„Rada fondu nemá právomoc uznesením zrušiť platné zmluvy. Preto z nášho pohľadu zmluvy trvajú, kým o ich zrušení nerozhodne súd. A budeme trvať na tom, aby ich štát dodržal. V prípade nerešpektovania zmluvných záväzkov sme pripravení využiť všetky právne kroky,“ skonštatovala Barbara Sigmundová z literárneho časopisu Verzia.

Kultúrne organizácie sa pritom odvolávajú na právnu analýzu, podľa ktorej nemá Rada FPU právomoc plošne rušiť platné zmluvy uznesením. Zmluvy boli podľa nej uzavreté legálne a podpísané FPU, pričom zákon viacročné zmluvy nezakazuje. Tvrdia, že uznesenie rady zároveň nemôže spätne zasahovať do už existujúcich práv a záväzkov, čo znamená, že rozhodnutie Rady FPU samo osebe nemení platnosť týchto zmlúv. Argumentácia samotnej rady v tejto súvislosti nie je podľa nich ničím podložená.

Podotýkajú, že rozhodnutie Rady FPU má okamžité dosahy na fungovanie organizácií z rôznych oblastí kultúry vrátane mnohých projektov naprieč Slovenskom. Pripomínajú tiež, že mnohé z projektov a podujatí sa pripravujú dlhý čas dopredu, pričom už v súčasnosti sú na ne naviazané konkrétne záväzky, ľudia i financie. Takéto zásahy považujú za neakceptovateľné. Niektoré z projektov sa preto nebudú môcť uskutočniť, pri niektorých nie sú vylúčené prípadné úpravy či „radikálnejšie rozhodnutia“. Rozhodnutím Rady FPU sa podľa nich stáva kultúra v regiónoch po celom Slovensku oveľa nedostupnejšou, ako geograficky, tak aj finančne. Hovoria o „sadistickom rozdupaní“ kvalitnej kultúrnej kontinuity.

„Pýtame sa, ako môžu občania Slovenskej republiky dôverovať štátu, ktorý nedodržiava svoje vlastné podpísané zmluvy,“ odkazujú inštitúcie upriamujúc pozornosť na narúšania zmluvnej istoty a oslabovanie dôvery občanov v zákony.

Rozhodnutie Rady FPU z 18. marca sa má týkať rušenia tzv. trojročných zmlúv. Má ísť o viac ako 30 projektov po celom Slovensku, kultúrnych centier, medzinárodných festivalov či časopisov. Organizácie tiež poukazujú na to, že doteraz nebola zverejnená zápisnica zo zasadnutia, rovnako nemajú zdôvodnenie zo strany rady.

FPU v reakcii uviedol, že peniaze kultúre nevzal, iba sa končí dlhodobý privilegovaný systém a otvára sa priestor na spravodlivejšie rozdelenie podpory. Za neudržateľné považuje najmä to, že viacerí najväčší poberatelia mali v minulosti schvaľované viacročné granty bez reálnej súťaže. Takýto model podľa neho deformuje prostredie, poukazujúc opätovne na to, že mnohí aktéri po celom Slovensku nemali nikdy reálnu šancu dostať sa k podpore FPU.

„Mnohí z týchto subjektov sa zároveň označujú ako „centrá nezávislej kultúry“. O to väčší je rozpor medzi týmto označením a realitou, v ktorej je ich fungovanie dlhodobo závislé od verejných zdrojov,“ konštatuje predseda Rady FPU Matúš Oľha.

Pozornosť upriamuje aj na prepojenosť časti organizovaných skupín, ktoré dlhodobo čerpajú financie z viacerých verejných zdrojov. Zároveň podľa neho nejde výlučne o kultúrnu činnosť, ale aj o fungovanie na komerčnom princípe. Spomína prevádzkovanie kaviarní, ubytovania, prenájom priestorov či prevádzkovanie predaja.

Prínos týchto aktérov FPU nespochybňuje, zdôrazňuje však nutnosť podpory rozvoja ako celku. Preto dochádza k úprave priorít, teda smerom k širšiemu spektru žiadateľov, podpore detí a mládeže, rozvoju kultúrnej infraštruktúry a tvorbe diel s priamym prínosom pre občanov SR. Je si však vedomý toho, že žiadny objem financií nedokáže uspokojiť všetky potreby kultúrneho sektora. K avizovaným právnym krokom zo strany kultúrnych inštitúcií či k ich tvrdeniu o zrušení platných zmlúv sa nevyjadril.