Letné horúčavy môžu aktivovať baktérie spôsobujúce vážne infekcie

„Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo v roku 2024 predpísaných približne 207-tisíc balení antibiotík na tonzilitídu, pričom sa týkali 133-tisíc poistencov. Tento objem tvoril osem percent zo všetkých predpísaných antibiotík za daný rok,“ uviedol Matúš Jurových z vedenia VšZP. Najviac predpísaných balení bolo zaznamenaných počas zimy – v januári 23-tisíc, vo februári 20-tisíc a v decembri 19-tisíc. Naopak, letné mesiace priniesli pokles, keď v tomto období bolo vydaných len 11-tisíc balení antibiotík.

Aj keď počas leta výskyt bakteriálnej angíny klesá, VšZP eviduje vyšší podiel prípadov najmä u detí vo veku od nula do šesť rokov. Dôvodom môže byť pobyt v nových kolektívoch počas prázdnin, letné tábory, časté cestovanie, ale aj náhle zmeny teplôt – napríklad prechod z klimatizovaného prostredia do exteriéru. U najmladších detí sa zároveň ešte len formuje imunitný systém, čo zvyšuje náchylnosť na infekcie.

Vysoké letné teploty predstavujú nepriamy faktor šírenia určitých druhov baktérií. Medzi ne patria aj Fusobaktérie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ústnej dutine, no v horúčavách sa ich aktivita môže zvyšovať, čím rastie aj riziko infekcií.

Rozlíšenie medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom angíny je pre správnu liečbu kľúčové. Antibiotiká sú účinné len v prípade, že ide o bakteriálnu formu ochorenia, napríklad pri streptokokovej infekcii. Ak je však pôvodcom vírus, ako rhinovírus, adenovírus či koronavírus, liečba má byť symptomatická. Zbytočné podávanie antibiotík môže prispieť k ich rezistencii, čím sa ich účinok v budúcnosti znižuje.

„Naše dáta ukazujú, že až 72 percent pacientov s diagnostikovanou angínou dostalo antibiotiká od praktického lekára. Tento podiel je vzhľadom na vírusovú povahu väčšiny prípadov vysoký. K správnej liečbe pomáha CRP test alebo mikrobiologické vyšetrenie,“ spresnila Denisa Slivková z predstavenstva VšZP.

Medzi najčastejšie predpisované antibiotiká patrili betalaktámové antibiotiká a penicilíny, ktoré tvorili 40 percent. Ďalších 39 percent pripadlo na iné betalaktámové antibiotiká a zvyšných 20 percent na makrolidy, linkozamidy a streptogramíny.

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že angínu môže vyvolať konzumácia studených nápojov alebo zmrzliny. Ide však len o mýtus. Hoci chlad môže krátkodobo oslabiť imunitu, samotná infekcia sa šíri najmä kvapôčkovou cestou alebo kontaktom s infikovanými predmetmi.

Odborníci zároveň odporúčajú niekoľko opatrení. V prípade opakovaných angín je vhodné overiť pôvod ochorenia a nepýtať si antibiotiká automaticky. Rozhodnutie o liečbe by mal urobiť lekár. Základom prevencie je posilňovanie imunity, dôkladná hygiena rúk a opatrnosť pri striedaní teplôt medzi interiérom a vonkajším prostredím.