Aktivista a autor knihy o negatívnych vplyvoch veterných elektrární, Daniel Máčovský, v novom rozhovore pre Hlavné správy zároveň varuje pred ekonomickou pascou. Turbíny stoja desať miliónov eur za kus, rentabilita bez dotácií je záporná a Slovensko si na celý projekt ide požičať z Plánu obnovy a odolnosti. Investori – často schránkové eseročky s päťtisícovým základným imaním – môžu zo zmlúv s obcami kedykoľvek odstúpiť. Milión eur za likvidáciu jednej 270-metrovej turbíny potom zostane na pleciach majiteľa pozemku.

Popri ekonomických rizikách sú tu aj riziká zdravotné. Pulzný infrazvuk z turbín narúša bunkovú homeostázu, štúdie na divoko žijúcich zvieratách päť rokov po sebe ukazujú trojnásobne zvýšený stresový hormón, úrodnosť pôdy v dosahu turbín klesá o 40 až 50 percent. A to je len zlomok z negatívnych vplyvov veterných turbín na človeka, živočíchov, aj krajinu ako takú. O tom sa ale kompetentným akosi verejne hovoriť nechce. Relevantné info zo serióznych vedeckých štúdií nájdete na stránke Zapravdu.sk, kde takisto môžete do tohto piatka, 29.5., podpísať aj hromadnú pripomienku.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s Ing. Danielom Máčovským.

O zámeroch výstavby veterných parkov na Slovensku sme sa spolu rozprávali už koncom januára. Podrobne sme sa vtedy venovali ich negatívnym vplyvom na zdravie ľudí, zvierat, aj na životné prostredie. Dnes by ma zaujímalo, či nastal nejaký posun napríklad ohľadom legislatívy. V januári ste povedali, že ešte minulý rok sa v tejto oblasti na podnet Ministerstva životného prostredia veci menili – musela byť EIA, musel sa vyjadriť ÚRSO, správca siete, atď. Ale potom prišiel december a parlament veľa z toho záhadne zrušil. A jedinými inštanciami, ktoré sa mohli vyjadriť proti veterným parkom, ostali Ministerstvo životného prostredia a dotknuté obce. Je to tak?

Áno. Prvýkrát sa to menilo vlani v septembri, kedy sa ešte ministrovi životného prostredia do toho podarilo presadiť tieto prvky. V decembri sa to ale záhadne menilo druhýkrát, kde už zostali vlastne len tie obce. Tento prvok by sme si ešte vedeli predstaviť, keďže ľudia o tom veľa nevedia. Tá „mediálna masáž“ o tom, ako to je zelené, ako to je prospešné, ako to potrebujeme, ako nás to zachráni, ako budeme sebestační, je totiž veľmi silná. No sú to klamstvá.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Napríklad naozaj neviem, do akej miery môžeme byť v tomto smere sebestační, keď tie technológie tu nevyrábame. Dovážame ich z Číny, respektíve z Dánska alebo z Rakúska, kam sú ale dovážané z Číny. Nevieme si ich sami servisovať, udržiavať, opravovať,  vôbec nič. Takže čokoľvek sa tomu stane, sme odkázaní na nejaký zásah z vonkajších krajín.

Je tu aj nestabilita produkcie elektriny. Nedávno bol kongres SAPI 2026, kde sa preberalo, ako je slovenská energetická sieť preťažená zo solárnych systémov. Špeciálne regióny Košice a Dunajská Streda sú skoro za hranou únosnosti. Hľadali sa riešenia v inteligentných domácnostiach, futuristické možnosti, o desať-pätnásť rokov. A do tohto chceme pridať ďalší nestabilný zdroj, ktorý keď fúka, produkuje ešte viac energie, a ktorú nevieme absorbovať.

