Kovaříkovi bolo zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava vznesené obvinenie zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obvinenie sa týka Kovaříkovho prerušenia policajnej akcie, ktorá mala za cieľ zadržať obvinených kajúcnikov Mateja Zemana („Zemáka“) a Petra Petrova („Tigra“). Kovařík bol už vypočutý a proti svojmu obvineniu podal sťažnosť.

Situácia bude mať dohru aj na pôde parlamentu, keďže predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa si Kovaříka predvolal na zasadnutie výboru, aby sa k celej záležitosti vyjadril.

Zásah proti trojici kajúcnikov

Kovařík dal 20. júla počas policajnej akcie zameranej na zadržanie troch kajúcnikov pokyn na okamžité zastavenie zásahu. Trojica mužov bola obvinená z krivých výpovedí v politicky citlivých kauzách, zásah vykonával vyšetrovací tím Úradu inšpekčnej služby (policajnej inšpekcie). Jedného z obvinených, Csabu Dömötöra, sa podarilo zadržať ešte pred zastavením zásahu. Zvyšnej dvojici, spomínaným Zemanovi a Petrovovi, sa vtedy podarilo utiecť.

Petrova sa podarilo 12. augusta zadržať vyšetrovateľom z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ale už na základe iného obvinenia. Špecializovaný trestný súd následne (14. augusta) rozhodol o vzatí Petrova do väzby.

Zeman utiekol do Chorvátska, kde podľa svojich vyjadrení požiadal o politický azyl. Zeman tvrdí, že keďže bol od 13. augusta zaradený do azylového procesu, aktuálne nemôže vycestovať späť na Slovensko. Člen bratislavskej skupiny takáčovcov vyjadril ochotu spolupracovať so slovenskou políciou a vypovedať prostredníctvom telemostu.

Takáčovec Csaba Dömötör, ktorý bol v kauze krivých výpovedí zadržaný ako prvý, sa k skutkom, z ktorých ho obvinili, priznal a onedlho nato bol aj právoplatne odsúdený. Sudca Okresného súdu Bratislava III. ho odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody vo výške 32 mesiacov a zároveň ho prepustil z väzby na slobodu.

Pochybné odvolanie vyšetrovateľky

Policajný prezident Kovařík tvrdí, že zásah vyšetrovateľov policajnej inšpekcie, ktorý nariadil prerušiť, bol odsúhlasený nekompetentnou osobou. „Keď som sa o prebiehajúcom zásahu dozvedel, dal som si preveriť jeho zákonnosť. Od riaditeľa ÚIS som sa dozvedel, že to povolila vyšetrovateľka Santusová, ktorá to mala odsúhlasené od nekompetentnej osoby,“ opísal Kovařík, ktorý sa k informáciám podľa svojich slov dostal až po dvoch hodinách, pretože vyšetrovateľka nekomunikovala.

„Nemohol som nechať zásahovú jednotku konať. Ak by došlo napríklad k streľbe, bol by som braný na zodpovednosť ja. Dal som preto pokyn, aby sa zásah prerušil, kým sa nedozvieme, čo sa tam deje,“ vysvetlil.

Zásah špecializovaného tímu policajnej inšpekcie mal dohru v odvolaní vyšetrovateľky Diany Santusovej z čela tímu dočasne povereným riaditeľom inšpekcie Petrom Scholtzom. Podľa Petra Kovaříka Santusová porušila interné predpisy.

Santusová neskôr viacerým verejným činiteľom adresovala list, v ktorom tvrdila, že cieľom Scholtza hneď od jeho nástupu do funkcie bolo získavať informácie o priebehu trestného konania vedeného jej tímom a toto konanie akýmkoľvek spôsobom mariť.

Konal Kovařík na pokyn Mikulca?

Pokiaľ ide o spomínaný zásah policajnej inšpekcie a jeho prerušenie na pokyn Kovaříka, zaujímavá tu bola aj úloha ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Hospodárske noviny najprv uviedli, že Peter Kovařík konal na žiadosť Mikulca, ministerstvo vnútra sa však voči tomuto tvrdeniu ohradilo.

Podľa stanoviska ministerstva „minister vnútra žiadny pokyn prezidentovi Policajného zboru nevydal. Vzhľadom na to, že sa priamo na ministra vnútra obrátili viacerí novinári, ktorí od skorých ranných hodín monitorovali situáciu pred inšpekciou (a na ministra vnútra sa obracali s otázkami, prečo z inšpekcie vyrážalo 20 policajtov a vyšetrovateľov a pod.), minister vnútra požiadal dočasne povereného riaditeľa ÚIS, aby preveril situáciu pred budovou inšpekcie. Po tom, ako bolo zistené, že je realizovaná akcia ÚIS, na ktorú bola nasadená zásahová jednotka ÚHCP Sobrance (pričom tento útvar spadá pod PPZ), požiadal aj policajného prezidenta o preverenie okolností ich nasadenia, vzhľadom na to, že dočasne poverený riaditeľ ÚIS o okolnostiach ich nasadenia nemal žiadnu vedomosť.“

Aj podľa stanoviska ministerstva vnútra to nakoniec teda vyzerá, že Peter Kovařík konal keď nie na pokyn, tak prinajmenšom na popud ministra vnútra Mikulca, pričom ten zase údajne reagoval na žiadosti novinárov.

Hlas: Kovařík má rezignovať

Obvinenie Petra Kovaříka môže nakoniec zosilniť požiadavky opozície aj na odvolanie ministra Mikulca. Strana Smer-SD už skôr vyhlásila, že nemieni čakať na schôdzu Národnej rady o Mikulcovi, ktorá je naplánovaná na september.

Pokiaľ ide o samotného Petra Kovaříka, na jeho rezignáciu už vyzval opozičný Hlas-SD. Kritický hlas zaznel však aj z prostredia koalície. „Ak má platiť elementárna spravodlivosť, tak by mal byť postavený minimálne mimo služby. Pokiaľ bude vo funkcii policajného prezidenta, môže sa správať kolúzne, môže ovplyvňovať podriadených,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.

Ladislav Kováčik