Slovensko 18. mája 2017 (HSP/Foto: Screenshot YouTube)
Inštitút ľudských práv na čele s aktivistami Petrom Weisenbacherom a Alenou Krempaskou opätovne spustili anketu Homofób roka. Do ankety sú nominované výroky, ktoré nie sú v súlade s ideológiou LGBTI, resp. sú v súlade s tradičnými rodinnými hodnotami.
Samotný inštitút založil Weisenbacher po tom, čo musel odísť zo Sorosom financovanej organizácie Amnesty international, pričom dôvodom mala byť údajne sprenevera.
Tento rok na anti-cenu nominovali zvučné mená. Medzi nominovanými sa nachádza premiér Robert Fico (Smer-SD), predseda liberálnej strany Sloboda a Solidarita europoslanec Richard Sulík či predseda OĽaNO Igor Matovič.
Nominovaní
Prvým nominovaným je poslanec Slovenskej národnej strany Anton Hrnko, ktorý podľa ankety reagoval na vyvesenie dúhovej vlajky na slovenskom veľvyslanectve v Budapešti slovami: „Viete si predstaviť, že by toto urobili heterosexuáli? Veď by ich obvinili z pornografie na verejnosti.“
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v súvislosti s vyvesením dúhovej vlajky uviedol, že ambasáda vyvesila vlajku na vlastnú päsť. Minister zároveň uviedol, že v budúcnosti budú musieť ambasády podobné aktivity vopred prekonzultovať s ministerstvom. Na rozhodnutie veľvyslanectva reagoval aj premiér Fico, ktorý „považuje za neadekvátne a neprijateľné, aby na budove zastupiteľstva Slovenskej republiky v zahraničí okrem vlajky Slovenskej republiky a Európskej únie boli vyvesené akékoľvek iné vlajky alebo znaky podporujúce ktorúkoľvek ideológiu, náboženstvo alebo minoritné skupiny ľudí“.
Samotný Robert Fico je tiež nominantom na anti-cenu Homofób roka 2016. Iniciátorov “zaujal” svojím výrokom na zjazde eurosocialistov. „Trápili ma len s dvoma témami, socialistickí poslanci Európskeho parlamentu, jedna téma homosexuáli a druhá téma moslimovia,“ uviedol premiér.
Tretím nominovaným je Igor Matovič, ktorý na adresu aktivistov, ktorí zverejnili, že porušil zákon, vyhlásil: „Vraj jeden je homosexuál a druhý, teda druhá, je lesba.“ Poslanec reagoval práve na predstaviteľov Inštitútu ľudských práv Weisenbachera a Krempaskú.
Ďalším nominovaným je blízky priateľ Matoviča Daniel Lipšic, ktorý sa do hľadáčika aktivistov dostal nasledujúcim vyjadrením: „V Európe sa trend obmedzovania slobody prejavu orientuje na tri oblasti, kde prebiehajú trestné stíhania. Po prvé ide o kritiku homosexuálnych zväzkov, po druhé o kritiku islamu a po tretie kritiku liberálnych interrupčných zákonov.“
Nominantom ankety je aj europoslanec a predseda liberálnej strany SaS Richard Sulík za slová „…keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie.“ Sulík na nomináciu reagoval na sociálnej sieti, kde napísal: “Bol som nominovaný na homofóba roka za môj mimoriadne homofóbny výrok v znení: “…keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie”. Ďalší komentár si odpustím.”
Anketa s nízkym počtom hlasujúcich
V minulom roku získal cenu Homofób roka 2015 predseda strany Ľudová strana – Naše Slovensko Marián Kotleba (viac TU) za výrok „zavedieme pravidlá na kontrolu obsahu médií, nedovolíme, aby boli deti oblbované zvrátenosťami“.
„Oproti minulému roku sa počet hlasujúcich viac ako strojnásobil, čo potvrdzuje fakt, že spoločnosť si začína uvedomovať nebezpečnosť homofóbie. Teraz je rad na vláde a parlamente, aby vhodnou legislatívou umožnili postihovanie takýchto výrokov podobne, ako je to v prípade rasizmu či anti-semitizmu,“ povedala vtedy Krempaská.
Slová pani Krempaskej je však potrebné poopraviť. Trojnásobný počet hlasujúcich totiž nebol z dôvodu “uvedomovania si nebezpečnosti homofóbie”, ale z dôvodu, že Boris Kollár vyzval svojich priaznivcov, aby hlasovali zaňho. Takže ten trojnásobný nárast znamená, že toľko ľudí prišlo túto anketu vysmiať. Avšak mimovládna pani Krempaská dokázala aj túto skutočnosť prekrútiť na úspech Inštitútu ľudských práv.
V roku 2014 inštitút udelil na základe hlasovania, a to len 2 144 ľudí, cenu Homofób roka Konferencii biskupov Slovenska. Tento “titul“ mali získať biskupi podľa riaditeľa inštitútu za výrok o kultúre smrti, ktorý bol zverejnený v Pastierskom liste (viac TU). Samotný pojem kultúra smrti prvýkrát použil pápež Ján Pavol II. vo význame potratov, antikoncepcie, umelého oplodnenia, ideológie rodovej rovnosti – gender. Cieľom kultúry smrti je vlastný hmotný blahobyt vo forme individualizmu a konzumizmu zabúdajúc na vzťahové a duchovné rozmery existencie ľudského bytia.
Cena bola udelená aj Antonovi Chromíkovi z Aliancie za rodinu a bývalému poslancovi Štefanovi Kuffovi.