Cez jednotlivé projekty to prestávalo prechádzať, pretože ľudia sa o to stále viac zaujímajú, a sú proti. Čoraz viac vedia o tom, čo veterné parky všetko spôsobujú, ako to nefunguje, a ako to zaťažuje životné prostredie, aj zdravie človeka, a to veľmi vážnym spôsobom. Bol som dokonca pozvaný aj na pôdu Európskeho parlamentu, kde sme prezentovali tieto negatíva vedcom z celého sveta. A 13. októbra bude v Bratislave medzinárodná konferencia o negatívnych vplyvoch veterných elektrární, radi vás tam uvidíme.

A keďže cez obce to prestalo prechádzať, vymyslela sa okľuka. Minister školstva Drucker podal na prerokovanie vlády koncom apríla dokument. 28. apríla sa na Enviroportal.sk objavil návrh Strategického dokumentu akceleračných zón veterných elektrární na Slovensku. Bolo ho možné pripomienkovať pätnásť dní. Urobili sa pri tom pochybenia zo strany schvaľovateľov, a to riešime právnymi cestami. Bez akceptácie pripomienok ho posunuli ďalej. Teraz je zverejnený rozsah hodnotenia, ktorý sa dá pripomienkovať do 29. mája. A tento dokument rámcovo – on má v kolónke, že dotknutá obec je Slovenská republika, takže komplet celé územie Slovenskej republiky – predschvaľuje toto územie ako vhodné pre výstavbu akceleračných zón veterných elektrární. Aby divák rozumel, akceleračná zóna znamená zóna s prednostným, zrýchleným schvaľovaním, teda len takým povrchným.

Takže, chcú tu stavať 270 metrov vysoké vrtule. Tie, ktoré vidíme z Bratislavy, smerom do Rakúska, sú sedem až desať kilometrov ďaleko, a výškovo sú polovičné, výkonnostne možno tretinové, oproti tým, ktoré sa chystajú stavať u nás. Na svete doteraz neexistuje veterný projekt, ktorý by v takej blízkosti ľudských obydlí, iba tisíc metrov, a ktorý by zahŕňal dvestosedemdesiat metrov vysoké veterné turbíny v takom počte. To sú desiatky kusov. Pri Hlohovci, celá tá zóna, má mať v úvodnom pilotnom projekte šesťdesiatdeväť takýchto vysokých vrtúľ. Na východnom Slovensku, Strážske, Michalovce, a v okolí Košíc, to malo byť štyridsaťpäť takýchto vrtúľ. Neskôr to upravili, lebo asi zistili, že štyridsaťpäť by bolo veľa, takže to „významným spôsobom“ znížili na štyridsaťtri. Tie obce sú takýmito projektami doslova obsypané.

Existuje mapa celej akceleračnej zóny s výslednými 150 vrtuľami – Sereď, Hlohovec, Nitra. A týka sa to aj Záhoria, Piešťan, Radošiny, južného Slovenska, Galanty, okolia Nitry, severu, aj východu Slovenska.

Vravíte, že v tom dokumente je ako dotknutá oblasť uvedené celé územie Slovenska, a má to teda byť v podstate predschválené hocikde. Čiže keď si investor povie – dáme to sem, tu to bude super – tak je v podstate hotovo. Mohol by sa k tomu, respektíve proti tomu, v prípade schválenia toho dokumentu ešte vôbec niekto vyjadriť?

Už nie, pretože teraz podľa tohto strategického dokumentu prebieha EIA. Tá EIA teda už bude, a dotknuté obce to dostanú podľa novej legislatívy príkazom. Medzitým sa menil už aj stavebný zákon. Čiže keď bude tento strategický dokument rámcovo schválený vládou Slovenskej republiky, na celé územie Slovenska, bude nadradený nejakému územnému plánu obce. A tá bude mať – bez ohľadu na to, či ľudia súhlasia alebo nesúhlasia, či to v nejakom obecnom referende prejde alebo nie – povinnosť  si to zakresliť do územného plánu a tú výstavbu tam umožniť.

