„Kde ste boli, keď sa Korčok stretol s veľvyslancom jednej z najkrvavejších diktatúr sveta Saudskej Arábie?“ Pýta sa poslancov kritizujúcich Žilinku politológ Chmelár. Vyjadrili sa aj Blaha, Kéry, Taraba či Saková

Bratislava 1. februára 2022 (HSP/Foto:Facebook)

Včerajšie predvolanie šéfa Generálnej prokuratúry Maroša Žilinku na rokovanie Zahraničného výboru NR SR síce dopadlo fiaskom a výbor nebol uznášaniaschopný, no politický komentátor Eduard Chmelár krúti hlavou nad tým, že takáto situácia vôbec vznikla.

Chmelár uviedol, že generálny prokurátor má jeho rešpekt za to, s akým pokojom a rozvahou čelil osobným útokom koaličných poslancov a „vyslovene hlúpym“ otázkam nevzdelaných novinárov po pondelkovom zasadnutí Zahraničného výboru NR SR.

Politológ upozorňuje, že šéf GP je v prvom rade šiesty najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky, nie poskok vládnej koalície. „Ak si nevedia zabezpečiť účasť vo výbore, v ktorom majú väčšinu, je to len a len ich problém – osopovať sa na generálneho prokurátora, ktorý nemal ani čas, ani záujem zúčastňovať sa na tomto divadle, je vrcholne nemiestne. Vládna koalícia, ktorá je odrazu prekvapená, že generálny prokurátor sa nespráva podľa ich predstáv, dáva právnemu štátu a nezávislosti súdnej moci jednu facku za druhou.“

Vypočutie Žilinku inicioval mladý poslanec Andrej Stančík z hnutia OĽaNO, ktorého analytik Eduard Chmelár vo svojom komentári nazval „modrým zväzákom“ a „novým Kolesíkom“. Chmelár mu opäť vysvetlil, že ruská prokuratúra vznikla v čase, keď boli v Európe ešte absolutistické monarchie. „Blúzniť o tom, že oslava 300. výročia jej vzniku bola oslavou gulagov je taký úlet mdlého ducha ako povedať, že kontaktmi s nemeckou prokuratúrou oslavujeme nacizmus a kontaktmi s americkými štátnymi zástupcami velebíme mccarthizmus. Čo je toto za úroveň, ak treba vysvetľovať zvoleným zástupcom ľudu a popredným novinárom tejto krajiny ako takým mentálne retardovaným, že prokuratúry jednotlivých štátov neuzatvárajú medzinárodnú spoluprácu len na základe politických blokov, že globálny organizovaný zločin nepozná delenie na štáty NATO kontra Rusko a Čína, že je to najintegrovanejší systém na planéte?! Ale vysvetlite to červeným denníčkom alebo redaktorke TV Markíza.“

„Brániť generálnemu prokurátorovi, aby sa stretával s niekým iným mimo okruhu členských krajín EÚ a NATO je nielen primitívne, ale aj vrcholne pokrytecké. Kde ste boli, keď sa minister zahraničných vecí Ivan Korčok stretol pred dvoma týždňami s veľvyslancom jednej z najkrvavejších diktatúr sveta Saudskej Arábie? Prečo ste neprotestovali, keď bol rozvíjať „politickú a ekonomickú spoluprácu“ so Saudskoarabským kráľovstvom ešte ako štátny tajomník rezortu diplomacie? Ako to, že ste mlčali, keď vtedajší prezident Andrej Kiska nazval tureckého diktátora „svojím priateľom“ a Turecko (v ktorom je väznených viac novinárov ako v Iráne a Číne) „ostrovčekom stability“? Z akých dôvodov ste tak blahosklonne tolerovali stretnutie prezidentky Čaputovej s autoritatívnym následníkom trónu v Dubaji, keď vieme, že tam uviazlo 250-tisíc zahraničných robotníkov v podmienkach otroctva (zobrali im pasy, odobrali im sociálne práva a donucujú ich zvyšovať výkon aj pomocou fyzických trestov)?“

Politológ taktiež kladie otázku, prečo si, páni a dámy z médií „vyvaľujú šunky“ na luxusných dovolenkách v takých autoritatívnych režimoch ako je Egypt alebo Omán? „Hanbite sa za to pokrytectvo! V prestížnom Indexe demokracie je Rusko na 124. mieste, no Spojené arabské emiráty až na 145., a jeden z najkrvavejších režimov sveta Saudská Arábia dokonca na 156. mieste. Omán je na 136. a Egypt na 138. mieste. Ukrajina je zaradená medzi hybridné režimy, ale my máme tendenciu uprednostňovať ju pred demokratickým Srbskom, kritizovať srbskú vládu a tolerovať ukrajinskú, ktorá sa opiera o podporu fašistov. Aký zmysel má pokračovať v tejto fraške? Ľudské práva sú buď univerzálne alebo by sa nemali zneužívať ako nástroj geopolitickej dominancie vôbec.“

