Ľuboš Blaha: Neverte progresívcom, neverte Čaputovej

Bratislava 20. júna 2019 (HSP/DavDva/Foto: TASR-Jakub Kotian)

“Neverte Čaputovej, neverte progresívcom. Vysvetlím vám, prečo,” píše poslanec NR SR Ľuboš Blaha (Smer-SD) vo svojom komentári na portáli Dav Dva

Mäkký neoliberalizmus

Progresívne Slovensko/Spolu je typický neoliberálny projekt, ktorému sa v odbornej literatúre hovorí „mäkký neoliberalizmus“.

Typickými predstaviteľmi tohto typu liberálnej pravice sú podľa Waldena Bella napríklad Tony Blair a George Soros.

S tvrdou verziou neoliberalizmu (Reagan, Thatcherová) zdieľajú vieru v individualizmus, kapitalizmus, voľný trh, západný šovinizmus a globalizáciu.

Pochopili však, že keď budú teatrálne predstierať záujem o menšiny, nebudú pôsobiť neľudsky ako Mikloš či Kaník.

A tak ekonomický neoliberalizmus okorenili liberálnou menšinovou agendou, aby sa mohli tváriť ako veľkí humanisti. A škeria sa na vás načančaní z titulnej stránky časopisu Vogue.

Funguje to asi takto:

1. Sme ťažkí neoliberáli, ale akože pomáhame Rómom

Ako jedného z maskotov využijú Irenu Bihariovú, lebo je Rómka. A budú ukazovať – aha, my chceme pomáhať tým najchudobnejším, veď Rómom.

Bihariova tam ostala posledná, ktorá reálne verí v ekonomickú ľavicovú agendu – jej úloha však nie je, aby kecala do ekonomiky (o to sa postarajú biznismeni ako Truban či neoliberálni ultras ako Poliačik), ona má byť len symbolom, že PS je tu pre menšiny. Pre Rómov.

Že aha, akí sme strašne progresívni a sociálni. Voľný trh plus žvásty o integrácii Rómov. Čo môže byť viac sexi pre naivné slniečko z bratislavskej kaviarne.

Neoliberáli pochopili, že to chce pozlátko – nezabúdajte, už nie zurvalý Reagan, už slniečkový Soros. Už nie okazalá pravica, už progresívny stred.

2. Hrať sa na antifu, no podporovať korporátny fašizmus

Do popredia si hodia kecy o boji proti rasizmu. V skutočnosti progresívci plne podporujú globálny kapitalizmus, v ktorom korporácie bohatnú na šialenom vykorisťovaní rozvojového sveta – všetkých tých Ázijčanov, Afričanov a Latinoameričanov, ktorých akože títo liberáli bránia pred politickou nekorektnosťou.

Lenže títo ľudia nepotrebujú ochranu pred predsudkami a vtípkami, ale pred globalizáciou a kapitalizmom.

Každé z liberálnych slniečok má na sebe tričeno, ktoré vyrobili novodobí otroci v Bangladéši, tenisky vyrobili niekde v sweatshope v Hondurase a kávičku v Starbuckse im doručí jedna z najobludnejších korporácií, ktorá neplatí dane a kruto zaobchádza s pestovateľmi kávy v treťom svete…

Ale tieto slniečka nezaujíma štrukturálny rasizmus. Oni sa odbavia na sfetovanom náckovi zo sídliska, ktorý reálne ohrozuje akurát tak sám seba, ale skutočných rasistov, ktorí ryžujú na fašistickom korporátnom kapitalizme – kdeže, tí sú cool. To ich nezaujíma. To je v pohode.

Nejde predsa o to, skutočne bojovať proti rasizmu, ide o lacné pózy a frázy – o tomto je mäkký neoliberalizmus. Kapitál a slniečko, dvaja najlepší kamaráti.

3. Pohŕdať robotníkmi a vlastným národom, oslavovať migrantov a multikulti

A samozrejme – migranti, kvóty, multikulti a tak. Pracujúci človek zo Slovenska je nezaujímavý. Čo na tom, že nevie uživiť svoje deti, lebo kapitalistické zrúdy mu nedajú dosť za jeho tvrdú prácu. Robotníci? To je pre nich čvarga, ktorá zapácha a volí extrém.

Ale abstraktný utečenec, lekár, čo musel utiecť pred tyraniou, ach, to je doják, pri ktorom vyhrknú slzy pri nejednej kávičke.

Tolerancia, multikulti, spoznávame iné kultúry, obohacujeme sa, ach, aké je to progresívne, nie sme žiadni zápecníci, máme kúpenú letenku do Peru a kamoš bol na dovolenke v Thajsku. Sme multikulti, sme moderní, sme svetoobčianski, jejejej.

V skutočnosti kapitál potrebuje migrantov ako lacnú pracovnú silu, ktorá sa dá ľahšie vykorisťovať, ale treba tomu dať nejaký sladký príbeh – a tak vznikli veľkí progresívni liberáli, ktorí sa tvária, že uverili takej kolosálnej sprostosti, akože únik mozgov a migrácia pomáha chudobným národom. No jasné, trúbky, jedine im.

4. Dúhový kapitalizmus – neriešime chudobu, riešime gejov

Solidarita so Slovákmi? So svojimi? Nudné. Zastarané. Otravné. Ale migranti – ach, to je také svetové, globálne, amerikánske.

A keby bol ešte ten sýrsky utečenec gej, ach, to by bola tá najväčšia tragédia na svete. Lebo nezáleží na tom, ako žijú chudobné decká na Slovensku, nezáleží na biede, na nerovnosti, na svinstvách korporácií – záleží len na tom, aby sa mohli veselo cukríkovať Palino s Peťom zabalení v dúhovej vlajke. Fňuk.

A do tejto dúhovej idylky nech pokojne zúri veľkotonážny kapitalizmus, lebo však ten idú liberáli zachraňovať – ten je ich skutočným ideálom.

Mikloš natretý na ružovo

Mäkký neoliberalizmus. Mikloš natretý na ružovo. Kaník so sorosovským úsmevom.

Namiesto fúzkatého Mikiho vyrehlená blondína. Namiesto arogantného Zajaca vyholený IT-čkár. Len otlkánek Mirko B. z Palmičky ostal ako inventár – ten sa votrie všade.

PS/SPOLU = Dzurinda 2.0

PS/Spolu sú neoliberáli. Takí istí ako Mikloš. Tak isto neľudskí. Tak isto kapitalistickí. Ale so slniečkovým marketingom – mladé ksichty, moderný kukuč, slovník bruselských kaviarní.

No v skutočnosti obhajujú ten istý biznis a tie isté korporácie ako kedysi Miki.

Progresívne Slovensko. Švindel liberálnej pravice. Krádež Slovenska. Pozor na nich – Dzurinda sa vracia. Oholený, prefarbený a prezlečený do svetlomodrej.

Článok vyšiel pôvodne na davdva.sk.