Je to doslova drakonický projekt. Keďže to cez obce neprechádzalo, idú to teraz takto znásilniť. Plán je taký, že v auguste to má byť celé uzavreté, schválené, vybavené. Ide to ako jeden obrovský valec. Keďže minister Taraba bol nejakým spôsobom odporcom tohto celého a trochu to brzdil, alebo teda spôsoboval nejaké prieťahy, tak vymysleli nový spôsob. Celoslovenský, en bloc celá krajina, všetko, totálny koniec.

Máčovský pre HS: Veterné elektrárne krachujú po celom svete. Na Slovensku ich chcú stavať stovky. Sú za tým obrovské peniaze

Čo za to Slovensko má mať, keď na to až takto brutálne tlačia?

Sú za tým obrovské peniaze, sú to rádovo stámilióny. Existuje takzvaný Plán obnovy a odolnosti hospodárstva po Covide, ale ono je to vlastne len ďalšie zadlženie Slovenska. Sú to štyristo, päťsto, šesťstomiliónové tranže. Myslím, že už sa čerpala piata alebo šiesta, a sú tam sú určité podmienky. Napríklad že keď upravíme legislatívu, ktorá umožní schvaľovanie týchto akčeračných zón, uvoľňuje sa tranža päťsto miliónov. Schváli sa niečo ďalšie a zase príde dajme tomu šesťsto miliónov.

Lenže tie peniaze, to je pôžička, ktorú budeme splácať, špeciálne viazaná na investície do týchto vrtúľ. Jedna tá veterná elektráreň rádovo stojí desať miliónov eur. Takže keď ich je v jednom projekte ich šesťdesiatdeväť, viete si predstaviť, aké sú to peniaze. A my si na to teraz ideme požičať.

Rentabilita bez dotácií je mínusová. Prímorské krajiny, kde to naozaj funguje, majú priemerný vietor 10 až 16 m/s. Slovensko má 5 až 8, teda polovičnú veternosť, vietor nestály, sieť je preťažená. Vyrába to len keď fúka, a keď nefúka, kupujeme elektrinu desať, až dvadsaťnásobne drahšie. Celková profitabilita je záporná, musí sa to intenzívne dotovať, a to sú peniaze, ktoré mohli ísť na nemocnicu, alebo niečo zmysluplné.

Pár dní dozadu doslova aj portál Marker.sk, Dag Daniš, uverejnil článok, kde sa píše, že už aj tí najväčší svetoví zástancovia veterných parkov, ako Bill Gates alebo Larry Fink, a ďalší, sa vyjadrujú, že už nemôžu ďalej platiť tieto energeticky a ekonomicky ničivé projekty, ktoré vlastne nič neprinášajú a len čerpajú obrovské peniaze.

Divákom a čitateľom Hlavných správ odporúčam, aby si pozreli ten januárový rozhovor s vami, nájdu ho na našej stránke v sekcii Rozhovory. Podrobne ste tam uviedli, aký majú veterné elektrárne vplyv na životné prostredie, na zvieratá, hmyz, človeka, je to až neuveriteľné. Aj aká neskutočne náročná je údržba, a v konečnom dôsledku to ani nie je také ekologické. Na opravu jednej vrtule treba nejakých štyridsať kamiónov, ktoré privezú všetko potrebné, potom sa postaví malý žeriav, ktorý postaví veľký žeriav… Následne to všetko treba rozobrať a odviezť. Taktiež tam bola aj iná zaujímavá vec. Dotknutým obciam bolo sľubované, že z veterných elektrární budú mať profit, pre ich obecné rozpočty. Vy ale tvrdíte, že to nie je tak jednoznačné, pretože je to iba prísľub.

