Posilnenie zapojenia obetí a tých, ktorí prežili zneužívanie – ktoré musí byť základným referenčným bodom každého úsilia o ochranu pred zneužívaním –, revízia globálnych štandardov ochrany prostredníctvom definovania Univerzálnych smerníc, ktoré majú byť predložené Svätému Otcovi do konca tohto roka, ako aj prehĺbenie spolupráce na všetkých úrovniach Cirkvi. To boli hlavné témy jarného plenárneho zasadnutia Pápežskej komisie pre ochranu maloletých (PCPM) v roku 2026. Účastníkov z celého sveta prijal 16. marca pápež Lev XIV. a zasadnutie sa skončilo 20. marca, po piatich dňoch intenzívnej práce.

Pápež: poslaním je ochrana dôstojnosti zraniteľných

Ako uvádza komuniké Komisie, zasadnutie sa začalo „vyjadrením hlbokej vďačnosti Levovi XIV. za jeho vedenie pri opätovnom potvrdení ústredného poslania ochrany dôstojnosti každého dieťaťa, dospievajúceho a zraniteľnej osoby zverenej do starostlivosti Cirkvi“. Na audiencii, ktorou sa práce 16. marca otvorili, pápež „povzbudil a potvrdil poslanie Komisie sprevádzať miestne cirkvi pri posilňovaní kultúry a štruktúr ochrany“.

Udržateľnosť ochrany v náročných časoch

Predseda Komisie Mons. Thibault Verny počas rokovaní zdôraznil potrebu pozorného počúvania, pokory a spoločnej zodpovednosti „v čase, keď globálne konflikty naďalej zasahujú deti a zraniteľné komunity“. Komisia si vypočula príspevok profesora Benyama Dawita Mezmura o výzvach v oblasti ochrany a jej udržateľnosti v Afrike, ako aj predstaviteľov iniciatívy Catholic Action for Children, mons. Roberta Vitilla a sestru Niluku Pereru, ktorí predstavili spoluprácu medzi katolíckymi inštitúciami. Členovia Komisie podľa komuniké „opätovne zdôraznili naliehavosť podpory otvoreného a spolupracujúceho ducha medzi aktérmi v Cirkvi i občianskej spoločnosti“.

Zapojenie obetí: základný prvok ochrany

Komisia zároveň preskúmala svoje postupy založené na zohľadnení traumy, aby zabezpečila jednotnosť a jasnosť vo všetkých regiónoch, a diskutovala o spôsoboch, ako môžu svedectvá obetí a tých, ktorí prežili zneužívanie, systematickejšie prispieť k tvorbe politík, formácii i k výročnej správe. Členovia opätovne potvrdili víziu Svätého Otca, podľa ktorej zapojenie obetí, tých, ktorí prežili zneužívanie, a ich rodín „nie je izolovaným prvkom ochrany, ale jej ústredným referenčným bodom“.

Nedávne mediálne správy o zneužívaní sú podľa Komisie „bolestnou pripomienkou hlbokého zranenia, ktoré utrpeli obete a tí, ktorí prežili zneužívanie, ako aj závažných zlyhaní, ktoré k tomuto zraneniu v rámci Cirkvi viedli“. Komisia tieto skutočnosti prijíma „s bolesťou, vážnosťou a obnoveným záväzkom počúvať, sprevádzať a prispieť k tomu, aby ochrana, zodpovednosť, transparentnosť a starostlivosť o poškodených zostali v centre života Cirkvi“. Hoci sa v posledných rokoch dosiahli významné kroky, ešte veľa zostáva vykonať.

Pokrok pri príprave rámca Univerzálnych smerníc

Značná časť rokovaní bola venovaná aktuálnej fáze prípravy rámca Univerzálnych smerníc a diskusii o tom, „ako ich urobiť prístupnejšími, kultúrne prispôsobiteľnými a duchovne zakorenenými“. Zdôraznila sa potreba jasného a praktického jazyka na podporu ich uplatňovania v rôznych prostrediach, ako aj potreba zosúladiť text smerníc pred jeho predložením Svätému Otcovi do konca roka. Komisia „obnovila svoj záväzok pripraviť smernice, ktoré poskytnú miestnym cirkvám konkrétny nástroj na podporu jednotných postupov ochrany, založených na evanjeliových hodnotách i profesionálnych štandardoch“.

Posilniť iniciatívu Memorare na celosvetovej úrovni

Komisia preskúmala pokrok iniciatívy Memorare, ktorá v súčasnosti podporuje 18 miestnych cirkví v Ázii, Oceánii, Afrike a Latinskej Amerike. Zdôraznila sa jej rastúca úloha pri posilňovaní miestnych systémov nahlasovania, formácie personálu, budovaní sietí a komunikácie, ako aj pri hodnotení kapacity ochrany prostredníctvom troch fáz: hodnotenie, implementácia a overovanie. Výzvy pretrvávajú najmä v súvislosti „s obmedzenými mechanizmami zodpovednosti a nedostatkom zdrojov v niektorých regiónoch“, hoci v Afrike a Latinskej Amerike sa zaznamenal pozitívny vývoj.

Výročná správa: nástroj zodpovednosti a sprevádzania

Komisia diskutovala aj o pokroku pri vydaniach výročnej správy za roky 2025 a 2026 a zdôraznila jej význam ako globálneho nástroja zodpovednosti i mechanizmu sprevádzania. Regionálne skupiny informovali o pokroku i výzvach v oblasti ochrany, vrátane nerovnomerného rozdelenia zdrojov, nedostatočných dátových systémov a meniacej sa legislatívy. Nové partnerstvá s aktérmi občianskej spoločnosti zároveň rozširujú dátovú základňu správy integráciou kvalitatívneho aj kvantitatívneho výskumu.

Zdôraznila sa aj dôležitosť zahrnutia priamych skúseností a údajov z rehoľných konferencií, inštitútov a kompetentných dikastérií Rímskej kúrie, aby bolo možné reagovať na rastúce obavy týkajúce sa ochrany v zasvätenom živote, kde otázky moci, kultúry a tabu často bránia nahlasovaniu. Výsledky tretej výročnej správy odrážajú upevňovanie procesu smerujúceho ku kultúre starostlivosti v miestnych cirkvách i v zasvätenom živote.

Pracovné skupiny: zraniteľnosť a online zneužívanie

Pracovná skupina pre otázku zraniteľnosti predstavila multidisciplinárny rámec skúmania zraniteľnosti v relačných, kultúrnych a inštitucionálnych kontextoch. Členovia vyjadrili veľký záujem o pripravované publikovanie výsledkov jej práce a zdôraznili ich význam pre kánonické právo i pastoračnú prax.

Pracovná skupina pre online zneužívanie informovala o „pokroku pri mapovaní digitálnych rizík v cirkevnom prostredí a o zdieľaní praktických nástrojov pre miestne cirkvi s cieľom predchádzať zneužívaniu, chrániť a primerane reagovať“. Ako pripomenul pápež Lev XIV. vo svojom príhovore Komisii, „digitálna ochrana musí byť naliehavou prioritou vzhľadom na rozsah online zneužívania maloletých a zraniteľných osôb na celosvetovej úrovni“.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk