Lebo ste neschopní ako politici, ktorým robíte štít

Po skúsenosti, že Slovensku vládla strana, ktorá neprešla voľbami (Heger a jeho demokrati), po skúsenosti, že prezidentka vymenovala politickú vládu, ktorá má vlastne v národnej rade jediného poslanca, tu máme skúsenosť, že sa spojili politické mimovládky so štátnou mocou a šli kolenačky do Bruselu, aby poprosili o mandát tam, keďže už vedia, že doma ho tentokrát nedostanú. Už teda vieme, prečo toľké jačanie, že nástupom Smeru nám tu hrozí aj nástup autokratickej vlády a odchod z Európskej únie a NATO. To jačanie nebolo určené domácemu publiku, ale malo pripraviť pôdu v Bruseli. Doma mu aj tak uverili len niekoľkí blúznivci. Veď, naopak, Republika šije do Smeru ako singerka, že ten sa k EÚ a k členstvu v NATO po celý čas hlási. A tá by to veru bez dôvodu nerobila.

To naznačuje, že ak médiá slepo neplnili zadanú úlohu, museli o misii do Bruselu vedieť. Je jasné, že panika nevládne len medzi politikmi vládnej kliky, vládne aj v médiách. Vo verejno-právnej RTVS určite (Čo môže očakávať jej manažment po zmene vlády?), v ostatných pravdepodobne. Paniku prehĺbilo zverejnenie výsledkov prieskumu Globsecom. Ak to zovšeobecním, s politikou vlády, s jej propagandou nesúhlasí väčšina obyvateľov Slovenska. Akokoľvek sa to snažia váľať na Hlavné správy a Andreja Danka (Fakt som sa schuti zasmial!), príčina je inde. Médiá neklamú až tak často, ako si ľudia myslia. Oveľa účinnejšou zbraňou je účelový výber informácií, ku ktorým sa občan dostane a ku ktorým nie. Klamstvo, alebo skôr deformácia prichádza na rad, až  keď sa mlčať nedá. Spomeňte si na počty demonštrujúcich pri niektorých protivládnych demonštráciách. Keď už sa nedalo zatajiť, že existujú, odstrihli sa z počtov (najlepšie dve) nuly. Oni neklamali, len mali zlý odhad.

Majú obrovské financie a všetky možnosti, aby ľudí presvedčili, že svet je taký, aký ho ľuďom ukazujú. Dokonca im na tomto pomyselnom ihrisku pomohol rozhodca a niektoré alternatívne médiá poslal na trestnú lavicu. Pre čo, za čo, doteraz nevieme. Lenže títo babráci videli, aká ľahkomyseľnosť panuje medzi politikmi a nevdojak sa k nim pridali. Tak, ako politici osvedčili svoju neschopnosť obrúsením štátneho rozpočtu až na kosť, rovnako lajdácky si robili svoju prácu médiá. Mali ľudí presvedčiť o pravdivosti štátnej propagandy a zlyhali. Odviedli svoju prácu tak amatérsky, že prišli o takmer všetku dôveru. Vo svojej nadutosti považovali svoje publikum za bandu hlupákov a často im to aj dávali najavo. Lenže chyba lávky! V tomto národe si ešte veľmi veľa ľudí pamätá na kaleráby, ktoré sa im snažila natlačiť do hlavy strana, ktorá mala v tomto štáte vedúcu úlohu zakotvenú v ústave. A omladina, ktorá vytlačila z médií starých poctivých harcovníkov, netušila a asi ani netuší, k akým skúseným ľuďom hovorí.

Treba to povedať nahlas: Sú to babráci, vláda i médiá. Ak teda chcú niekomu niečo vyčítať, mali by začať od seba. Boj proti dezinformáciám a hoaxom? K tomu len dve veci. Čím viac tlačíš na pílu, tým skôr sa zlomí. A to druhé: Nezabúdajte, že ľudia si pamätajú tie zlé veci viac než dobré. Skôr či neskôr sa napapáte vlastnej medecíny. Snaha médií zadebniť dvere a okná chudobnej konkurenčnej chalupy alternatívy tak, aby odtiaľ už nebolo počuť nič, sa médiám môže škaredým spôsobom vrátiť. A to isté platí aj o politikoch, ktorí šliapu po zákonoch, po ústave a po demokracii. Oni tú demokraciu asi zožrali, nikde okolo nich ju nevidno a každému trčí z úst.

To, čo dnes zverejnil Fico je obrovský škandál, ktorý svedčí o  panike. Mohla by to byť vlastne dobrá správa, keby bolo isté, že sa pred niečím zastavia.