Je to len nejaká zmluva o spolupráci. Videl som ich už niekoľko. V každej jednej je klauzula, že tie peniaze, ktoré sa sľubujú z každej vrtule, buď podľa megawattov alebo podľa kusu, sú rôzne. Ale rádovo je to nejakých 15-tisíc eur za jednu vrtuľu ročne. Niektorí investori sľubujú až tridsať tisíc. Ale potom je tam aj klauzula, že investor môže od zmluvy jednostranne odstúpiť v prípade, že to bude ekonomicky nerentabilné, či už výstavba alebo prevádzka. Keď to bude nerentabilné, jednostranne to vypovedia a obci vrtule ostanú. Za ich likvidáciu je pritom zodpovedný vlastník pozemku. A investori pozemky nevykupujú, len si ich prenajímajú. Likvidácia jedného 270-metrového gigantu dnes stojí milión eur.

Chcel som ešte spomenúť, že na pôde Európskeho parlamentu, kde sa tie negatíva preberali a kde boli pozvaní svetoví odborníci, bola prítomná aj nemecká lekárka Ursula Maria Bellut-Staeck, ktorej závery použilo aj austrálske federálne vyšetrovanie. Informovala o tom, že infrazvuk z týchto vrtúľ, pulzný, technický, je úplne odlišný od infrazvuku, ktorý robí šum lesa, doprava, alebo čokoľvek iné. Tá lopatka sa točí v  intervaloch a produkuje infrazvuk, ktorý narúša bunkovú homeostázu, stálosť vnútorného bunkového prostredia. Všetky fyziologické procesy – či to je dýchanie, či to je vylučovanie určitých látok, alebo nervové vzruchy, jednoducho všetko, čo v našom tele funguje a pracuje tak, ako má – závisia od kvality a stálosti toho bunkového prostredia. Ja som inžinier, zootechnik, takže agronóm a týmto veciam trošku rozumiem. Keď sa homeostáza poruší, u každého sa to prejaví inak. Zvýšený krvný tlak, kardiovaskulárne poruchy, poruchy rovnováhy, oslabená imunita, zápalové procesy, nespavosť, neurózy, cukrovka… Štúdií, záverov a posudkov je dosť. Ako aj článkov zo sveta o vplyvoch na mikroklímu.

Nedávno som počúval českého experta, že v obdobiach sucha, ako sme mali aj teraz, rastliny žijú vlastne na báze fyzikálneho rosného bodu. To je tá ranná rosa, ktorá vzniká z rozdielnej teploty zeme a ovzdušia, na listoch sa tak vyzráža nejaká vlhkosť, rastliny ju absorbujú a prežijú takéto sucho ľahšie. Ale tam, kde sa krútia takéto vrtule, dochádza k premiešavaniu tých nízkych prúdov vzduchu, teploty, jednoducho všetkého. Rosný bod nevzniká, rosa nevzniká a keď náhodou aj nejaká vznikne, hneď je akoby ventilátorom vysušená. A to potom súvisí s pôdnou kvalitou zeme, ktorá klesá o štyridsať až päťdesiat percent, jej úrodnosťou, následne aj s množstvom živočíchov. To sú priame výsledky štúdií.

Sú štúdie, keď odoberali srsť divoko žijúcim zvieratám v blízkosti veterných parkov, a namerali v nej 267-percentné zvýšenie kortizolu – stresového hormónu. Ten môže za predčasné starnutie, poruchy imunity, zápalové procesy. Opakovali to päť rokov po sebe, stále s rovnakým výsledkom. Nosnosť sliepok klesla o deväťdesiat percent. Neuveriteľný údaj. Miznú odtiaľ dážďovky, komáre, hmyz. Keď narušíme tú rôznorodosť, biodiverzitu prostredia, tak človek ani netuší, čo všetko to na konci dňa spôsobí. Teraz máme štúdiu, že počet vtákov v Rakúsku za posledných 20 rokov klesol o 46 percent. A keď narušíme tú rovnováhu v priestore – všetkého, kobylky, komáre, mikroorganizmy – tak si ani nevieme predstaviť, čo to napokon bude znamenať pre človeka.

V januári ste spomínali aj chvenie, ktoré za bežných okolností možno ani necítime, ale keď si človek večer ľahne do postele, tak cíti, že sa mu jemne trasie posteľ. Upozorňovali ste aj na to, že to môže mať veľmi negatívny vplyv na podzemné vody, pretože sa tak uvoľňujú rôzne látky, ktoré za normálnych okolností by boli v nejakom bloku zeme, ale chvením sa uvoľňujú a miešajú sa s podzemnou vodou.

K tomuto ten spomínaný český odborník hovoril, že keď v zime mrzne, tak tá pôda do určitej miery „nabobtná“. Vzniknú tam určité priechody, kde sa potom udržuje vlaha, sú tam korienky, a kde pôdne živočíchy môžu fungovať. A prirovnal to k betónu – keď chcete dosiahnuť hutnejší betón, tak ho vibrujete. Keď vibruje, zmiznú odtiaľ bublinky vzduchu a betón je pevnejší, hutnejší. Presne tento istý efekt sa deje aj v tej pôde, ktorá je pri veternej elektrárni stále rozvibrovaná. Takže aj množstvo zadržanej vody, aj skyprenie tej pôdy, aj množstvo humusu,  kvalita tých korienkov a všetky tieto prvky, sú preč. Popisujú to odborníci – klesá úrodnosť aj výťažnosť, je ohrozená potravinová sebestačnosť a ekonomika poľnohospodárov. Všetko kvôli biznisu, ktorý je biznisom len vo fáze výstavby. Na Slovensku je vytipovaných 35 akceleračných zón, v Česku 100, tam to majú ešte horšie.

Pred pár dňami poslanec NR, generál Ivan Ševčík, predseda pôdohospodárskeho Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojom facebookovom profile zverejnil nemecké štúdie z univerzít. Tri nemecké univerzitné štúdie o náraste kardiovaskulárnych ochorení v oblastiach s turbínami. Nestálosť toho prostredia, vibrácie, ten stres, ktorý to stále vytvára, srdcia ľudí to jednoducho nevydržia.

V akom štádiu je schvaľovací proces toho Strategického dokumentu akceleračných zón veterných elektrární na Slovensku? Dokedy sa s tým dá niečo robiť?

Do 29. mája sa dá pripomienkovať rozsah hodnotenia tohto strategického návrhu.

Aké dlhé obdobie bolo na pripomienkovanie?

Desaťdňové, desať dní dali na pripomienky. Čiže ono sa to rieši niekoľko rokov, roky to projektujú, skúmajú, riešia, pripravujú v rôznych komisiách, a na pripomienky verejnosti dali desať dní, od zverejnenia. Tam sa takisto porušil zákon, lebo na ministerstvo hospodárstva došlo v prvom kole, keď sa ten návrh dal pripomienkovať, 22-tisíc pripomienok. A tým pádom sa každá jedna pripomienka stáva účastníkom konania, každý pripomienkujúci človek. Ministerstvo je povinné každého informovať, ale úplne to ignorujú.

Takže podpisovať verejná pripomienka sa ešte dá. Všetky tieto informácie nájdete aj na stránke Zapravdu.sk, aj s tými článkami. Preverte si to sami, v kategórii dokumenty sú posudky slovenského profesora Stanislava Žiarana, aj švédskeho profesora Kena Mattssona, s reálnymi dopadmi, kde to všade pôsobí, akým spôsobom. Tých štúdií je tam veľmi veľa.

Téme sa venujete aj v knihe, v nej sa zaoberáte najmä spomínaným infrazvukom.

Infrazvuk je najdevastačnejší vplyv tohto celého. Rôzni sa to, závisí to od topografie terénu, závisí to od smeru prúdenia vetra, intenzity, počtu turbín, veľkosti tých turbín.

