Lídri Medžlicu požiadali, aby Kyjev z radikálov, ktorí utiekli z Krymu, vytvoril špeciálny batalión, ktorý „očistí polostrov od Rusov“

Kyjev 2. marca 2020 (HSP/Foto: Screenshot YouTube)

S novou iniciatívou vystúpili lídri „Krymsko-tatárskeho Medžlicu“, organizácie, ktorá sa zakorenila na území Ukrajiny a snaží sa reprezentovať všetkých Krymských Tatárov, aj keď Tatári, žijúci na Kryme, túto organizáciu neuznávajú a považujú ju za teroristickú. V Rusku Medžlis je oficiálne uznaný za teroristickú organizáciu a jeho činnosť je na území Ruska zakázaná. Najnovšie lídri Medžlisu požiadali Kyjev, aby  z radikálov, ktorí utiekli z Krymu, vytvoril špeciálny batalión, ktorý „očistí polostrov od Rusov“

O tom sa diskutovalo počas tlačovej konferencii v Kyjeve, ktorú zorganizovalo Ukrajinské krízové mediálne centrum pri príležitosti šiesteho výročia udalostí na Kryme. Téma tlačovej konferencie mala pomerne originálny názov: „Krymskí hrdinovia rusko-ukrajinskej vojny“. V sále boli prítomní viacerí „hrdinovia tejto vojny“: predseda predstavenstva Krymsko-tatárskeho zdrojového centra, člen „Medžlisu Krymsko-tatárskeho ľudu“ Eskender Barijev, muftij (duchovný – pozn. aut.) Duchovného riaditeľstva moslimov Krymu Ajder Rustemov, riaditeľ humanitárneho fondu „Hajtarma“, zástupca Kultúrneho strediska Krymských Tatárov vo Ľvovi Enver Bekirov a traja, ako ich uviedli organizátori talk-show, „vojaci – dobrovoľníci z Krymu, účastníci rusko-ukrajinskej vojny“ – Smail Memetov, Marlen Misiratov a Timur Barotov.

Účastník takzvanej „protiteroristickej operácie“ a člen Medžlisu Ismail Agamemetov porozprával, ako v roku 2014 radikáli sa snažili dohodnúť s vojakmi ukrajinskej armády, aby pre nich „otvorili dvere“ a umožnili im, aby odcudzili niekoľko obrnených vozidiel, zbrane a munície a potom zorganizovali útok na Krym. Tento plán však stroskotal.

Agamemetov sa posťažoval na nečinnosť vedenia krajiny a velenia ukrajinskej armády vo veci „oslobodenia Krymu“ a navrhol, aby bol vytvorený špeciálny krymsko-tatársky batalión, ktorý by pomohol vrátiť Krym Ukrajine. „Bolí ma duša kvôli tomu, že súčasné vedenie krajiny, súčasný prezident nedávajú do popredia tému Krymu. Ak niečo hovoria, tak iba vo všeobecnosti, že existuje nejaký Krym, a to je všetko. Nie sú však žiadne pozitívne momenty, čo sa týka návratu Krymu,“ zdôraznil Ismail Agamemetov.

Pripomenul, že vlani sa zúčastnil na stretnutí s bývalým prezidentom Petrom Porošenkom, ktorý prisľúbil, že vráti Krym. Agamemetov sa mu posťažoval, že ostatných 23 rokov, v priebehu celého obdobia, keď Krym bol v zostave Ukrajiny, sa porušovali práva Krymských Tatárov a opýtal sa Porošenka, či po návrate Krymu sa konečne budú dodržiavať ľudské práva a slobody Krymských Tatárov. Porošenko mu to tiež prisľúbil.

„Prerušil som ho a opýtal som sa: „Povedzte to podstatné: kedy sa vráti Krym, kedy môj krymsko-tatársky národ bude žiť na Kryme a aký bude jeho politický štatút? Bude to Krymsko-tatárska autonómna republika v zostave Ukrajiny?“ Prezident súhlasil, potvrdil to. Ale do dnešného dňa sa nepodnikli žiadne konkrétne opatrenia,“ podčiarkol Agamemetov a vyhlásil, že treba vytvoriť špeciálnu krymsko-tatársku vojenskú jednotku, ktorá sa, ako prvá, dostane na Krym.

Túto ideu podporil predseda predstavenstva Krymsko-tatárskeho zdrojového centra, člen „Medžlisu Krymsko-tatárskeho ľudu“ Eskender Barijev. Vyhlásil, že Kyjev má vytvoriť podobnú jednotku, aby mohla ovplyvňovať obyvateľov Krymu, väčšia časť ktorého v súčasnosti podporuje Rusko. Za dôležité považuje, aby do tohto bataliónu začlenili Krymských Tatárov, ktorí bojovali na Donbase na strane Kyjevu.

Zdôraznil, že hlavnou úlohou tohto bataliónu bude „boj proti skupinám diverzantov a proti piatej kolóne“ – takto označil drvivú väčšinu obyvateľov Krymu, ktorí pred 6 rokmi hlasovali za pripojenie polostrovu k Rusku: vtedy „za“ hlasovalo 97 percent obyvateľov Krymu, vrátane 83 percent tam žijúcich Krymských Tatárov.

„Ukrajinský štát potrebuje batalión, ktorý po obsadení Krymu bude sa zaoberať likvidáciou skupín diverzantov a piatej kolóny bezprostredne na Kryme, hlavne v horách,“ podčiarkol Eskender Barijev. Prezradil, že v súčasnosti na území Ukrajiny je rozmiestnených niekoľko horských útočných bataliónov, avšak všetky tvoria vojaci, ktorí pochádzajú zo Západnej Ukrajiny. Prízvukoval, že príslušníci týchto „západných“ bataliónov určite nevyvolajú dôveru obyvateľov Krymu, preto „očistou“ Krymu by sa mali zaoberať batalióny, vytvorené z bývalých obyvateľov polostrovu.

„Toto je úloha pre našich veliteľov Generálneho štábu, hlavného veliteľa armády, aby už dnes rozmýšľali a vytvárali kvalitný, vycvičený, dobre pripravený batalión, ktorý bude mať za úlohu urobiť poriadok bezprostredne na Kryme,“ vyhlásil v závere Eskender Barijev.

Eugen Rusnák