Môj profil 
Predplatné
„Aby aspoň niečo mali. Ale je to len plátanie dlhodobo neriešenej situácie. Naším cieľom je, aby mali seniori dôchodky, ktoré im zabezpečia dôstojnú starobu v každom mesiaci v roku, nie iba na Vianoce,“ povedala v TABLET.TV poslankyňa Národnej rady SR za SaS Jana Kiššová.
Riešením, ktoré z dlhodobého hľadiska situáciu dôchodcov iba zhorší, je podľa nej zastropovanie dôchodkov. „Súčasná vláda do budúcna veľmi limitovala možnosti riešiť výšku dôchodkov. Zastropovaním veku odchodu do dôchodku nepriamo povedala, že dôchodky budú klesať. To nehovoríme len my, hovorí to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To je jednoducho demografia, matematika, ktorá nepustí,“ tvrdí Kiššová.
Reálnym nástrojom na zvyšovanie dôchodkov je podľa nej stimulácia výkonu ekonomiky ako takej. „Dajú sa zlepšovať služby pre seniorov, ale na to sú potrebné peniaze. Chceme zaviesť systémové opatrenia, aby sa mohli generovať zdroje pre tých, ktorí ich potrebujú. V čo najväčšej miere treba podporiť vytváranie hodnôt, podnikateľskú sféru, treba odťažiť zamestnávanie. Jednak znižovaním odvodov alebo daní alebo znižovaním byrokracie,“ povedala.
Ďalším zdrojom prostriedkov sú podľa Kiššovej eurofondy. „Na toto Európska únia poskytuje množstvo rôznych zdrojov. Vieme, ako Slovensko tieto prostriedky nečerpá. To je obrovský potenciál, ktorý možno v budúcnosti už nebude možné takto využívať. Je to len chamtivosť ľudí, ktorí chcú zo všetkého „malú domov“ alebo dokonca „veľkú domov“. Len sa medzi sebou handrkovali a prostriedky sa nečerpali,“ tvrdí.
SaS, na rozdiel od vládnych strán, podľa nej nemá ambíciu čo najviac zdrojov prerozdeľovať. „Naša a ich filozofia je zásadne iná. My sme pravicovo orientovaná strana. Našou filozofiou je znížiť dane a odvody tak, aby sme čo najviac peňazí nechali u ľudí. A aby oni sami rozhodovali o tom, na čo ich minú. Naším cieľom je tiež znižovanie byrokracie a regulácií na čo najnižšiu mieru. Samozrejme, nie anarchia, ale rozumná miera regulácie,“ vysvetľuje.
„Filozofia súčasnej vlády je čo najviac peňazí ľuďom zobrať a potom vláda, ktorá bude sedieť na veľkom balíku peňazí, ich bude prerozdeľovať a určovať, koľko komu pôjde. Popri tomto všetkom to ešte vláda robí úplne nesystémovo. A to je to, čo jej ja zazlievam najviac,“ povedala Kiššová.
„Tieto opatrenia nemajú logiku, následnosť, ani dlhodobú udržateľnosť. Sú to ad hoc opatrenia vyťahované z klobúka, často ani neprechádzajú riadnym legislatívnym (pripomienkovacím, pozn. TASR) konaním, kde by sa k nim všetci mohli vyjadriť. Sú to často poslanecké návrhy. Nie sú k tomu prizvané mestá a obce, ktoré dostanú v skrátenom konaní nejakú povinnosť, ale nemajú na to zdroje, nie sú na to technicky pripravené. Krásnym príkladom boli obedy zadarmo, kde sa dokonca musela posúvať účinnosť,“ reaguje poslankyňa na vládny sociálny balíček.
SaS podľa neho neodsudzuje a priori všetky vládne opatrenia, napríklad návrh Mosta-Híd na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane vníma v princípe pozitívne. „Ale ja by som uprednostnila zníženie samotnej sadzby dane. Čo návrhu vyčítam, je, že je poslanecký a neprešiel riadnou diskusiou, búria sa mestá a obce, pre ktoré to znamená výpadok v príjmoch,“ povedala. Na druhej strane však podľa nej platí aj to, že sa mestá a obce nijako neozývali, keď im v posledných rokoch výrazne rástli príjmy a ozývajú sa len v prípadoch, keď im hrozí pokles.
Návrh SNS na zníženie dane z príjmov pre firmy a živnostníkov na 15 percent SaS podporovala s výhradou, že je otázne, či by nemal byť pokles nižší, aby nebola ohrozená udržateľnosť verejných financií. Ak by sa návrh modifikoval tak, že sa zníženie bude týkať iba časti firiem s obratom do 100.000 eur, SaS ho bude pokladať za diskriminačný v konkurenčnom boji.
Z návrhov Smeru-SD je k filozofii SaS najbližšie snaha podporiť rodiny s deťmi. Návrh na zvýšenie rodičovského príspevku o 150 eur pre matky, ktoré pred odchodom na materskú pracovali a iba o 50 eur pre tie, čo nepracovali, je však podľa Kiššovej len ďalším zvyšovaním „neporiadku v systéme“. Na princípe zásluhovosti je totiž postavená materská, rodičovský príspevok je solidárny a nemal by byť nižší pre časť matiek.
Za mrhanie zdrojmi považuje napríklad obedy pre školákov zadarmo. „Pomáhať treba tým, ktorí to skutočne potrebujú, lebo zdroje sú limitované. Pomoc musí byť adresná,“ povedala s tým, že sociálne odkázané deti mali obedy zadarmo aj doteraz. Keď ich budú mať zadarmo všetci, tak sa budú všetci platcovia daní skladať aj na obedy detí z bohatých rodín, ktoré to vôbec nepotrebujú.
„Každý je rád, keď dostane niečo zadarmo, či už je to zaslúžene, alebo nezaslúžene. Úloha politikov je sledovať systém ako taký, či je to z ekonomického pohľadu správne. Slovenské školstvo potrebuje zásadnú reformu, ku ktorej za posledných desať rokov nedošlo ani o centimeter. Namiesto toho sa vstupuje do stravovania detí,“ povedala Kiššová.
.jpg)
