Komunálny odpad Bratislavy tam nemá smerovať. Pre koho má teda slúžiť CEZO?

Keď sa povie nová bratislavská spaľovňa, znie to ako zariadenie, ktoré má riešiť odpad hlavného mesta. Dokumenty však ukazujú inú funkciu. CEZO Slovnaftu má byť regionálnym a priemyselným zariadením v Bratislave, pričom samotné mesto je z jeho komunálnej zvozovej oblasti výslovne vynechané.

Elektrina a technologická para majú v základnom riešení smerovať do rafinérie. Teplo pre Bratislavu zostalo iba možnosťou. Projekt môže pomôcť obmedziť skládkovanie, no doprava, hluk a dodatočné emisie zostanú v Bratislave a okolí. Práve tento nepomer je jadrom problému.

Bratislava už rieši vlastný odpad

Hlavné mesto spracúva komunálny odpad vo vlastnom ZEVO, ktoré prevádzkuje mestská spoločnosť OLO. Mesto pripravuje jeho modernizáciu, pretože súčasné technológie starnú. Mestské zastupiteľstvo projekt označilo za strategickú investíciu, ktorá má Bratislave zachovať dlhodobú kontrolu nad vlastným odpadovým hospodárstvom.

CEZO Slovnaftu je iný projekt. Nebude mestským majetkom a jeho komunálna zvozová oblasť nemá stáť na odpade bratislavských domácností. Potreba modernizovať OLO preto nie je dôkazom, že Bratislava potrebuje aj CEZO. Ak má nové zariadenie inú zvozovú oblasť, treba sa pozrieť, odkiaľ má prichádzať jeho 220-tisíc ton odpadu.

220-tisíc ton, komunálny odpad však nie z mesta

MŽP v procese EIA odsúhlasilo maximálnu kapacitu 220-tisíc ton odpadu ročne. Z toho má 118-tisíc ton tvoriť odpad z komunálnej sféry, 77-tisíc ton priemyselný odpad a 25-tisíc ton nebezpečný odpad, najmä vlastné kaly Slovnaftu. Po spustení CEZO má rafinéria odstaviť svoju dnešnú spaľovňu kalov zo sedemdesiatych rokov.

Komunálny odpad má prichádzať z Bratislavského kraja okrem mesta Bratislava a z Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Pri nebezpečnom odpade záverečné stanovisko počíta so zvozovým územím celého Slovenska.

Slovnaft odôvodňuje projekt tým, že západné Slovensko stále skládkuje veľké množstvo zmesového a objemného odpadu. Slovensko má do roku 2035 znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na desať percent. Správa o hodnotení tvrdí, že energetické zhodnotenie zvyškového odpadu má popri recyklácii zohrať pri plnení tohto cieľa kľúčovú úlohu. Pre uvažovanú zvozovú oblasť uvádza za rok 2023 spolu 478-tisíc ton zmesového a objemného odpadu.

Potreba obmedziť skládkovanie je reálna. Sama však neodpovedá na otázku, prečo má miestne vplyvy projektu niesť Bratislava, keď je jeho energetický úžitok zabudovaný predovšetkým do prevádzky súkromnej rafinérie.

Odpad príde do Bratislavy, energia zostane najmä v rafinérii

CEZO má z odpadu vyrábať elektrinu a technologickú paru. Záverečné stanovisko uvádza, že vysokotlaková para bude smerovať do turbíny, ktorá vyrobí elektrinu a procesné teplo pre podnik. Obe komodity majú byť odvádzané do infraštruktúry výrobného areálu Slovnaftu a výroba pary má znížiť spotrebu palív v podnikovej teplárni.

Dodávku pary Bratislave dokument uvádza až ako možnú alternatívu. Rovnako komunikuje aj Slovnaft. Zníženie spotreby zemného plynu a výrobu energie označuje za ciele projektu, no pri meste hovorí iba o možnosti zásobovania teplom.

Súkromný hospodársky úžitok nie je sám osebe námietkou proti projektu. Slovnaft investuje a nesie prevádzkové riziko. Rozdiel je v pevnosti oboch prínosov. Energetická výhoda pre rafinériu je súčasťou základného technického riešenia, kým priamy úžitok pre mesto zostal v podmieňovacom spôsobe.

Dokumentácia nehovorí o katastrofe. Hovorí však o záťaži

Predložené hodnotenia neposkytujú podklad na tvrdenie, že spaľovňa nevyhnutne poškodí zdravie Bratislavčanov. Správa o hodnotení označila vplyv na verejné zdravie v Ružinove, Petržalke, Podunajských Biskupiciach, Rovinke a Dunajskej Lužnej ako „bez vplyvu“.

