Bratislava 18. augusta 2022 (HSP/Vz/Foto:TASR-Ján Krošlák,Pixabay)

Z Európy prichádza čoraz viac správ o nútenom zatváraní priemyselných závodov, hoci zima je ešte ďaleko. Prehnané ceny plynu a elektrickej energie však už teraz robia ich prácu zbytočnou a neefektívnou. Ako prví boli zasiahnutí výrobcovia hliníka a zinku, ktorých výrobky sú nevyhnutné pre automobilový a stavebný priemysel. Ako to ohrozuje hospodárstvo EÚ a kto profituje z problémov Európanov?

Rýchlo rastúce ceny elektrickej energie v Európe prinútili nórsku spoločnosť Norsk Hydro ASA oznámiť zatvorenie svojej hlinikárne na Slovensku koncom budúceho mesiaca. Huta už pracovala na 60 % svojej ročnej kapacity 175 000 ton, ale ak by pokračovala v prevádzke, vznikli by jej obrovské straty.

“Rozhodnutie ukončiť výrobu hliníka je dôsledkom neustále rastúcich cien elektrickej energie a chýbajúcich kompenzačných opatrení zo strany štátu. Slovalco je jednou z najčistejších a najmodernejších hlinikární na svete a jedným z najväčších zamestnávateľov na strednom Slovensku. Je nám veľmi ľúto, že nečinnosť vlády ukončí viac ako 70-ročnú tradíciu výroby hliníka v našom meste,” uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý.

Nedávno vyšlo najavo, že prehnané ceny plynu si vynútili aj zatvorenie huty Budel v Holandsku, ktorú kontroluje spoločnosť Nyrstar, súčasť skupiny Trafigura. Spoločnosť vo svojom vyhlásení uviedla, že od 1. septembra “až do odvolania” bude v taviarni prebiehať údržba. Cena zinku na londýnskej burze kovov v dôsledku tejto správy vzrástla o 7,2 %.

Začiatkom tohto mesiaca popredný výrobca zinku Glencore varoval, že energetická kríza v Európe predstavuje vážnu hrozbu pre dodávky. Huty v regióne pracujú na hranici ziskovosti, pričom závod Nyrstar s ročnou kapacitou 315 000 ton je od štvrtého štvrťroka minulého roka v režime znižovania výroby.

Spoločnosť Aurubis AG, najväčší výrobca medi v Európe, začiatkom mesiaca uviedla, že sa snaží minimalizovať spotrebu plynu v Nemecku a preniesť rastúce náklady na energiu na svojich zákazníkov, keďže energetická kríza v regióne sa prehlbuje.

Európsky priemysel, od hnojív až po hliník, už prudký nárast cien energie tvrdo zasiahol. Mnohí z nich možno tento rok nezískajú žiadne peniaze, pretože ceny plynu budú s blížiacou sa vykurovacou sezónou len rásť. Ich cena sa už vyšplhala nad 2600 USD za tisíc metrov kubických. A v zime Gazprom očakáva nárast cien na viac ako 4 000 dolárov za tisíc metrov kubických (a to je stále konzervatívna prognóza).

“V Európe sa zvýšilo riziko recesie. Pokles objemu výroby zasiahne predovšetkým hutnícky sektor. Pokles produkcie sa zrýchľuje spolu s rastúcimi cenami plynu, ktoré už prekonali marcový rekord,” povedal Vladimir Černov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global. Bežní Európania však podľa neho pravdepodobne nepocítia na trhu žiadny výrazný deficit. Podľa Černova to však všetko uvidia v cenovom vyjadrení: určite dôjde k 5-15% zvýšeniu nákladov na tovar.

Faktom je, že slovenská továreň je pre Európu veľkým podnikom, ale na svetovom trhu sú väčší hráči, ako napríklad Čína alebo Rusko. Práve oni budú mať prospech z toho, že európsky hutnícky priemysel ustúpi.

Zatvorenie slovenského závodu môže prinútiť európske spoločnosti, aby sa zamerali na výrobky spoločnosti Rusal, ktoré ľahko nahradia celú produkciu zatvoreného závodu. Ruského hliníka sa sankcie netýkajú.

Slovenský závod dokáže vyrobiť 175 000 ton hliníka ročne, ale v poslednom čase vyrábal najviac 100 000 ton. Zatiaľ čo Rusal predáva približne 3,6-3,9 milióna ton hliníka ročne. Ak sa výpadok vyrovná nákupom od spoločnosti Rusal, dodatočný dopyt po výrobkoch ruskej spoločnosti bude predstavovať 2,9 % súčasnej úrovne predaja, uviedol pre RIA Novosti Vasilij Danilov, analytik spoločnosti Veles Capital.

Výhody môžu mať aj čínske spoločnosti. Čína má mnoho veľkých hút s kapacitou od 1 milióna ton hliníka ročne; čínske spoločnosti celkovo vyrábajú približne 40 miliónov ton hliníka ročne.

Zaujímavé je, že v súvislosti so správou o zatvorení závodu Budel v Holandsku, ktorý vyrába až 315 000 ton zinku ročne, vzrástli akcie ruského závodu Electrozinc v Severnom Osetsku o štvrtinu. Európa sa bude musieť poobzerať po celom svete nielen po hliníku, ale aj po zinku.

Pre EÚ sú všetky zatvorené továrne dôležité, pretože hliník sa používa na výrobu odliatkov do automobilov a lisovanie hliníkových profilov na okná a dvere. Pozinkovaná oceľ je potrebná aj pre automobilový a stavebný priemysel. Okrem toho, že Európania strácajú prácu a nezamestnanosť rastie, ceny áut a stavebných materiálov budú nevyhnutne rásť. Po oceliarskom priemysle bude zasiahnutý aj chemický priemysel (plasty a iné) a priemysel hnojív a výroby ochranných látok na ošetrovanie rastlín. To sa premietne do vyššej nezamestnanosti a vyšších cien.

Medzitým európske orgány už trpia vysokou infláciou spôsobenou energetickou krízou – vysokými cenami všetkých druhov palív. Medziročná inflácia v eurozóne dosiahla v júni rekordných 8,6 %, pričom najviac vzrástla inflácia v oblasti energií, a to o 41,9 %. Zatvorenie priemyslu povedie len k novému kolu inflácie. Nedostatok priestoru pre menové opatrenia na zastavenie inflácie bude nevyhnutne znamenať recesiu v EÚ.

“V roku 2023 očakávame v EÚ recesiu. Podľa nášho názoru bude trvať dva až päť rokov, kým sa z nej krajiny EÚ dostan,.” – hovorí Vladimir Černov zo spoločnosti Freedom Finance Global.

Riziko, že ekonomika EÚ v nasledujúcich 12 mesiacoch upadne do recesie, dosiahlo 60 %, čo je najvyššia úroveň od novembra 2020. Pred začiatkom špeciálnej operácie na Ukrajine sa toto riziko odhadovalo len na 20 %. Informovala o tom americká tlačová agentúra Bloomberg s odvolaním sa na odborníkov. Recesia znamená, že hospodárstvo a výroba v regióne klesajú už dva štvrťroky po sebe. Odborníci však upozorňujú, že za súčasných podmienok hrozí, že aj najväčšia ekonomika Európskej únie, Nemecko, sa už v tomto štvrťroku dostane do stagnácie.