Môj profil 
Predplatné
Česká vláda poprvýkrát rokovala o novej koncepcii rodinnej politiky, no očakáva sa, že neprejde. Kardinál Duka túto koncepciu rázne odmieta vo veciach umelého oplodňovania a náhradného rodičovstva. „Keď si vezmem slovo rodina, tak sloveso rodiť nemôžem pripísať dvom mužom alebo dvom ženám. A keď si za peniaze najmem ženu ako matku, domnievam sa, že sa dostávame niekam pod úroveň nielen demokratickej spoločnosti, ale do spoločnosti, v ktorej dieťa nemalo vôbec žiadne práva. Človek je v ňom nástroj. A človeka ako nástroj definovala otrokárska spoločnosť. Otázka ľudských práv nie je o tom, že si človek ľubovoľne vymýšľa, na čo má právo,“ konštatuje.
Ide o názor konzervatívne zmýšľajúceho človeka, kvôli ktorému je on aj ďalší rovnako zmýšľajúci „v ťažkej pozícii“ v dnešnej spoločnosti, pretože „tu existuje novodobá inkvizícia, ktorá nepoužíva staré kruté tresty, ale používa mediálne lynče, ktorými dokáže svojho protivníka úplne zničiť“.
Kardinál Duka je známy tiež tým, že nie je naklonený prijímaniu migrantov. To však celkom nie je pravda, lebo „Česká biskupská konference zriadila 482 centier, kde je možné migrantov prijať, a Česká republika prijala za uplynulých 25 rokov zhruba pol milióna ľudí, medziiným aj množstvo Rómov zo Slovenska, čo je tiež možné považovať za voľný pohyb osôb“.
„Problémovými“ sú migranti z Blízkeho východu a zo severnej Afriky, kvôli jazykovej bariére a bezpečnostnému aspektu, pretože „viac ako v dvoch tretinách ich prichádza bez akýchkoľvek dokumentov, môže ísť o utajovaných džihádistov, a v neposlednom rade aj o obchod s ľuďmi“. Na margo teroristických útokov kardinál vraví, že je to ukážka veľkého sociálneho napätia, „nie je skutočná politická vôľa niečo s tým robiť, priznať si, že ide vlastne o vojnový stav a množstvo vecí sa namiesto toho zahmlieva“.
V rozhovore sa kardinál Duka vyjadril aj k svojmu vzťahu k súčasnému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Pripúšťa, že nie všetko, čo robí, je správne, veď „každý robí chyby“. No nevystupuje proti kritike osoby prezidenta, ale podotýka, že „spôsob kritiky prezidenta musí byť vždy vyberaný s vedomím, že kritizujem hlavu štátu, čiže dbať na kresťanskú etiku a na dôstojnosť osoby, ktorú kritizujem“, čo sa netýka len prezidenta.
Chápe, prečo Zeman nechcel udeliť vyznamenanie in memoriam bývalému kardinálovi Miloslavovi Vlkovi, ktorý si dosť vytrpel za čias komunizmu a potom bol preto v niektorých veciach možno až príliš razantný: „Ak poznáte vzťahy, aké boli medzi Milošom Zemanom a mojím predchodcom, tak to, že Miloslava Vlka vyznamenať nechce, je pochopiteľné. Samozrejme ma teší, že parlament vyznamenanie kardinálovi Vlkovi navrhol.“
Na otázku, ako by mala vyzerať osobnosť prezidenta, kardinál Duka vraví, že „nemusí to byť katolík, ale aby bol skôr dostatočne vyzbrojený v otázke politického umenia, dostatočne psychologicky pripravený vykonávať rolu prezidenta, a musí mať predovšetkým na mysli pojem spoločného dobra a samozrejme zaujať postoj, keď je toto spoločné dobro porušované“.
