Bližšie informácie neposkytol. Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) pred stretnutím priblížil, že rokovanie zvolal podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina).

Pre ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (Sme rodina) bolo dnešné zvolanie vlády nečakané, keďže informáciu dostal v nedeľu 6. decembra večer. Dodal, že tým pádom nemá naštudované podklady ani materiály tak, aby mohol reagovať na otázky novinárov.

Vicepremiér pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) uviedol, že v súčasnosti vyhlásený núdzový stav na Slovensku, ktorý umožňuje napríklad presun zdravotníckych pracovníkov či materiálových zásob medzi zdravotníckymi a sociálnymi zariadeniami, sa skončí k 29. decembru. “Aby nedošlo k ohrozeniu či oslabeniu fungovania zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, je nevyhnutné, aby sa vláda i následne parlament zaoberali možnosťou predĺženia núdzového stavu. Takáto právna úprava doteraz v slovenskom právnom poriadku absentovala a v rámci koalície sme sa rozhodli prísť s návrhom na zmenu ústavného zákona, podľa ktorého sa vyhlasuje núdzový stav,” vysvetlil Holý.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) poukazuje na dôležitosť toho mať predvídateľný právny stav. Navrhovaná právna úprava podľa nej hovorí, že ak je zrejmá potreba zachovať núdzový stav a sú na to stále tie isté dôvody, tak vláda tú možnosť má. “Aby to nebolo zneužívané, je tu poistka spočívajúca v potvrdení rozhodnutia parlamentom,” poznamenala. Snahou návrhu je aj rozšíriť priestor, v ktorom rozhoduje vláda, ako môže obmedziť základné práva a slobody. “Fakticky však dostane vláda možnosť miernejšie zasahovať do základných práv a slobôd,” uviedla Kolíková s tým, že opatrenia sa môžu vymedziť napríklad na niektoré regióny či konkrétne osoby.

Potrebu prijať tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní ministerka zdôvodnila blížiacim sa koncom aktuálne platného núdzového stavu. “Legislatívny proces býva v mesiacoch. Aj z vyjadrení ministra zdravotníctva vyplýva, že veľmi pravdepodobne budú dôvody na predĺženie núdzového stavu. Preto predkladáme návrh v skrátenom legislatívnom konaní,” vysvetlila Kolíková.

Núdzový stav možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane

Núdzový stav možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. Na dnešnom rokovaní vlády to schválili ministri. Núdzový stav bude možné predĺžiť aj pred účinnosťou tohto ústavného zákona. Vládny kabinet odsúhlasil, že navrhované riešenie prejde cez skrátené legislatívne konanie.

S predĺžením núdzového stavu však bude musieť súhlasiť Národná rada SR (NR SR), a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ako je vysvetlené v dôvodovej správe, ide o vytvorenie ústavnej poistky v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike,

Zo zverejneného materiálu vyplýva, že núdzový stav bude možné vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V prípade, že NR SR nevyjadrí súhlas, predĺženie núdzového stavu zanikne dňom neschválenia návrhu vlády. Súhlas národnej rady bude potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.

Z odsúhlaseného návrhu ústavného zákona vyplýva, že v núdzovom stave možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody. Tiež bude možné uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, napríklad obmedzením nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) zásadne nesúhlasí s možnosťou predlžovania núdzového stavu, ktorý dnes schválila vláda.

„Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) jasne ukazuje, že núdzový stav vníma predovšetkým ako nástroj na obmedzovanie ústavných práv občanov SR, predovšetkým práva na zhromažďovanie. Je neprijateľné, aby mohla vláda ľubovoľne predlžovať núdzový stav vždy o 40 dní. Jedného dňa by ľudia napokon zistili, že pri nebezpečnej ústavnej väčšine tejto vlády by celé jedno volebné obdobie strávili v núdzovom stave,“ vyhlásil predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Pellegrini považuje za nedostatočnú aj poistku, podľa ktorej by predĺženie núdzového stavu musel spätne odobriť parlament. Hlas-SD preto predloží do parlamentu vlastný pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by počas núdzového stavu podliehali všetky

Ústavný súd bude môcť preskúmať rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu

Kabinet na dnešnom rokovaní schválil novelu zákona o Ústavnom súde SR. Ten bude vďaka nej môcť preskúmať rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu

Účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. Vláda zároveň schválila, aby parlament prerokoval predmetnú novelu v skrátenom legislatívnom konaní.

Bujňák: Novelizácia Ústavy SR príliš posilňuje moc štátu, treba poistky

Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu príliš posilňuje moc štátu a mala by sa o ňom ešte viesť diskusia. Pre TASR to uviedol ústavný právnik z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.

Je názoru, že novela kladie príliš veľa na misku váh v prospech posilnenia moci štátu. Prijal by aj opatrenia, ktoré by moc štátu aj čiastočne obmedzili. „Riešením by bolo napríklad rozšírenie subjektov, ktoré môžu Ústavnému sudu navrhnúť preskúmanie núdzového stavu. K prezidentke, skupine 30 poslancov a generálnemu prokurátorovi by mala pribudnúť verejná ochrankyňa práv či parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Teraz je to príliš jednostranné v prospech štátu,“ mieni Bujňák.

Nepozdáva sa mu ani mechanizmus dodatočného schvaľovania predĺženia núdzového stavu parlamentom. „Môže nastať taká situácia, že sa predĺži núdzový stav, o dva týždne sa zíde Národná rada SR a ona nevysloví súhlas. To pre ľudí nebude dôležité, lebo už ten stav bude predĺžený, a to vnímam ako riziko,“ dodal Bujňák.

Ďalším problémom podľa neho je, že bude možné po novom robiť závažnejšie zásahy do základných práv. V nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas bude môcť vláda prikázať pobyt v obydlí. “To dodnes nebolo, lebo aj v novembri bol síce zákaz vychádzania bol, ale bolo tam časové okno, kedy zákaz neplatil a boli široké výnimky, teraz to má byť nútený pobyt. O tom by sa malo viac diskutovať, pretože takto by zákaz vychádzania mohol byť teoreticky aj 24 hodín,“ upozornil právnik.

Zároveň podľa neho nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konane, ktoré pri novele navrhuje vláda.

Kresák: Novela umožňujúca predlžovanie núdzového stavu je zmätočná

Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je chaotická a nejasná. Pre TASR to uviedol ústavný právnik Peter Kresák.

Problém vidí v tom, že poslanci Národnej rady SR sa môžu pri opakovanom predlžovaní núdzového stavu vyjadriť k predĺženiu iba raz, keď prvýkrát dôjde k predĺženiu.” Je to zmätok a prekáža mi disproporcia v tom,” poukázal Kresák.

Upozornil na to, že novela výrazne rozširuje zásahy do základných práv a slobôd tým, že sa zavádza nútený pobyt a zvyšuje možnosť obmedzenia pohybu a pobytu ľudí. “Vláda tak môže akýmkoľvek spôsobom a formou rozšíriť toto obmedzenie. Je to nezodpovedné a neodôvodnené,” vyhlásil právnik.

Nepozdáva sa mu tiež, že do novely sa vkladá text o možnom predlžovaní núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený ešte pred účinnosťou novely. “Spätne sa tak bude môcť predlžiť už existujúci núdzový stav, hraničí to s retroaktivitou. Nie je to právne čisté,” dodal Kresák.