Krajiny Európskej únie zintenzívňujú deportácie vďaka novej dohode o návratových centrách

Európske krajiny v pondelok schválili zavedenie návratových centier pre migrantov do návrhu legislatívy, keďže únia sa snaží urýchliť deportácie. Podľa návrhu by členské štáty EÚ mohli vrátiť nelegálnych migrantov do tretích krajín, ktoré nemajú žiadnu spojitosť s ich pôvodom, pokiaľ majú uzavreté bilaterálne dohody. Centrá môžu byť buď tranzitnými miestami, alebo miestami, kde sa očakáva, že osoba zostane.

Vrátením nelegálnych migrantov bez práva na pobyt v EÚ do tretej krajiny by členské štáty mohli urýchliť návraty, ale mohlo by to tiež ohroziť životy ľudí, pretože by boli poslaní späť do krajín, s ktorými nemajú žiadnu spojitosť.

Toto ustanovenie je súčasťou nového zákona nazvaného „nariadenie o návrate“, ktorého cieľom je presadiť právnu platnosť príkazov na návrat vo všetkých členských štátoch, čo podľa Európskej komisie umožní rýchlejšie vykonávanie deportácií z Európskej únie.

Zákon, ktorý musí pred nadobudnutím platnosti schváliť Európsky parlament, je súčasťou celkového úsilia sťažiť nelegálnym migrantom vstup do Európy, ale aj urýchliť ich odchod, keďže verejná mienka a nové politické väčšiny tlačia na prísnejší postup.

Návratové centrum ako dočasná alebo konečná destinácia pre migrantov

Charakter každého návratového centra závisí od bilaterálnych dohôd uzavretých jednotlivými členskými štátmi EÚ s krajinami mimo EÚ. Centra môžu slúžiť ako tranzitné miesta, ako krok pred vrátením osoby do jej krajiny pôvodu, alebo sa môžu stať trvalým miestom pobytu pre osoby, ktoré nemajú právo na pobyt v EÚ.

Osoby sa budú môcť vrátiť do svojich krajín pôvodu alebo dokonca do tretích krajín, ak tieto krajiny dodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a zásady medzinárodného práva.

„Kritérium prepojenia (prepojenie krajiny s krajinou migranta) sa teraz zrušilo. To umožňuje členským štátom zriadiť návratové centrá buď ako tranzitné centrá, kde sa nelegálni migranti spracúvajú pred odoslaním do svojich domovských krajín, alebo ako zariadenia, kde môže byť osoba zadržiavaná na dlhšie obdobie,“ povedal v pondelok novinárom dánsky minister pre imigráciu a integráciu Rasmus Stoklund.

Organizácie občianskej spoločnosti kritizovali zavedenie návratových centier ako nehumánnu prax, ktorá zvýši zneužívanie a celkové porušovanie ľudských práv voči migrantom. V spoločnom vyhlásení zverejnenom v júli minulého roka, keď EÚ skúmala túto legislatívu, viac ako 100 organizácií, vrátane Amnesty International, ActionAid, Caritas Europa a Human Rights Watch, varovalo, že návrh riskuje odklon EÚ od medzinárodného práva a môže viesť k nezákonným návratom a svojvoľným zadržaniam.

„Efektívnejšie“ návraty, keďže EÚ sa snaží o rýchlejšie vyhostenia

Podľa údajov Európskej komisie sa vykonáva len 20 % príkazov na návrat migrantov. Cieľom tejto novej legislatívy je zvýšiť počet vyhostených osôb zavedením prísnejších právnych dôsledkov, ak osoba nespolupracuje s úradmi, odobratím pracovných povolení a dokonca ukladaním trestných sankcií, vrátane väzby.

Rovnaký prístup by sa uplatňoval aj na krajiny mimo EÚ, ktoré odmietajú prijať späť svojich štátnych príslušníkov, čo by mohlo ovplyvniť bilaterálne vzťahy. Napríklad, tento rok vzrástlo napätie medzi Francúzskom a Alžírskom v súvislosti s tým, čo Paríž označil za neobvykle nízky počet repatriácií, teda návratov osôb.

V dnešnej legislatíve sa uvádza aj vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate medzi členskými štátmi. Podľa súčasného právneho systému je rozhodnutie o návrate záväzné len v krajine, ktorá ho vydala. Po schválení nového zákona by bolo platné pre celú EÚ.

Prečítajte si tiež:

• Európska únia chce posudzovať žiadosti žiadateľov o azyl a zamietať ich priamo na svojich hraniciach
• Napriek sľubom o zvrate v migrácii vstúpilo tento rok do Nemecka 100 000 žiadateľov o azyl
• Ministri vnútra členských štátov podporili sprísnenie migračných pravidiel Únie