KDH: Mestá, obce a MsČ by mali regulovať hazard bez predchádzajúcej petície

Bratislava 25. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Mestá a obce na Slovensku a rovnako tak aj mestské časti (MsČ) Bratislavy a Košíc by mali regulovať hazard a prevádzkovanie hazardných hier na svojom území vydaním všeobecne záväzného nariadenia (VZN) bez predchádzajúcej petície. Taká je hromadná pripomienka KDH k pripravovanej novele zákona o hazardných hrách, ktorú ministerstvo financií dalo do medzirezortného pripomienkovania.

“Sme presvedčení o tom, že volení zástupcovia ľudí, to znamená poslanci mestskí, obecní, majú plnú kompetenciu na to, aby rozhodovali o tom, čo sa deje na ich území. Požadujeme, aby o tom mohli rozhodovať aj mestské časti Bratislavy a Košíc,” povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda KDH Pavol Zajac. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky spred zhruba troch rokov, podľa ktorého majú na také niečo obce a mestá nárok bez akýchkoľvek podmienok. Inšpirovať by sa podľa Zajaca týmto mohli aj na Slovensku.

Za pravdu mu dáva aj ďalší podpredseda KDH a zároveň primátor Levoče Milan Majerský. Práve toto mesto má podľa neho skúsenosť s tým, že sa mu VZN podarilo zastaviť hazard. “V podstate je to jediné VZN, ku ktorému je potrebné vyzbierať 30 percent podpisov oprávnených voličov. Žiadne iné VZN, čo je miestny zákon, nepotrebuje na to, aby bolo schválené, vyzbieranie petičných podpisov,” konštatoval Majerský. Starosta Lamača Peter Šramko pritom zdôraznil, že by rozhodnutia v súvislosti s takýmito VZN mali mať v kompetencii aj jednotlivé miestne samosprávy mestských častí Bratislavy a Košíc, a nemalo by sa o tom rozhodovať len na meste ako celku. Pri tejto príležitosti spomenul aj nedávno ukončenú a na hlavnom meste odovzdanú petíciu proti hazardu s 136.139 podpismi.

Na druhej strane ale KDH víta iniciatívu ministerstva financií, ktoré chce v rámci novely zákona vytvoriť register vylúčených hráčov. To znamená, aby tí, čo poberajú sociálne dávky, nemohli hrať hazardné hry. “Sme presvedčení o tom, že tisíce ľudí na Slovensku nemôžu každý mesiac nahádzať sociálne dávky do hracích automatov. Sociálne dávky im štát vypláca preto, aby mohli uživiť seba a svoje rodiny,” myslí si Zajac. Zo skúseností a štatistických údajov údajne vyplýva, že až 80 percent ľudí, ktorí navštevujú herne alebo zariadenia s výhernými automatmi, pochádzajú z najnižších sociálnych vrstiev a minú tu väčšinu svojich sociálnych dávok.

S hromadnou pripomienkou KDH však nesúhlasí Asociácia hier a zábavy ani Asociácia prevádzkovateľov videohier, ktoré majú podľa ich zástupkyne Dominiky Lukáčovej na hromadnú pripomienku KDH hromadnú odpoveď. Tá v tejto súvislosti poukazuje na to, že ešte pred letom poslali viac ako 3000 žiadostí na mestské a obecné samosprávy na Slovensku, či v ich samospráve dochádza v súvislosti s hazardnými hrami k narúšaniu verejného poriadku.

Údajne až v 97 percentách je odpoveď, že samosprávy či miestne polície neevidujú za posledný rok a pol žiadne takéto porušenia. “Pre nás je toto dostatočná odpoveď, že to jednoducho nemôžeme nechať na populistických politikov a aktivistov, ktorí sa vyše roka snažia šíriť protihazardné nálady celým Slovenskom,” povedala pre TASR Lukáčová. Asociácie sú pritom presvedčené, že im nemôžu svojvoľne zakazovať ich legálne podnikanie a ohrozovať osobné investície.

Na margo novely zákona Lukáčová skonštatovala, že pre mnohých podnikateľov môže byť likvidačné aj zvýšenie poplatku a počtu strojov na jednu prevádzku a môže to mať za následok zánik niektorých prevádzok. “Nevidíme dôvod, aby sa prijímali ďalšie likvidačné opatrenia,” doplnila Lukáčová. Na otázku, ako vnímajú pripomienku KDH o vzdialenosti herní napr. od škôl, uviedla, že v súčasnosti sa podľa zákona musí každý pred vstupom do herne registrovať a herne majú zakázanú akúkoľvek reklamu. Podľa nej sa teda do herne nikto nepovolaný nedostane a ani nebude vedieť, že tam herňa vôbec je.