Naša legislatíva, do roku 2023, obsahovala metodický pokyn Úradu verejného zdravotníctva, ktorý presne špecifikoval, že do sto metrov výšky turbíny musia mať od najbližšieho obydlia odstup minimálne tisíc metrov, do stopäťdesiat metrov výšky musia mať dvetisíc metrov odstup, nad stopäťdesiat metrov musí byť odstup tritisíc metrov. A v roku 2024 sa to celé zmietlo novým metodickým pokynom, kde sa stanovilo tisíc metrov pre akúkoľvek turbínu.

Kde sa tá kniha dá zohnať?

Aj na stránke Zapravdu.sk. Veľa sme ich rozdali politikom, aj v parlamente, aj na ministerstvách, takisto Úradu verejného zdravotníctva, Úradu regulácie sieťových odvetví, aj ďalším inštitúciám. Doručili sme ju, kde sa dalo, prikladáme ju ku každej pripomienke. Je to sumár vedeckých štúdií, posudkov a analýz, vrátane dopadov na ceny nehnuteľností. A to je veľmi dôležité pre každého, kto si zobral hypotéku. Zrazu v tom priestore nemôže bývať, nedá sa tam žiť, a potrebuje to predať. Máte obrovský záväzok voči banke. A teraz čo? To sú doslova životné tragédie ľudí. Tu nie sme vo Švédsku, kde na vidieku žije iba desať percent ľudí a deväťdesiat percent žije v mestách, takže osídlenosť priestoru je tam niekoľkonásobne nižšia, ako u nás. U nás síce máme dediny, máme miesta, kde by limit jedného kilometra od najbližšieho obydlia bol dodržaný a novým predpisom by to vyhovovalo. Ale to, že vyhovujú, neznamená, že to nebude škodiť ľuďom.

Keď vás počúvam, tam premýšľam nad tým, ako je vôbec možné, že napríklad v decembri tie zmeny, ktoré výstavbu veterných parkov zjednodušia, v parlamente prešli.

Ten ekonomický valec je obrovský. Na pôde europarlamentu francúzsky aktivista rozprával, že francúzsky súd po rokoch posudzovania vydal na výstavbu veterných parkov moratórium – zákaz schvaľovania všetkých nových veterných parkov, kým sa neposúdia dopady na zdravie. Sťažností je toľko, že to nemožno ignorovať. My sme sa potešili. Ale on nám hovorí – netešte sa. Viete, koľko vydržalo to moratórium? Tri dni. Čiže nejaká vysoká súdna inštancia to dva roky posudzovala, vydala predbežný zákaz na všetky ďalšie projekty, a ten vydržal tri dni. Takže sú za tým asi brutálne peniaze. Brutálne, ktoré dokážu zmeniť ministra, dokážu zmeniť vládu, dokážu čokoľvek.

Nepočúva sa to dobre, tak dúfam, že budete vo vašom boji úspešní, pretože bojujete nielen za ľudí, ktorých sa to priamo týka, ale v podstate za nás všetkých. Slovensko je naozaj tak husto osídlený štát, že by sa to dotklo asi každého z nás.

Úplne každého. Aj ten, kto si myslí, že – veď ja bývam v Bratislave, mňa sa to netýka – má niekde rodiča, súrodenca, bratranca. A nechať si takto zasviniť vlasť, a to je ešte jemný výraz… Navždy zmeníme ráz tejto krajiny. Zavládla by úplne iná vnútorná energia. Je rozdiel, keď sa pozriete na krajinu a vidíte prírodu, ako keď vidíte vrtule, vrtule, vrtule.

Nechcel by som byť v koži politikov, ktorí toto schvaľujú. Idú zničiť človeka v tejto krajine, prírodu, komplet celú krajinu. Za peniaze, ktoré budeme splácať, za peniaze, ktoré sa z týchto projektov nikdy nesplatia.