder hnutia Vpred! (En Marche!), a predsedníčka Národného frontu (FN) Marine Le Penová. Po sčítaní väčšiny hlasov má Macron takmer 24 percent a Le Penová viac ako 21-percentnú podporu voličov.
Exministra hospodárstva po úspechu v prvom kole volieb oficiálne podporil pravicový kandidát Francois Fillon, ktorý skončil vo voľbách tretí, a kandidát vládnej Socialistickej strany (PS) Benoit Hamon, ktorý obsadil piatu priečku s len šiestimi percentami hlasov. Ľavičiar Jean-Luc Mélenchon skončil na štvrtom mieste, no Macrona nepodporil.
Lídrovi hnutia Vpred! vyjadrili podporu aj pravicoví expremiéri Alain Juppé a Jean-Pierre Raffarin i ďalší vplyvní republikáni ako François Baroin a Christian Estrosi. Dnes by mal podľa očakávaní francúzskych médií Macrona otvorene podporiť aj úradujúci prezident Hollande, ktorý už viackrát naznačil, že mu je tento prezidentský kandidát najbližší.
Analytici sa zhodujú v tom, že je to jasná prehra tradičných politických strán – vládnej PS a pravicových Republikánov (LR). V modernej francúzskej histórii v druhom kole obvykle medzi sebou o hlasy voličov súperili kandidáti týchto dvoch strán, a jeden z nich sa stal prezidentom. Výnimkou bol rok 2002, keď do druhého kola postúpil vtedajší líder FN Jean-Marie Le Pen, ale nakoniec vyhral pravičiar Jacques Chirac.
Francúzske médiá pripomínajú, že rovnako ako v roku 2002, aj teraz sa formuje široký a politicky pestrý blok podporovateľov súpera kandidáta Národného frontu s cieľom zabrániť víťazstvu Marine Le Penovej.
“Postup Emmanuela Macrona a Marine Le Penovej do druhého kola neznamená smrť tradičných strán, ale smrť PS,” uviedol pre francúzsky denník Le Parisien politológ Thomas Guénolé. Poukázal na to, že kým hlasy voličov ľavice si rozdelili Macron a Mélenchon, pravica má stabilnú a nezávislú voličskú základňu a Fillon by sa dostal do druhého kola, ak by ho netrápili finančné škandály.
Druhé kolo prezidentských volieb čaká Francúzsko 7. mája, mesiac na to ale nasledujú parlamentné voľby. Tie majú pri francúzskom poloprezidentskom systéme nezanedbateľný význam.
Ústava Piatej republiky dáva francúzskemu prezidentovi právomoc vymenovať premiéra, rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vyhlásiť referendum. Od straníckej príslušnosti prezidenta a premiéra závisí spôsob výkonu moci.
V prípade, že je prezident aj parlamentná väčšina – a teda aj vláda – z rovnakej politickej strany, do veľkej miery právomoci premiéra napĺňa prezident. Ak je prezident a parlamentná väčšina z rôznych politických táborov, plní väčšinu výkonných právomocí premiér a hlava štátu sa zameriava na diplomatické témy a bezpečnostné otázky. Takáto situácia nastala vo Francúzsku za uplynulých 50 rokov len trikrát.
“Je veľmi pravdepodobné, že rozloženie síl v parlamente bude spočívať na štyroch politických stranách,” vyhlásil pre Le Parisien Guénolé. Politológ tým má na mysli Macronove hnutie Vpred!, pravicových Republikánov, Národný front a Nepoddajné Francúzsko ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona. S aktuálne vládnucimi socialistami už nepočíta.
Guénolé očakáva, že v parlamente by mohla vzniknúť koalícia medzi hnutím Vpred! a Republikánmi a domnieva sa, že pravica si brúsi zuby na úspech v parlamentných voľbách.
Le Parisien zašpekuloval, že pravica by si mohla neúspech v prezidentských voľbách vynahradiť ziskom postu premiéra a byť tak protiváhou prezidenta, ktorý bude z inej politickej strany.
.jpg)
.JPG)
