Môj profil 
Predplatné
Vtáčia chrípka – vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) sa podľa jej slov Slovensku dlhšie vyhýbala. V januári 2017 sa však HPAI typu H5N8 objavila nielen u voľne žijúcich vtákov, ale aj medzi hydinou z drobnochovov a vtákmi chovanými v zajatí. „Známy je prípad z košickej zoo, kde boli nakazené a utratené štyri kačice pižmové. V domácich chovoch postihla hlavne kury domáce, ale aj kačice, perličky a husi. Medzi voľne žijúcimi vtákmi boli okrem labutí nakazené aviárnou influenzou aj divé kačice, husi, volavky a identifikovaný bol aj prípad uhynutého drozda,” vysvetlila Ondrejková.
Podľa zatiaľ poslednej aktualizovanej informácie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR z 31. marca bolo na Slovensku evidovaných a potvrdených desať ohnísk vtáčej chrípky v chovoch domácej hydiny a 58 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.
Ondrejková tvrdí, že napriek týmto faktom verejnosť nemusí podliehať zbytočne prehnaným obavám. “Vtáčia chrípka alebo vysokopatogénna aviárna influenza je choroba, ktorá podlieha hláseniu do 24 hodín. V prípade, ak sa potvrdí pôvodca nákazy, bezodkladne musia byť infikované chovy zlikvidované, vrátane všetkých produktov pochádzajúcich z chovu, v prípade aviárnej influenzy teda aj vajíčok,” povedala.
Obozretnosť a zvýšená kontrola zo strany príslušných veterinárnych orgánov je však podľa nej na mieste.
“Aj napriek tomu, že vírus aviárnej influenzy patrí medzi rezistentnejšie patogény, pri izbovej teplote dokáže prežívať viac ako 20 dní a na vaječnej škrupine osem dní, z môjho pohľadu nie je hrozbou pre ľudí, ktorí nakupujú vajíčka,” uviedla docentka. Zdôraznila, že veľkoobchody nakupujú vajíčka od registrovaných a pravidelne kontrolovaných výrobcov. Drobnochovatelia musia mať povolenie na predaj z dvora. “Tí, ktorí vajíčka predávajú, musia mať chov vyšetrený. Okrem toho sú aj pri predaji na trhu registrovaní.
Preto si myslím, že tu riziko nehrozí. Opatrnejší môžu žiadať od predávajúcich informáciu o pôvode vajíčok, respektíve predložiť povolenie o predaji z dvora,” dodala.
Ako vysvetlila, Slovenská republika patrí medzi štáty, kde sa vykonáva plán prieskumu aviárnej influenzy (AI) u domácej hydiny a voľne žijúcich vtákov. “Naši chovatelia hydiny denne kontrolujú zdravotný stav svojej hydiny. V prípade zistenia akejkoľvek zmeny v správaní zvierat, klinických príznakov, poklesu znášky a podobne, kontaktujú veterinárneho lekára, respektíve príslušnú RVPS,” povedala.
Široká verejnosť by si v súvislosti s vtáčou chrípkou mala uvedomiť, že prenos vtáčej chrípky na človeka je možný priamym kontaktom s chorými, respektíve uhynutými zvieratami a nepriamo aj trusom či iným kontaminovaným materiálom.
“Preto aj Štátna veterinárna a potravinová správa zdôrazňuje, že ak vo voľnej prírode nájdete uhynutého vtáka, netreba sa dotýkať kadáveru, ale oznámiť to kompetentným – inšpektorom príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorí nález profesionálne posúdia a materiál zoberú na laboratórne vyšetrenie, prípadne členom spoločnosti na ochranu vtáctva,“ zdôraznila Ondrejková s tým, že hoci je riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí nízke, existuje. “U ľudí prichádzajúcich do styku s domácimi alebo voľne žijúcimi vtákmi, by som rozhodne odporúčala vakcináciu proti sezónnej chrípke, čo by prispelo k ľahšiemu priebehu choroby, aj napriek tomu, že vakcinácia sa v súčasnosti neteší veľkej popularite,“ dodala docentka.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