Podotkol, že ho naozaj desí, že tu máme štátnu reprezentáciu, ktorá je lojálnejšia k Washingtonu ako k vlastným obyvateľom, a médiá, ktoré nedokážu prečítať hru a sú len lokajmi zahraničných záujmov. „Tí, ktorí uverili, že sa môžeme obrátiť k Rusom chrbtom, lebo Američania nám sľúbili skvapalnený plyn, si nedokážu spočítať dva a dva. Na konci prehráme všetci, ak sa necháme oblafnúť ako Česi, ktorí najprv utlmili ťažbu čierneho uhlia na Ostravsku a keď napokon zistili, že ho majú nedostatok, museli ho začať dovážať z Austrálie!. Ja som celou svojou dušou orientovaný environmentálne a uvedomujem si, že klimatická zmena je najväčší problém ľudstva. Ale ak budeme tento problém riešiť ako hlupáci, nepomôžeme planéte a staneme sa ľahkou korisťou nadnárodných koncernov a veľmocenských záujmov. Budúce voľby nebudú o reformách a korupcii, budúce voľby budú o základných schopnostiach riadiť štát a vyviesť ho z krízy vládnutia,“ napísal na záver svojho komentára Eduard Chmelár.

Reakcie politikov

Šéf Zahraničného výboru parlamentu Marián Kéry (Smer-SD) pripomenul, že vládni poslanci už počas cesty generálneho prokurátora v Rusku vyhlásili, že sa musí zvolať parlamentný výbor, kde bude vysvetľovať prečo vôbec na takúto cestu išiel. „Ako je to už pri našej amatérskej vláde a ich poslancoch zvykom, svoje sľuby nesplnili a neprišli ani na výbor, ktorý sami zvolali. Chcel by som sa preto ospravedlniť generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, že vládni poslanci takto mrhali jeho vzácnym časom, ktorý mohol využiť na oveľa dôležitejšie veci.“

„Vládni poslanci kritizovali cestu generálneho prokurátora do Ruskej federácie, pričom tvrdili, že tam ide z Európskej únie ako jediný. Nebola to pravda, osláv 300. výročia prokuratúry v Rusku sa zúčastnili aj iní prokurátori z členských štátov EÚ.“ Uviedol Kéry s tým, že poslanci koalície zrejme výkon svojej funkcie neberú vážne a ešte sú pri tom schopní uškodiť šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Bývalá ministerka vnútra a dnes poslankyňa za Hlas-SD Denisa Saková sa pridala a hovorí o „studenej vojne“ koalície voči Marošovi Žilinkovi. „Dnes som v priamom prenose bola svedkom nedôstojného divadla zo strany koaličných poslancov voči generálnemu prokurátorovi,“ vyhlásila.

Podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha sa pred rokovaním výboru taktiež zastal generálneho prokurátora Žilinku. „Neuveríte – ale oni sú až takí tragédi, že sami nedošli v dostatočnom počte a nedokázali mať uznášaniaschopný výbor. Za Smer sme urobili tzv. obštrukciu a kompletne sme s nimi vybabrali. Skoro pukli od jedu, ako s nimi generálny prokurátor zase raz vytrel podlahu.“

Blaha dodal, že na tlačovke po výbore potom týmto „groteskným americkým politrukom“ naložil pekne od srdca. „Držme palce generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi – vládna mafia ide po ňom, no Slovensko za ním stojí!“ Odkázal v pondelok Ľuboš Blaha.

Ďalší poslanec opozície Tomáš Taraba (Život-NS) uviedol, že vládna koalícia má pocit, že prokuratúra by mala byť asi tak isto spolitizovaná ako spolitizovali vedenie polície. “Prípadne si myslia, že Žilinka by mal byť ako ten Mazák, ktorý chodí dávať politické rozhovory do ich vybraných médií, kedy neviete, či tam sedí osobný asistent Remišovej alebo Kolikovej.“

„Koaliční poslanci však neprišli ani na výbor, ktorý sami zvolali. Niečo zvolať a neprísť je už aká forma politickej schizofrénie? Za to Kolikova dnes obvinila Žilinku, že jeho vyšetrovanie Lučanského vraždy trvá príliš dlho. Ona ako vieme, mala vysvetlenie ihneď. Aj pri tom zranení, keď sa potkol o papuče a oko mal v mozgu. Vedela dokonca, že aj prečo to urobil. Chcel podľa nej ochrániť svoje majetky. Dáva to zmysel, že? Zabiť sa, aby ste neprišli o majetky. Svet pani Kolikovej.“