Od kabrioletu po Iron Dome: Ako sa automobilový priemysel preorientováva na zbrojárstvo

Osnabrück si vydýchol: Zdá sa, že zatiaľ je mimo hry už takmer isté zatvorenie miestneho závodu VW. Možná záchrana je však spojená s hlbokým zlomom: namiesto otvorených áut, ako je v súčasnosti T-Roc Cabrio, sa v budúcnosti bude vyrábať technika protivzdušnej obrany, píše denník.

Automobilka VW sa stahuje zo svojej spoločnosti Volkswagen Osnabrück GmbH; novými vlastníkmi sa stanú izraelský investor Aurelius a s 20-percentným podielom spolková krajina Dolné Sasko.

Prvým projektom budúceho „kompetenčného centra pre bezpečnostné a obranné riešenia“ budú komponenty pre protivzdušnú obranu v spolupráci s izraelskou spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems. Výrobky tohto koncernu sú známe aj u nás – pod názvom „Iron Dome“, legendárny ochranný štít nad Izraelom.

Pre približne 1 400 z 1 800 zamestnancov je to tiež záchranný štít. Toľko pracovných miest by malo zostať zachovaných v novom prostredí.

Osnabrück, kde sa v roku 1648 vedľa Münsteru podpísala Vestfálska mierová zmluva, ktorá ukončila tridsaťročnú vojnu, musí zmeniť svoje myslenie. Mesto má síce pacifistický charakter, hovorí primátorka Katharina Pötterová (CDU). „Na jednej strane to znamená bolestivý koniec éry civilnej výroby automobilov. Na druhej strane je to znak priemyselnej odolnosti,“ uviedla.

Autá a tanky

VW, masový výrobca sužovaný problémami, nie je ojedinelým prípadom. A Osnabrück by mohol byť vzorom: Volkswagen dúfa, že výrobcovia zbroja preberú závody aj v Hannoveri a Emdene. A Federálny zväz nemeckého bezpečnostného a obranného priemyslu sa pod sloganom „Auto2Defence“ cielene snaží získať celé závody, know-how a kvalifikovaných pracovníkov z automobilového priemyslu. Zdá sa, že nová obranyschopnosť Európy síce nie je záchranným lanom, ale pre automobilových výrobcov predstavuje značnú úľavu. Príkladov je dosť.

Mercedes spolupracuje so spoločnosťou Tytan Technologies na vozidlách na ochranu pred dronmi na báze modelu „Sprinter“; luxusné SUV triedy G budú v budúcnosti k dispozícii aj vo vojenskej verzii. Účel použitia: ochrana kritickej infraštruktúry. Spoločnosť Tytan Technologies z Mníchova, ktorá na začiatku roka zamestnávala 35 ľudí, hľadá nových zamestnancov a v budúcom roku chce zamestnať 250 ľudí. Minimálne.

Stellantis, výrobca okrem iného značiek Peugeot a Opel, zase hľadá záujemcov z vojenského sektora. Renault sa medzitým sám púšťa do obchodu so strelivom. Nemeckí dodávatelia automobilového priemyslu sa na mnohých projektoch podieľajú. Spoločnosti Automovio (bývalý Continental), Schaeffler a ZF Friedrichshafen spolupracujú s zbrojárskymi firmami. Rolls-Royce vyrába motory pre tanky pri Bodamskom jazere, Deutz vkladá svoje odborné znalosti do pohonov pre drony.

V pozadí toho všetkého je aj desaťročia trvajúce prepojenie obranného sektora s automobilovým priemyslom. Volkswagen počas druhej svetovej vojny vyrábal vozidlá pre nemeckú vojnovú mašinériu, Ford na druhej strane využil svoje odborné znalosti na výrobu bojových lietadiel – v rámci svojho vojenského projektu sa každých 63 minút dokončil jeden B-24 Liberator, ako poznamenáva New York Times.

Aj dnes sa Ford snaží o úzku spoluprácu s členskými štátmi NATO. Chce tak vyvíjať vozidlá pre britskú armádu – láka ho zákazka v hodnote 750 miliónov libier – a svoje terénne vozidlá Ranger prestavovať na vojenské účely aj pre ďalšie ozbrojené sily NATO.

Pre zamestnancov je táto zmena možno lákavá – niektoré firmy, ako napríklad Tytan, ponúkajú odvážnym množstvo doplnkových výhod k už aj tak dobrému platu; zbrojársky koncern Hensoldt, výrobca radarov a senzorov, láka kvalifikovaných pracovníkov z firmy Bosch. Kým v automobilovom priemysle visia na vlásku státisíce pracovných miest, obranný priemysel zúfalo hľadá kvalifikovanú pracovnú silu. Odborníci však do toho vlievajú aj trochu studenej vody: Paul Taylor, výskumný pracovník v European Policy Center, vníma rozdiely medzi prácou v oblasti zbrojnej technológie a prácou u výrobcov automobilov ako rozdiel medzi „haute couture a konfekciou“.

Zamestnanci vo vojenskom sektore podliehajú navyše zdĺhavým a prísnym bezpečnostným previerkam, zatiaľ čo začínajúce podniky musia prekonať početné regulačné prekážky. Zvyčajne sú navyše závislí od malého počtu, väčšinou štátnych zadávateľov. Napriek tomu chce EÚ preškoliť 600 000 kvalifikovaných pracovníkov z automobilového priemyslu na rovnaké pozície v zbrojárskom odvetví. A ani zástupcovia zamestnancov sa proti tomu v zásade nebránia.

Prečo nie sú všetky problémy vyriešené?

Podniková rada koncernu VW vníma nové príležitosti v iných odvetviach s otvorenosťou, uvádza sa, že tieto však samozrejme nie sú vhodné na obídenie existujúcich záväzkov koncernu, ako uvádza člen podnikovej rady Heiko Lossie. A hovorca odborového zväzu IG Metall Jan Mentrup nepovažuje odbornosť automobilových pracovníkov za nákladový faktor, ale za hodnotu samu osebe.

Nemali by však nastať žiadne euforické nálady – koncern VW, ktorý chce len do roku 2030 zrušiť takmer 100 000 pracovných miest, bude môcť postihnutých zamestnancov umiestniť v zbrojárskom priemysle len v minimálnej miere. Podľa Európskeho štatistického úradu automobilový priemysel v EÚ naďalej zabezpečuje 14 miliónov pracovných miest a zodpovedá za sedem percent jej priemyselnej produkcie. Obranný priemysel zaostáva v tomto smere ďaleko za ním.

Riaditeľ DIW Martin Gornig to vystihol presne: obranný priemysel je pre koncerny rastúcim doplnkovým odvetvím, „nie je to náhrada“. Nový hospodársky zázrak teda nie je na obzore. Automobilové koncerny budú naďalej bojovať o úspech vo svojom hlavnom odvetví.

Prečítajte si tiež:

• Návšteva kanadského premiéra v Štrasburgu vyústila do škandálu kvôli von der Leyenovej
• Ruský dron zasiahol mikrobus pri Nikopole, zahynulo päť ľudí