Prinášame vám prepis textu videa. Video nájdete na konci článku.

Text videa:

Dámy a páni, šéf Sorošovej Nadácie otvorenej spoločnosti sa minulý týždeň nechal počuť, že náš zákon o stransparentnení mimovládneho sektora, ktorý nikomu nič nezakazuje, je v skutočnosti pokus o zmenu režimu. Tento hysterický strach z transparentnosti nás utvrdzuje v tom, že kráčame správnym smerom, ale keď už pán Blaščák hovorí o zmene režimu, myslím že nastal čas otvorene pomenovať a presne popísať ako mimovládni aktivisti a takzvaná “bezpečnostná komunita” v rokoch 2020 až 23 ovládli slovenské štátne inštitúcie, ako si uzurpovali právo rozhodovať o najzásadnejších politických otázkach a aké obrovské financie vynaložili na “občiansku” kampaň, aby voľby nevyhral SMER na čele s Robertom Ficom, pretože sa rozhodli, že pre Slovensko predstavujeme “bezpečnostnú hrozbu”. Predtým než vám prečítame oficiálne zápisy z ich tajných stretnutí kde inde než na pôde Globsecu, ukážem vám kde a ako to celé začalo.

Asi každý z nás si uvedomuje, že v čase vojny ide demokracia do úzadia a za účelom porazenia nepriateľa je vládnej moci umožnené vytvárať monštrá, pre ktoré žiadne pravidlá neplatia.

Jedno z takýchto monštier vzniklo počas druhej svetovej vojny v USA a nieslo názov OSS – Office of strategic services po slovensky úrad pre strategické služby, ktorého úlohou bola nielen klasická špionáž, ale aj sabotáž či vplyvové operácie, pri ktorých bol dôležitý výsledok nie prostriedok. Ak bolo treba spolupracovať s nacistami, spolupracovalo sa s nacistami, ak bolo treba financovať lokálnu mafiu, financovala sa mafia, ak bolo treba mučiť, mučilo sa, ak bolo treba šíriť, že Nemeckí vojaci sú kanibali, tak boli kanibali. De facto jediné morálne obmedzenie bola podmienka už pri samotnom vzniku OSS, že s koncom vojny skončí aj tento úrad.

Lenže moc chutí a tak netrvalo dlho a všetky tieto vojnové praktiky našli svoje odôvodnenie aj v čase mieru. Bol ním nástup komunizmu.

Ako ukazujú deklasifikované dokumenty z národnej bezpečnostnej rady USA, v Taliansku po vojne “hrozilo”, že v demokratických voľbách dosiahne výrazne víťazstvo komunisticko-socialistická koalícia, čo by znamenalo zásadné posilnenie vplyvu východneho sovietskeho bloku.

Presne vtedy sa bezpečnostná komunita v USA uzniesla na tom, že v rozpore s tým, čo si bežní ľudia myslia, neexistuje rozdiel medzi mierom a vojnou a spravodajské služby nesmú ostať v roli pasívneho sledovateľa či informátora, ale musia aktívne vstupovať do politického diania v každej krajine, ktorú spojené štáty považujú za strategickú pre svoj blahobyt. A na dosiahnutie tohto cieľa v čase mieru je podľa nich dovolené úplne všetko okrem priamej vojenskej konfrontácie. A v Taliansku pol roka pred voľbami vyskúšali veru naozaj úplne všetko.

Oficiálne štátne dotácie, neoficiálnu finančnú podporu správnych strán, verejné vyhrážky či hrozby, spustenie rádií plných antikomunistickej propagandy. Zapojil sa Hollywood aj ďalšie celebrity. Na vystríhaní pred voľbou komunistov sa dohodli aj s cirkvou, či dokonca mafiou, bez ktorej by vraj Taliansko ovládli komunisti.

Úspech tejto ako sami tvrdia narýchlo zbúchanej operácie presvedčil vtedajších politických lídrov, že nadišiel čas inaugurovať organizovanú politickú vojnu, ktorú v mene USA mala viesť centrálna informačná agentúra skrátene CIA. Tá dostala za úlohu „Tajné operácie“ pod ktorými sa rozumeli, citujem – všetky aktivity, ktoré táto vláda vykonáva alebo podporuje proti nepriateľským zahraničným štátom alebo na podporu priateľských zahraničných štátov, ale sú tak naplánované a uskutočnené, že zodpovednosť vlády USA za ne nie je zrejmá pre nepovolané osoby a v prípade odhalenia môže vláda USA hodnoverne poprieť akúkoľvek zodpovednosť za ne. Konkrétne ide o tajné aktivity súvisiace s: propagandou, ekonomickou vojnou; preventívnymi priamymi akciami, vrátane sabotáže, protisabotáže, demolačnými a evakuačnými opatreniami; podvratnou činnosťou proti nepriateľským štátom, vrátane pomoci odbojovým hnutiam, partizánom a skupinám oslobodzujúcim utečencov, ako aj podpory domácich protikomunistických prvkov v ohrozených krajinách slobodného sveta.

