„Ak sa nedosiahne dohoda o normalizácii obchodných vzťahov, dôjde k odvetným opatreniam,“ varoval Taras Kachka, námestník ukrajinského ministra hospodárstva.

Politik vyjadril nespokojnosť s pomalým pokrokom v rokovaniach o predĺžení bezcolného prístupu Ukrajiny na trh EÚ, ktorý sa skončí v júni.

Kachka avizoval odvetné opatrenia zo strany Ukrajiny, ak budú niektoré členské štáty EÚ brániť rokovaniam, pričom mal na mysli Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré naďalej zachovávajú platnosť vnútroštátnych zákazov na ukrajinské výrobky.

„Nedostatočný pokrok v revízii obchodnej dohody nás prinúti prijať opatrenia na vyrovnanie obchodnej bilancie. A tieto rozhodnutia budú, žiaľ, najmenej príjemné pre krajiny, ktoré teraz politicky brzdia rokovania o voľnom obchode,“ pohrozil námestník ministra na podujatí, ktoré minulý týždeň zorganizovalo Centrum pre hospodársku stratégiu v Kyjeve.

V piatkovom rozhovore pre Politico Taras Kackha uviedol, že Ukrajina chce kooperatívne riešenie. „S EÚ pracujeme výlučne na pozitívnej agende. A dúfam, že Ukrajinu čo najskôr začleníme do vnútorného trhu EÚ,“ vyhlásil.

Zdôraznil, že Ukrajina od EÚ viac nakupuje, ako predáva. Argumentoval tým, že v minulom roku Kyjev doviezol z bloku tovar v hodnote 35,7 mld. dolárov, čím vznikol obchodný prebytok v prospech EÚ vo výške viac ako 10 mld. dolárov. To znamená, že akýkoľvek obchodný boj by mohol poškodiť európske podniky viac ako ukrajinské.

Od začatia vojny je bezcolný obchod s EÚ pre Ukrajinu záchranným hospodárskym lanom, ktoré umožňuje jej vývozu – najmä poľnohospodárskeho a priemyselného tovaru – pokračovať napriek zničenej infraštruktúre a hospodárskym stratám. EÚ je najväčším obchodným partnerom Ukrajiny a predstavuje takmer 60 % jej vývozu.

Bezcolný prístup ukrajinského tovaru sa skončí v júni, Európska komisia preto o ďalšom postupe bude musieť ešte rozhodnúť.

Načasovanie je kritické: Americký prezident Donald Trump tlačí na mierovú dohodu, ktorá by mohla prinútiť Ukrajinu odstúpiť územie Rusku a Kyjev je čoraz viac závislý od Európy, aby udržal svoje hospodárstvo nad vodou.

Politico uvádza, že najpravdepodobnejším riešením by bola aktualizácia dohody o voľnom obchode z roku 2016. Proti tomuto plánu sa však v súčasnosti postavilo Francúzsko a aj Poľsko.

Kachka odmietol obavy týkajúce sa tejto dohody, ktoré vyslovili krajiny ako Poľsko a Maďarsko, s poznámkou, že sú skôr “politicky motivované ako ekonomické“.

Hoci jasne neuviedol, aké protiopatrenia by Ukrajina mohla prijať, ak by sa objavili obchodné prekážky, Politico píše, že by to mohlo znamenať obmedzenia na výrobky z EÚ smerujúce na Ukrajinu. To by predstavovalo vážny problém pre európsky priemysel, ktorý sa spolieha na ukrajinských odberateľov- čo by pocítil nielen poľnohospodársky sektor.

Ďalším dôležitým momentom pre rozhovory bude zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Ukrajina 9. apríla, na ktorom by obe strany mohli uzavrieť novú obchodnú dohodu. Kachka však nesľuboval prelomový krok a povedal, že Ukrajina čaká na stanovisko EÚ a že ďalší postup je na Európskej komisii.

Maďarsko ukrajinský tovar odmieta

Maďarsko je dlhodobo proti tomu, aby ukrajinský tovar, a to najmä poľnohospodárske výrobky, vstupoval na európsky trh.

V rozhovore pre NAKlap, periodikum Maďarskej poľnohospodárskej komory, ešte v decembri minulého roka maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že jeho krajina nepodporí žiadne opatrenia, ktoré by boli v rozpore so záujmami maďarských poľnohospodárov. Konkrétne kritizoval plány EÚ, ktoré otvárajú trh pre ukrajinské poľnohospodárske výrobky.

Vo februári na spoločnom proteste poľnohospodárskych komôr krajín V4+ predseda Maďarskej poľnohospodárskej komory Zsolt Papp vyhlásil, že sú pripravení prijať opatrenia v súvislosti s hrozbou liberalizácie obchodu s Ukrajinou.

Papp pripomenul, že “v porovnaní s rokom 2020 sa objem rastlinných výrobkov dovážaných z Ukrajiny v súčasnosti zvýšil 30-násobne a niekoľkonásobne sa zvýšil aj objem spracovaných výrobkov“.
To podľa jeho slov “devastuje európsky trh“.

„Vstup Ukrajiny do EÚ by mohol mať vážne, nezvratné dôsledky. Znemožnil by poľnohospodársku výrobu v EÚ a pripravil by členské štáty vrátane Maďarska a maďarských poľnohospodárov (ale pozor, nielen ich) o značnú časť poľnohospodárskych dotácií EÚ,“ dodal.

Zdôraznil, že vstup Ukrajiny by mal vážny vplyv aj na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (CAP), keďže Ukrajina má 41 miliónov hektárov ornej pôdy.

Ukrajina by tak k 157 miliónom hektárov európskej pôdy, na ktorú sa v súčasnosti vzťahuje podpora CAP, pridala svojich 41 miliónov hektárov a tým by sa stala najväčším príjemcom poľnohospodárskych zdrojov EÚ.
Ukrajina by z fondu Spoločnej poľnohospodárskej politiky získala približne tretinu celkového rozpočtu, čo by podstatne znížilo už beztak nízke príjmy európskych poľnohospodárov, ktorí roky dodržiavajú prísne pravidlá EÚ a už druhým rokom pravidelne protestujú naprieč celou Európou.

Prečítajte si tiež:

• Maďari našli na svojom území nové ložiská ropy
• Rusko dostáva od Európskej únie väčšiu “pomoc” ako Ukrajina