Môj profil 
Predplatné
Jordánsko varovalo Izrael, že mierovú zmluvu medzi oboma krajinami, uzavretú pred 20 rokmi, by ohrozilo pokračovanie výstavby židovských osád na okupovanom území, ktoré si nárokujú Palestínčania, i akákoľvek zmena náboženského postavenia významnej moslimskej svätyne v Jeruzaleme.
“Všetky takéto kroky sú nezlučiteľné s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom a ak bude povolené ich pokračovanie, závažne ohrozia zmluvu,” vyhlásil jordánsky veľvyslanec v Izraeli Walíd Ubajdat v nedeľu v Tel Avive na akcii pri príležitosti výročia uzavretia zmluvy.
Veľvyslanec sa odvolával na snahy ultrapravicových Izraelčanov zmeniť postavenie námestia pri mešite al-Aksá, uctievanej židmi ako miesto, kde stáli dva staroveké chrámy, a správy o plánoch na výstavbu ďalších osád na území, ktoré chcú Palestínčania pre svoj štát.
Izrael pokročil v plánoch na výstavbu na východe Jeruzalema
Izraelská vláda pokročila v plánoch na výstavbu približne 1000 bytových jednotiek v tých častiach Jeruzalema, na ktoré si robia nárok Palestínčania s tým, že ide o územie ich budúceho štátu.
Nemenovaný vládny úradník podľa agentúry AP uviedol, že plány zahŕňajú aj výstavbu infraštruktúry na pravom brehu Jordánu, ktorú bude využívať Palestínčania aj Izraelčania.
Izraelské médiá dnes informovali, že premiér Benjamin Netanjahu súhlasil s výstavbou na nátlak rady židovských osád v Predjordánsku (Západnom brehu) a svojho kľúčového partnera vo vládnej koalícii – sionistickej strany Židovský domov (ha-Bajit ha-Jehudi), ktorú vedie Naftali Bennett.
Médiá pripomenuli, že 1. septembra Izrael rozhodol o zabratí 400 hektárov územia na Západnom brehu na výstavbu židovských osád. Ide o územie patriace do katastra piatich palestínskych dedín, na ktorom má byť postavené nové sídlo pod názvom Gvaot.
Izrael oznámil plánované zabratie pozemkov po tom, ako sa s militantmi Hamasu pred niekoľkými dňami dohodol na prímerí, ktoré ukončilo takmer dva mesiace bojov v pásme Gazy.
Podľa izraelských médií rozhodnutie o zábere pozemkov súviselo s prípadom troch izraelských študentov ješivy, ktorí sa v júni stali obeťami únosu a vraždy militantmi palestínskeho hnutia Hamas. Prípad pobúril izraelskú verejnosť.
Palestínčania protestujú proti rozširovaniu izraelských osád v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, ktorý chcú za hlavné mesto svojho budúceho štátu. Nezhody v tejto zásadnej otázke boli jednou z hlavných príčin, prečo sa izraelsko-palestínske rokovania tento rok prerušili.
Proti izraelským zámerom vystupuje aj izraelský minister financií Jair Lapid, ktorý opakovane upozorňuje, že výstavba na sporných pozemkoch povedie k “vážnej kríze vo vzťahoch medzi Izraelom a USA.”
Spojené štáty označili plánované zabratie pozemkov na prípadnú výstavbu osád za “kontraproduktívne” voči mierovým snahám a vyzvali izraelskú vládu, aby svoje rozhodnutie zmenila, informovalo pred časom ministerstvo zahraničných vecí USA.
“Už pred dlhým časom sme sa jasne vyslovili proti pokračovaniu výstavby osád,” citovala predstaviteľa amerického Štátneho departmentu agentúra Reuters. Zdôraznil, že tieto kroky sú v protiklade s vyhlásením Izraela, že sa chce s Palestínčanmi dohodnúť na riešení v podobe dvoch štátov.
ml
.jpg)
