Ktoré krajiny dnes odmietajú globálny pakt OSN o migrácii? A čím to zdôvodňujú?

Bratislava 15. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

Začiatkom decembra, teda už o pár týždňov sa v marockom Marrákeši bude na úrovni ministrov zahraničných vecí podpisovať dokument s názvom „Globálny rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii“ (GCM), ktorý predbežne odobrili takmer všetky členské krajiny OSN. Niektoré štáty ho však podpísať nechcú. Prečo? Ako najčastejšie argumentujú?

Austrália

Austrália nepodpíše GCM, vyhlásil ešte v lete austrálsky minister vnútra Peter Dutton. Podľa neho je to vec suverenity. „Austrália nepodpíše niečo, čo nie je v jej národnom záujme. A toto nie je v našom národnom záujme. Nepodpíšeme zmluvu, ktorou by sme obetovali niečo z politiky ochrany našich hraníc,“ povedal. A dodal za seba: „Nedopustím, aby nám, austrálskym občanom niečo diktovali nejaké nevolené subjekty.“

Brazília

Nový brazílsky prezident Jair Bolsonaro hovorí o vonkajšej hrozbe pre jeho krajinu, spočívajúcej v imigrácii. On a jeho stúpenci sú vyhranene protimigrační, keď imigráciu, popri feminizme, politickej korektnosti, rasových konfliktoch, LGBT, nekresťanských náboženstvách a terorizme považujú za nepriateľov štátu. Za týchto okolností je krajne nepravdepodobné, že by Brazília pakt podpísala.

Bulharsko

„Bulharsko sa nepridá ku GCM, taký je postoj bulharskej vlády,“ povedal pred niekoľkými dňami po zasadnutí koaličnej rady podpredseda najsilnejšej vládnej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) Cvetan Cvetanov. Ako dôvod uviedol, že pakt ohrozuje národné záujmy krajiny. GERB vládne spoločne s protiimigračnou stranou Jednotní vlastenci, ktorá GCM ostro kritizuje.

Česká republika

Včera oznámila vláda Českej republiky, že odmieta účasť na GCM. Podľa stanoviska ministerstva zahraničných vecí pakt zastiera rozdiely medzi legálnymi a nelegálnymi migrantmi, a tým podnecuje k väčšej migrácii, vrátane migrácie nelegálnej. V dokumente nie je ani jasne uvedené, že nelegálna migrácia je nežiaduca, a chýba tam aj uznesenie navrhované Európskou úniou, ktoré by hovorilo o nútených návratoch nelegálnych migrantov ako o legitímnej súčasti migračnej politiky. Jedným z hlavných odporcov GCM je premiér Andrej Babiš, pričom niektorí pozorovatelia uvádzajú možnú súvislosť medzi odmietaním GCM a aktuálnym mediálnym škandálom okolo Babišovho syna.

Dánsko

Začiatkom októbra sa od GCM dištancovala dánska ministerka pre imigráciu a integráciu Inger Stojbergová, ktorá tiež povedala: „O prijímaní utečencov by si mali rozhodovať jednotlivé členské štáty samé.“ A dodala: „Do našej krajiny by som umožnila vstup iba tým, ktorí sú kompatibilní s naším hodnotovým systémom.“

Estónsko

Estónsky prezident Kersti Kaljulaid včera vyhlásil, že vo veci GCM nie je zhoda vo vláde a výbor pre zahraničné záležitosti pakt v jeho súčasnej podobe nepodporuje. A za týchto okolností on ako prezident do Marrákeša nepôjde.

Chorvátsko

Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová na otázku novinára odpovedala: „Buďte si istí, že Marrákešsku dohodu nepodpíšem.“ Uviedla, že denne pribúdajú krajiny, ktoré z rôznych dôvodov oznamujú odstúpenie od migračného paktu. „Osobne nenasledujem USA, Austráliu alebo ktorékoľvek ďalšie krajiny, ja iba zohľadňujem záujmy Chorvátska.“ Povedala, že sa jej zdá, že avizovaná globálna dohoda o migrácii sa predsa len nezrodila.

Izrael

Bezpečnostný poradca izraelskej vlády Dan Schueftan vylúčil možnosť, že by Izrael podpísal GCM. Na margo európskych krajín, ktoré chcú podpísať GCM, sa spýtal: „Prečo by mala Európa podpisovať pakt vlkov, ktorí sa chcú vysporiadať s ovcami?“

Maďarsko

Maďarsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré oficiálne vyhlásili, že GCM nepodpíšu. „Pre nás je bezpečnosť občanov Maďarska najvyššou prioritou. Dokument OSN o migrácii je v plnej miere v rozpore so záujmami bezpečnosti našej krajiny,“ povedal minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a uviedol, že podľa maďarskej vlády základná koncepcia tohto dokumentu OSN protirečí zdravému rozumu i snahám o obnovenie európskej bezpečnosti.

