V rozhovore, ktorý bol uverejnený v stredu 16. októbra, zašla Věra Jourová tak ďaleko, že označila Elona Muska, majiteľa spoločnosti X, za promotéra, šíriteľa zla a to len preto, že po rokoch zákernej cenzúry, ktorú predchádzajúce európske vedenie uplatňovalo najmä voči konzervatívcom, premenil Musk platformu X (predtým známu ako Twitter) na jedno z posledných miest slobody prejavu na internete.

Na rozdiel od iných technologických šéfov zo Silicon Valley Musk “nie je schopný rozpoznať rozdiel medzi dobrom a zlom“, tvrdila komisárka v rozhovore.

Vhodnejšia otázka by bola, či ona sama dokáže rozlišovať medzi slobodou prejavu a nenávistným prejavom.

Free speech / hate speech

„Začali sme relativizovať zlo a (Musk) tomu aktívne pomáha. Je totiž promotérom zla,“ povedala Jourová.

Vysvetlila, že keďže veľké technologické spoločnosti majú “obludnú“ moc nad politickými a spoločenskými naratívmi, “skutočne sa obáva“ tých spoločností, ktoré sú v “zlých rukách“. Najlepším príkladom takejto spoločnosti je, ako inak, spoločnosť X, ktorá sa – podľa Jourovej – stala “v súčasnosti hlavným centrom šírenia antisemitizmu“.

„Teraz sme v situácii, keď právo členských štátov musí chrániť ľudí, ktorí sú ohrozovaní, fyzicky ohrozovaní… To je to, čo mám na mysli… Toto je nová kapitola, nová intenzita antisemitizmu, kde nevidíme dostatočné opatrenia zo strany jednotlivých platforiem,“ varovala v jednom zo svojich prejavov Jourová.

X je v hľadáčiku regulačných orgánov EÚ od chvíle, keď ju kúpil Musk. Vzťahy medzi platformou a Európskou komisiou sa však skutočne začali zhoršovať až po tom, ako miliardár(na rozdiel od iných gigantov sociálnych médií) odmietol podpísať “dobrovoľný“ pakt EÚ zameraný proti dezinformáciám.

Brusel takmer okamžite zistil, že moderovanie obsahu X nespĺňa pravidlá EÚ, a inicioval proti nemu prebiehajúce konanie o nedodržiavaní týchto pravidiel.

Útok od Brentona

V auguste eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton – samozvaný “digitálny vymožiteľ“ EÚ zodpovedný za vytvorenie neslávne známeho nástroja bloku na cenzúru sociálnych médií, Zákona o digitálnych službách (“Digital Services Act“ – DSA) – zašiel tak ďaleko, že Muskovi pohrozil ďalšími “právnymi dôsledkami“, ak nebude cenzurovať Donalda Trumpa a ďalšie politické osobnosti, ktoré sa považujú za osoby, ktoré sa dopúšťajú “nenávistných prejavov“.

Bretonov útok prišiel po tom, ako Musk na svojej sociálnej sieti obnovil účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa a urobil s ním dvojhodinový rozhovor, ktorý za 24 hodín videlo viac než 100 miliónov divákov.

Po tom, ako verejnosť ostala pobúrená voči Bretonovmu nedemokratickému návrhu, mu Európska komisia okamžite hodila polená pod nohy. EK tvrdila, že Brenton konal sám, bez oprávnenia šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Táto epizóda pravdepodobne prispela k Bretonovmu dramatickému odchodu z Komisie. Dva mesiace po Brentonovom návrhu vyšlo najavo, že von der Leyenová v tichosti tlačila na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby návrh na opätovné vymenovanie Bretona ako eurokomisára zamietol v prospech iného kandidáta.

Breton však nie je jediný, kto sa do Bruselu v novom funkčnom období , ktoré sa začne o niekoľko týždňov, nevráti.

Portfólio “Hodnoty a transparentnosť”

Celé portfólio Jourovej – tzv. “Hodnoty a transparentnosť“ – bolo v rámci nového plánu von der Leyenovej na prerozdeľovanie financií zrušené.

Komisárka už nie je členkou žiadnej strany v rodnom Česku, čo znamená, že Jourová pravdepodobne nebude nominovaná ani na inú funkciu.

Jej portfólio transparentnosti bolo počas uplynulých piatich rokov nielen nadbytočné – koniec koncov už máme strážcu transparentnosti v úrade európskeho ombudsmana – ale vzhľadom na do očí bijúce pokrytectvo a osobné škandály Jourovej v tejto oblasti bolo aj celkom kontraproduktívne.

Dodnes Jourová napríklad odmieta zverejniť kľúčové dokumenty súvisiace s jej cestou do Slovinska v roku 2023. Počas tejto cesty Jourová nabádala miestny ústavný súd, aby pokračoval v úplne protiústavnej čistke konzervatívcov vo verejnoprávnom vysielaní a takmer celom mediálnom priestore krajiny.

Jourová mlčala aj v súvislosti s kauzou Pfizergate, keď von der Leyenovej nepripomenula zásady transparentnosti. Von der Leyenová totiž stále odmieta zverejniť nezákonne upravené zmluvy EÚ o vakcínach aj záhadne chýbajúce textové správy s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom, hoci jej to nariadil Súdny dvor EÚ aj európsky ombudsman.

Stručne povedané, v tomto portfóliu išlo Jourovej vždy o presadzovanie veľmi špecifických “hodnôt“ jednej strany politického spektra nad druhou, pričom pôsobila ako jedna z najmenej transparentných členov Európskej komisie.

„Ak je Jourová osoba, ktorá si myslí, že Elon Musk je “promotér zla“ len pre to, že na svojej platforme umožňuje slobodu prejavu, potom bude asi najlepšie, ak to bude Musk brať len ako kompliment,“ poznamenal autor Tamás Orbán v závere svojho textu.

Prečítajte si tiež:

• Biely dom si už v roku 2022 uvedomil, že sa “zasekol” vo vojne na Ukrajine
• Nespokojnosť so Zelenského plánom. Ozval sa nielen Fico a Orbán. Jedno meno prekvapuje