Nechcem ísť do detailov, preto to poviem jednou vetou. Len za prvé desaťročie svojej existencie stála CIA za 50timi prevratmi často spojenými s pokusom o atentát na zahraničného lídra, ktorý im svojimi politickými rozhodnutiami bránil v budovaní amerického impéria.

Zlom nastal, až keď ich podvratné aktivity vo Vietname, kde v spolupráci s vládnymi rozvojovými agentúrami, ktoré sa práve vtedy zlučovali do dnes už známeho USAID vyprovokovali proxy vojnu medzi USA a Sovietskym zväzom, do ktorej sa po ich zlyhaniach museli priamo zapojiť aj americkí vojaci. Netrvalo dlho a naprieč Amerikou sa začali objavovať študentské mierové iniciatívy, ktoré nerozumeli a nesúhlasili s nasadzovaním amerických vojakov v 13 tisíc kilometrov vzdialenej krajine. Tieto iniciatívy eventuálne našli aj svojich politických lídrov, čo bezpečnostná komunita vyhodnotila ako existenčné riziko pre svoje fungovanie, proti ktorému bolo potrebné nasadiť všetky nástroje v ich arzenáli. Čo nasledovalo bola hitparáda škandálov spojených so sledovaním a odpočúvaním od aktivistov cez politikov až po prezidentského kandidáta v prípade známom ako Watergate. Odhalili sa zoznamy plánovaných atentátov, desiatky novinárov pišúcich pre CIA, finančné prepojenia pripomínajúce tie najhlbšie konšpirácie a ľudia mohli dokonca vidieť aj zbraň spôsobujúcu infarkt.

Výsledkom bolo historicky jediné odstúpenie amerického prezidenta, porážka vo Vietname, desiatky odsúdených agentov, väčší dohľad kongresu, prezidentský rozkaz zakazujúci politické asasinácie a takzvaný halloweensky masaker, kedy bolo zo CIA z noci do rána vyhodených 30% agentov. Reputácia CIA fatálne utrpela doma aj v zahraničí a bezpečnostná komunita si uvedomovala, že je potrebná zásadná zmena, toho ako vedú politickú vojnu. Riešenie, s ktorým prišli, je tak zákerné a podvratné až si to v určitom zmysle zaslúži uznanie.

Prečo by proti zlu zvanému komunizmus a za dobro zvané demokracia mali bojovať tajní agenti s čiernym financovaním zo spravodajských služieb, keď to môžu verejne robiť aktivisti a dokonca s transparentným financovaním z grantových schém a dotácií.

Geniálny ťah, ktorý znamenal, že všetko, čo bolo doteraz utajované mohlo byť transparentné a ktorýkoľvek politik sa chcel brániť americkým vplyvovým operáciám zrazu v očiach médií a verejnosti nebojoval proti cudzím agentom, ale humanitárnym aktivistom.

Za týmto účelom založila americká vláda na pokyn riaditeľa CIA Williama Caseyho svoju vlastnú kvázi-mimovládku NED – National Endowment for democracy teda Národný fond pre demokraciu, ktorý od svojho vzniku v tandeme s USAID, šíri naprieč svetom už viac ako 40 rokov “demokraciu”.

Aktivisti na výplatnej pásky týchto dvoch organizácii vždy hovoria o charite, ochrane základných ľudských práv či iných vznešených hodnotách, ale faktom je, že primárnym cieľom USAID, nie je AID teda pomoc, ale “Podporovať dosahovanie cieľov a zámerov zahraničnej politiky USA, presadzovať ich národné záujmy a posilňovať ich národnú bezpečnosť informovaním a ovplyvňovaním zahraničnej verejnosti.” Ešte zjavnejšie je to v prípade NEDu, o ktorom povedal priamo jeho prvý riaditeľ Allen Weinstein, že “Veľa z toho, čo dnes robíme, pred 25 rokmi robila v utajení CIA.”

Preto definične, definične, koho podporuje USAID ale NED je zahraničným agentom USA. Bodka, tu nie je o čom. A keď sa pozrieme na zoznam koho podporili na Slovensku, tak si nemyslím, že je niekto prekvapený.