Pre všetky tieto územia však zároveň hodnotí kvalitu ovzdušia, hlukové pomery a dopravu ako mierne negatívne. Akustická štúdia č. 24-091-s, ktorá tvorí prílohu č. 3 Správy o hodnotení CEZO, nepredpokladá prekročenie prípustných hodnôt hluku. Samotná Správa o hodnotení však hluk počas prevádzky zaraďuje medzi dlhodobé mierne negatívne vplyvy. Rovnako hodnotí vplyvy emisií, dopravy a nepriamy kumulatívny vplyv na chránené územia.

Z dokumentov teda nevyplýva zdravotná katastrofa. Vyplýva z nich však dodatočná miestna záťaž aj pri dodržaní povolených limitov. Keď táto záťaž nie je nulová, rozhodujúce je, čo rezort zmenil na záväznú podmienku a čo nechal otvorené.

Taraba obrátil. Zmenu postoja vysvetlil menším projektom

Slovnaft predložil zámer v decembri 2023, takže celé posudzovanie prebiehalo počas vedenia ministerstva Tomášom Tarabom. Záverečné stanovisko síce vydal príslušný odbor MŽP, nie minister osobne, politickú zodpovednosť za rozhodnutie rezortu však nesie Taraba.

Jeho postoj sa počas procesu zmenil. V apríli 2025 tvrdil, že Bratislava nemá problém s kapacitou na spaľovanie, potrebuje modernizovať OLO a ďalšia veľká spaľovňa môže viesť k dovozu odpadu. O päť mesiacov už označil projekt po znížení kapacity z takmer 317-tisíc na 220-tisíc ton za reálnejší. Obrat vysvetľoval menším zariadením, dopracovanými posudkami a potrebou kapacít na priemyselný a nebezpečný odpad. Odkazoval aj na plánovaný tretí kotol OLO. Nevysvetlil však, prečo Bratislava podľa neho najprv ďalšiu kapacitu nepotrebovala a po úprave projektu ju už potrebovať mala.

Zníženie pritom odporučil vlastný Odbor odpadového a obehového hospodárstva MŽP. Žiadal ubrať 30 až 50 percent, Slovnaft prijal spodnú hranicu. Odbor neskôr upozornil, že zvozové oblasti sa môžu prekrývať, časť odpadu už viažu existujúce zmluvy a západné Slovensko sústreďuje najviac plánovaných i existujúcich kapacít.

Záverečné stanovisko však urobilo záväznou iba nižšiu kapacitu. Slovnaft nemusel preukázať, koľko odpadu mu po odpočítaní ostatných zariadení a zmlúv reálne zostane. Ministerstvo neprijalo ani požiadavku na výlučne slovenský odpad. Slovnaft deklaruje, že zahraničný odpad dovážať neplánuje. Táto deklarácia sa však nestala podmienkou stanoviska.

Taraba teda obrat vysvetlil menším a dopracovaným projektom. Rezort však záväzne neuzavrel dve jeho pôvodné obavy: či bude dosť domáceho odpadu a či sa vylúči jeho dovoz.

Ak je komín pevne v Bratislave, verejný úžitok nemá byť iba možnosťou

Súhlasné stanovisko EIA ešte Slovnaftu nedáva právo začať stavať a prevádzkovať CEZO. Projekt čakajú ďalšie povoľovacie konania, ktoré určia technické a environmentálne podmienky prevádzky. Ak má mať mesto garantovaný priamy úžitok, bude si to vyžadovať konkrétny záväzok investora, nie iba všeobecnú možnosť uvedenú v dokumentácii.

Nejde o zákaz súkromnej investície ani o odmietnutie energetického využitia odpadu. Jadro sporu je jednoduché. Regionálny, priemyselný a nebezpečný odpad sa má zvážať do Bratislavy, energia má slúžiť najmä rafinérii a miestne vplyvy zostanú mestu a okoliu.

Preto nestačí neurčitá možnosť, že časť tepla raz pôjde aj Bratislave. Verejnosť potrebuje vedieť, či vznikne záväzná dohoda o dodávkach tepla, ako sa bude kontrolovať pôvod a zloženie odpadu a čo bude brániť napĺňaniu kapacity dovozom, ak sa prognózy domáceho odpadu nenaplnia.

Ak je komín pevne určený Bratislave, nemôže byť úžitok pre Bratislavu iba jednou z možností.