Môj profil 
Predplatné
Nová politická moc na Slovensku – to sú ľudia, ktorí sa pred voľbami pasovali za tých, ktorí tu obnovia demokraciu a slušné spôsoby. Namiesto toho sa však niekedy zdá, že sa snažia všetkých svojich predchodcov prekonať v amaterizme a primitívnej arogancii.
Poslanca Národnej rady za stranu Smer-SD Ľuboša Blahu parlament nezvolil ani do jednej z troch medzinárodných delegácií, do ktorých ho jeho strana nominovala. Koaličnej väčšine sa nezdá ideologicky vyhovujúci, a tak jeho delegovanie jednoducho neschválila. Lenže vďaka svojmu cynickému pošliapaniu parlamentných tradícií a hrubej neúcte k demokratickému mandátu opozičných poslancov si tentoraz zrejme zarobila na zaslúženú blamáž.
Bizarné na tom je, že na trapošinu, ktorú si vo svojom fanatickom kádrovaní vyrobili, ich musel upozorniť niekto, od koho by ste to naozaj nečakali: jeden z najťažších ultraliberálnych fanatikov z mimoparlamentného extrémistického zoskupenia Progresívne Slovensko Martin Poliačik.
Poliačik vo svojom článku s názvom „Ak Blaha nie je úplne neschopný, v Štrasburgu môže vziať Záborskej hlasovacie práva“ (nájdete ho TU) píše, že prinajmenšom v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy by podľa rokovacieho poriadku mali byť národné delegácie zložené tak, aby proporčne zastupovali politické sily z jednotlivých krajín, tak ako boli v demokratických voľbách občanmi zvolené.
Samozrejme, Poliačik vo svojom príspevku Blahu nenávistne dourážal, ale to nebolo nijako prekvapujúce, veď to je napokon pre „slušných“ demokratov z týchto kruhov štandardom. Aj on však musel skonštatovať, že „Smer-SD je druhou najsilnejšou parlamentnou silou s klubom 38 poslancov a poslankýň. Akokoľvek sa nám to nemusí páčiť, v európskych štruktúrach je členom stále druhej najsilnejšej politickej rodiny a v PZ RE sú socialisti druhou najsilnejšou frakciou s veľmi mienkotvorným zastúpením v kľúčových výboroch“.
A ďalej vysvetlil, že ak delegácia niektorého štátu nespĺňa predpísané demokratické kritériá, môže prísť o hlasovacie práva. Slovensku sa to minimálne raz už takmer stalo, keď v roku 2016 bolo v delegácii príliš málo žien. Ak by si aj tentoraz niekto disproporciu v zložení našej delegácie všimol a nahlásil – a dá sa očakávať, že by sa asi niekto taký našiel – musel by sa tým zaoberať príslušný výbor, v ktorom sedí dostatok socialistov, ktorí by krivdu spáchanú na ich slovenských kolegoch nenechali bez nápravy.
„Správa výboru pôjde na hlasovanie celého pléna a to sa vo veľkej väčšine prípadov riadi odporúčaním výboru. Je ľahko predstaviteľné, že frakcia socialistov bude silno lobovať za stopku pre naše hlasovacie práva. Ak Smer v ďalšej voľbe nenavrhne namiesto Ľuboša Blahu niekoho iného a miesto v delegácii ostane neobsadené, môže sa nám stať, že naši poslanci a naše poslankyne sa nebudú môcť podieľať na rozhodnutiach PZ RE. A akokoľvek by ma tešila predstava, že pani Záborskej na pôde, kde vznikol Istanbulský dohovor, klapne čeľusť naprázdno, obávam sa, že renomé Slovenskej republiky by takáto situácia rozhodne neprospela,“ píše Poliačik.
Fanatickí kádrovači novej vládnej moci na Slovensku sú teda vo svojom slepom totalitnom ošiali na najlepšej ceste spadnúť do jamy, ktorú si sami vykopali. A je naozaj hanba, keď ich až ultraslniečkový extrémista musel upozorniť na skutočnosť, že nezvolenie Ľuboša Blahu do parlamentných delegácií v medzinárodných organizáciách môže znamenať pre Slovensko problém a medzinárodnú hanbu.
Krágľovacie komando novej moci minimálne v tomto jednom prípade bude musieť so škrípaním zubami ustúpiť a Blahu do delegácie zaradiť. Opačnou alternatívou by bolo po krk sa vykúpať v medzinárodnej hanbe a nakoniec tak či onak ustúpiť. A ešte je tu teoretická možnosť dohodnúť sa so stranou Smer-SD na inom nominantovi, lenže je naozaj ťažké si predstaviť, že by Smer na také niečo pristúpil a nevyužil túto jedinečnú príležitosť dať novodobým „demokratom“ s radosťou až do dna vypiť nechutnú totalitnú žbrndu, ktorú si sami navarili.
Ivan Lehotský
.jpg)