Poľsko

Poľsko je tiež jednou z krajín, ktoré dali v dostatočnom predstihu najavo svoj jasne odmietavý postoj. Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že Poľsko veľmi pravdepodobne k paktu o migrácii nepristúpi. Dôvodom sú podľa neho otázky suverenity a ochrany hraníc. „Zastávame názor, že naše pravidlá, princípy suverenity, ochrana hraníc a kontrola migrácie majú absolútnu prioritu,“ uviedol.

Rakúsko

Kancelár Sebastian Kurz a vicekancelár Heinz-Christian Strache koncom októbra vyhlásili oficiálne zamietavé stanovisko svojej vlády ku GCM. Zdôvodnili ho tým, že majú k jeho obsahu zásadné výhrady: podľa nich nie je vhodný na riešenie problémov s migráciou, ohrozuje suverenitu Rakúska v migračnej politike a stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

Slovinsko

GCM pravdepodobne neprejde ani v Slovinsku. Krehká menšinová vláda je v tejto otázke nejednotná, zato silná opozícia má jasno v tom, že GCM bude pre krajinu nebezpečenstvom. Branko Grims, šéf Slovinskej demokratickej strany hovorí: „GCM  berie všetkých migrantov rovnako a z dlhodobého hľadiska bude znamenať elimináciu štátnych hraníc.“ Jožef Horvat (strana Nové Slovinsko) upozorňuje: „Krajina by nemala GCM prijať, pretože vôbec nehovorí o tom, ako riešiť príčiny migrácie v zdrojových krajinách.“

Švajčiarsko

Švajčiarska Ľudová Strana (obdoba nemeckej AfD) masívne kritizuje GCM a chce presadiť v tejto veci ľudové hlasovanie. Nedávno sa k nej pridala aj veľká časť strany FDP – Freisinnig-Demokratische Partei. Hans-Peter Portmann z FDP povedal: „Nestačí a nie je správne, keď o tejto záležitosti rozhoduje len švajčiarsky Bundesrat (spolková vláda). Je to veľmi citlivá vec a jej dôsledky sú extrémne ďalekosiahle, a preto sa tým musí zaoberať celé Švajčiarsko.“ Už aj viacerí členovia Bundesratu sa prihovárajú za to, aby sa v tejto veci Švajčiarsko neunáhlilo a aj Štátnopolitická komisia Národnej Rady Švajčiarska už odporúčala Bundesratu, aby GCM odmietol.

Taliansko

V marcových voľbách krajinu ovládli euroskeptické strany, ktoré si kladú za jeden z kľúčových cieľov pritvrdiť migračnú politiku a vytiahnuť Taliansko z globálnej dohody OSN o migrácii. Napríklad Liga (predtým Liga severu) o dokumente hovorí: „Globálny migračný pakt používa typický byrokratický jazyk úradníkov, plný nejasne vyjadrených bodov a myšlienok. Avšak už samotný názov dokumentu zreteľne prezrádza prístup, ktorý je jasne v rozpore s cieľmi talianskej vlády.“

USA

Spojené štáty sa z procesu prípravy GCM stiahli ako prvé, ešte koncom roku 2017 s odôvodnením, že je v rozpore s ich migračnou politikou. Prezident Donald Trump vtedy vyhlásil, že v stanovení globálnych pravidiel pre migráciu nevidí veľký prínos.

Hovorí sa aj o ďalších krajinách, ktoré asi GCM odmietnu, spomína sa Grécko, Japonsko, Kanada, Kórea, Nórsko. A celý rad ďalšch krajín, vrátane veľmocí ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia alebo Čína veľmi vážne o GCM diskutuje a ich postoj ešte nie je celkom istý. Iné, ako Holandsko alebo Švédsko, zase žiadajú dokument ešte prepracovať.

A čo Slovensko? Aj u nás je to zatiaľ ešte otvorené. Väčšina politických síl, vlastne všetky s výnimkou strany Most-Híd, časti strany Smer-SD a pár jednotlivcov v iných stranách, je proti podpisu. Problémom je minister Lajčák, ktorému ako spoluautorovi tohto materiálu a poprednému aparátčikovi OSN osobne veľmi záleží na tom, aby Slovensko globálny pakt podpísalo. Podarí sa mu presvedčiť svojich spolustraníkov a SNS, aby mu povolili to podpísať?

Ivan Lehotský