Asi najlepšie to vystihol čínsky minister zahraničných vecí, keď NED označil za biele rukavičky Americkej administratívy, ktorými financuje aktivistov, médiá a opozíciu všade tam, kde im nevyhovuje aktuálna vláda. Príkladov by za tie roky bolo na hodiny, ale opäť to poviem jedinou vetou. 90% nezávislých médií na Ukrajine je v skutočnosti finančne závislých práve na týchto dvoch organizáciách. Samotný Zelenský pocítil ako fungujú tieto “nezávislé” médiá a americká podpora demokracie, keď po voľbách, ktoré vyhral vďaka konštruktívnej rétorike hlásajúcej deeskaláciu a nápravu diplomatických vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom, okamžite čelil vyhláseniu desiatok mimovládok financovaných práve USAID a NEDom, o červených čiarach, ktoré ak prekročí, bude to viesť k politickej “nestabilite”, čím mu v podstate znemožnili plniť jeho mierový predvolebný program. Výsledok ICH politiky dnes žijeme všetci.

Keďže mimovládny boj za základné ľudské práva či slobody nikdy nebol autentický, ale vždy mal slúžiť americkému globálnemu impériu, žijeme dnes pokrivenú dobu kde USAID či NED rešpektuje najtvrdšiu šáriu, ktorá nemá nič spoločné so základnými právami žien, či zabíjanie detí, lekárov a novinárov v Gaze, lebo Izrael a Saudská Arábia sú priatelia Ameriky, ale na druhej strane investujú päť a pol milióna dolárov na údajne zlepšovanie životných podmienok LGBTQI+ osôb v Ugande, len preto, že Ugandský prezident začal ekonomicky viac spolupracovať s Čínou, ktorá svojim ekonomickým rozmachom vážne ohrozuje americkú nadvládu.

Mnohí z vás asi počuli, že Donald Trump sa po svojom znovuzvolení rozhodol okamžite pozastaviť fungovanie USAID a NEDu. Toto rozhodnutie však neurobil z ekonomických dôvodov šetrenia, či kvôli tomu, že nemá záujem, aby bolo USA superveľmocou, ale preto, že sa zopakoval scenár o ktorom som hovoril pri CIA. Kým bezpečnostná komunita v CIA počas 60 rokoch bola výrazne prorepublikánska, tak dnes je výrazne prodemokratická. Kým v minulosti diskreditovali demokratického kandidáta, od roku 2016 to robili Trumpovi. Boli to práve predstavitelia NEDu, ktorí sa prví spamätali zo šokujúceho víťazstva Trumpa a začali okamžite s protiofenzívou. Najprv to bol Russiagate, pri ktorom bez jediného dôkazu či argumentu tvrdili, že vyhral vďaka Putinovi a jeho hackerom, neskôr ho začali vykresľovať ako autoritárskeho politika, ktorý rozpráva ako Hitler, Stalin či Mussolini. Z republikánov sa vraj stala strana extrémistov a nedemokratov, ktorí ohrozujú americké ústavne zriadenie, ale hlavne… hlavne vo veľkom začali financovať všemožné startupy a iniciatívy, ktoré by dokázali cenzurovať internet a sociálne siete, vďaka ktorým Donald Trump vyhral voľby v roku 2016 a ktoré bezpečnostná komunita nikdy nedokázala ovládnuť spôsobom ako štandardné médiá. Výsledok ich investícii bol absolútne jednostranný fact-checking Donalda Trumpa, vypnutie jeho sociálnych sietí, cenzúra konzervatívnych postojov, Covid pandémie ako aj alternatívnych postojov na vojenský konflikt na Ukrajine, na ktorej bezpečnostnej komunite vždy veľmi záležalo v ich svätej vojne proti Rusku.

Je iróniou osudu, že organizácie, ktoré mali údajne šíriť demokraciu – teda slobodu slova a politického názoru, dnes financujú presný opak, cenzúru a jedinú povinne správnu ideológiu, ale to sa stáva, keď hodnoty, ktoré hlásate v skutočnosti nepresadzujete, ale len zneužívate v mene mocenského boja.

V kontexte odhalení, ktoré vám v najbližšom čase prinesieme považujem za symbolické, že jedná z prvých iniciatív v boji proti “dezinformáciam” sa uskutočnila práve v Bratislave na pôde Globsecu, kde vtedajší riaditeľ NEDu hovoril, čo všetko je potrebné urobiť, aby dostali opäť veci pod kontrolu.