Môj profil 
Predplatné
Komunálne voľby sú jediné voľby, kde sa očividne hlasuje menej podľa straníckych tričiek, ale viac podľa osobnosti kandidátov. Predsa len, v obciach, aj keď väčších, ľudia majú šancu poznať osobne kandidátov za primátorov a za zastupiteľstiev, stretnúť ich osobne či hovoriť s nimi.
Nezávislí kandidáti získavajú čoraz v viac percent, V komunálnych voľbách v roku 2010 za starostov bolo zvolených 33,67 nezávislých kandidátov, v roku 2014 to bolo viac, 37,95% a tento rok až 42,40%. Tento trend si všimli všetci analytici volieb a v mnohých to údajne vzbudzuje obavu. Súčasný systém je založený na partajokracii, teda vláde politických strán, ale ak by tento trend víťazstva nezávislých kandidátov pokračoval, nestalo by sa nič zlé, len by sa komunálne voľby stali viac demokratické. To ponúka prirodzenú myšlienku, že by podobným jednokolovým väčšinovým spôsobom bolo možné voliť aj poslancov do parlamentu. V každom okrese by sa zvolil jeden poslanec (počet okresov je 79).
Ďalšou dilemou okolo komunálnych volieb je otázka, či strana Smer zaznamenala porážku alebo naopak je víťazom týchto volieb. Pre to prvé hovorí fakt, že kandidát Smeru nezískal ani jedno primátorské kreslo v krajskom meste, ale naopak, niektoré stratil.
Pozrime sa ale na to, koľko miest primátorov získali politické strany. Tu nám výsledky tohtoročných volieb poskytujú tieto čísla:
SMER-SD 20,39% starostov a poslancov.
SNS 5,51%
KDH 5,40%
MOST-HID4,37%
SMK-MKP 3,96%
plus koalícia SMER-SD, SNS 4,89%
Zvyšné strany a koalície sa pohybujú okolo jedného percenta, respektíve hlboko pod ním.
Vidíme, že Smer má približne 4-krát viac starostov a poslancov, ako ďalšie štyri strany, KDH, SNS, MOST-HID a SMK-MKP. Iné politické strany sú v týchto ľudových voľbách úplne stratené, dosiahli len nepodstatné hodnoty, respektíve vôbec nemali odvahu vstúpiť do ringu. Je to prudký rozdiel oproti parlamentným voľbám, kde sa umiestňujú aj strany bez plošnej širšej ľudovej podpory z vidieka.
Toto je prevaha, ktorá svedčí o tom, že väčšina obyvateľov stále dáva prednosť sociálnej demokracii. Druhá výraznejšia sila v komunálnych voľbách je kresťanská demokracia, a potom majú ako tak zaujímavé čísla už len nacionálne strany. Ak budeme chápať komunálne voľby ako naozaj odraz ľudového záujmu, tak teda majú ľudia záujem o veci sociálne, kresťanské a nacionálne.
Napriek tejto prevahe Smeru sa opakujú aj tvrdenia o “zostupe Smeru”. Áno, ak sa pozrieme, tak v predošlých komunálnych voľbách, v roku 2014, mal Smer až 29,11% , teda výrazne viac ako teraz. Ale v roku 2010 mal 20,60% starostov a nemyslím, že by to vtedy niekto označoval za nejakú porážku Smeru. Aj vtedy to bolo výrazne viac, ako výsledok akejkoľvek inej strany.
Čísla nepustia. Výsledky týchto komunálnych volieb možno azda považovať za menej výpovedne ohľadne sily politických strán, ale určite tieto čísla nemožno označiť za porážku Smeru, alebo dokonca za víťazstvo opozície. Bez ohľadu na to, či to niekto považuje za dobro alebo za zlo, ale to sú fakty.
Peter Vanád
.jpg)
.JPG)
